Túžba po veľkom šťastí
Odpadlík od viery nehľadá možnosť uctievania ale osobný zisk. V čase, keď bolo ťažké a drahé získať dostatok stravy, znamenalo bezplatné jedlo okamžité šťastie: človek „vyhral hlavnú cenu“. Zástupy prišli do Kafarnaumu z falošných motívov: „Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal?“ (25. verš). Na druhú stranu mora prišli pravdepodobne preto, lebo očakávali raňajky.
Ježiš im povedal: „Veru, veru, vám hovorím: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa“ (26. verš). Títo ľudia boli ozajstní kandidáti evanjelia prosperity. „Urob ma bohatým, urob ma majetným, urob ma úspešným, splň všetky moje priania. A to hneď! Požadujem to!“
Ježiš pokračoval: „Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec“ (27. verš). Mnohí sa správajú vždy rovnako. Prichádzajú do zboru a k večnému životu sa otočia chrbtom. Preto musíme kázať o pekle. Preto musíme ľudí varovať pred tým, čo sa stane v ďalšom živote. Ľudia musia rozumieť, čo robia. Je dobré byť priťahovaný davom a byť nadchnutý nadprirodzenou mocou Ježiša. Ale v určitom bode sa musí do zorného uhla dostať uctievanie Boha a večnosť. Keď sa neprebudia a nespoznajú svoju vlastnú biedu, nebudú nikdy zachránení.
Žiadny osobný vzťah
Odpadlíci od viery nehľadajú žiadny osobný vzťah s Kristom. Ján 6:36: „Ale povedal som vám: Aj ste ma videli a neveríte.“ V 35. verši im Ježiš vysvetlil, že On bol Ten, koho hľadali: „Ja som Chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť. A kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ Ale v 36. verši jasne vidieť, že nemali žiadnu túžbu o osobný vzťah s Ježišom.
Bez duchovného hladu
Odpadlíci nemajú žiadny duchovný hlad po Bohu a po duchovných veciach. Kľúčový verš je verš 51: „Ak niekto je z toho Chleba, bude žiť naveky.“ Dav však nemal žiadny záujem o nejaký duchovný pokrm. Týmto duchovným stravovaním je myslené, že si Ježiša a Jeho dielo osobne privlastníme vierou: Aby sme mali večný život, musíme veriť v Ježiša Krista a v to, že zomrel ako obeť za hriech a vstal z mŕtvych, aby potvrdil svoju moc a dokonalosť svojej obete. Títo ľudia nemajú žiadny hlad po duchovných veciach. Keď príde na duchovné veci, tak sa len hádajú a posmievajú, ako je to napísané v 52. verši.
Záchrana znamená vzdať sa svojho vlastného života a prijať život Ježiša. Znamená prijať Krista vo viere a uznať, kto je a čo urobil. Je to pozvanie prijať Krista. Iba hladní jedia, iba smädní pijú. Duchovný odpadlík nehladuje po pravej záchrane, nehladuje vo svojej biede hriechu a netúži po spravodlivosti. Je naplnený týmto svetom a ešte viac samým sebou a je spokojný a živený tým, čo ponúka tento pominuteľný svet. Môžem sa na Krista pozerať a mať ho rád, ale to nestačí, ak Ho neprijmem.
Jediný prameň
V Jánovi 6:60 môžeme vidieť zlomový okamih: „Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?“ „Tvrdou rečou“ mali na mysli, že vzbudzovala veľmi veľa pohoršenia. Sťažovali sa: „Hovorí, že nemáme žiadny duchovný život a že On je jediný prameň. Keď chceme duchovný život, potom Ho musíme prijať. Ale odvrhuje nás, lebo nám nechce urobiť ani raňajky, ani nám dať moc, aby sme sa živili sami. Celý čas nám iba pripomína, že my nemáme nič a že On je všetkým. Nehovorí to, čo chceme počuť od Mesiáša, a odmieta robiť to, čo od Neho požadujeme.“ Viseli na svojich egoistických pozemských materiálnych potrebách a preto nepočuli ani Jeho slová, ani v Neho neverili.
Ján 6:65: „Ježiš riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec.“ To je pozoruhodná výpoveď. Ježiš sa opäť oprel o Boží zvrchovaný plán, aby prekonal bolestné odmietnutie. Cítil zranenie, ale v plnej dôvere sa oprel o zvrchovanosť Boha, ktorý zaručí život všetkým tým, ktorým ho chce dať.
Až v 68. verši tejto kapitoly nachádzame pravých učeníkov. Peter odpovedal: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš! A my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží!“ (Ján 6:68-69). Konečne nachádzame niekoľkých pravých učeníkov. Boli tými, ktorí mysleli na nebeské veci. Boli tými, ktorí si skutočne priali osobný vzťah s Ježišom Kristom.
Bozk zrady
Kapitola však nekončí touto poznámkou plnou útechy. Končí mučivou realitou duchovného odpadnutia: „Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten Ho mal zradiť – jeden z dvanástich“ (Ján 6:70-71). Bol ukážkovým príkladom odpadlíka. Ostal takmer až do konca, takmer všetko dosvedčil, ale neprišiel nikdy k bodu oddania sa Kristovi.
Judáša tiahla masa. Bol nadšený nadprirodzeným. Myslel vždy iba na pozemské veci. Nemal ozajstnú túžbu po tom, aby uctieval Krista. Hľadal len osobný zisk. Žiadal to, čo chcel a nejako sa urobil sám pokladníkom a kradol peniaze zo spoločnej pokladnice. Nemal nikdy pravý vzťah s Kristom, nerozumel Božej pravde, nehladoval po záchrane. A Judáš nie je žiadny ojedinelý prípad. Každý zbor má aj dnes svojich judášov a milióny z nich dali Ježišovi aj bozk zrady.
Modlím sa za povrchných odpadlíkov od viery: tých, ktorí budú zradcami, pretože sú k Ježišovi priťahovaní zo všetkých možných falošných motívov. Ó, Bože, kiež by spoznali nutnosť spoznať a uctievať živého Krista ako Toho, kým skutočne je, a hľadali večné veci namiesto dočasných!
Vybrané z: knihy „Úzkou bránou“ od MSEJK, ktorú si môžete zakúpiť TU.
