Čo by ste si pomysleli o biblickej škole, ktorá vysiela svojich študentov doslova pritisnúť sa k hrobom zosnulých kazateľov na to, aby študenti mohli prijať „pomazanie“, ktoré zotrváva na hroboch týchto kazateľov? Čo je to za zbor, v ktorom hmla obsahuje perie, zlato a prach z klenotov, ktoré zostupujú na uctievačov? Čo je to za zborová konferencia, kde na jednom z workshopov prebiehajú prorocké čítania z tetovaní?
Čo by ste očakávali od zboru, ktorý je kombináciou pochybného hnutia viery alebo slova viery (ďalej len Hnutie viery) a evanjelia prosperity KennethaCopelanda a Kennetha Hagina, hnutia zázrakov a divov O. Robertsa a Bennyho Hinna, falošných predpokladov „duchovného bohatstva“a hyper-osloboditeľského hnutia, „prorockého hnutia“ a gnostického mysticizmu Torontského požehnania?
Už sa viac nemusíte diviť: takéto niečo totiž už existuje a momentálne patrí medzi najviac rozšírené a najvplyvnejšie v súčasnom prorockom hnutí. Mám na mysli Billa a Beni Johnsonových, ktorí sú spoluvedúcimi pastormi zboru Bethel v Reddingu, v americkej Kalifornii, spolu so službou mládežníckej hudobnej skupiny “Jesus Culture” a Bethel’s School of Supernatural Ministry (Škola Bételu nadprirodzenej služby).
Bill Johnson, už spomínaný kazateľ a líder tohto zboru, je autorom niekoľkých bestsellerov a je považovaný za apoštola a vedúceho v rámci apoštolského a prorockého hnutia. Stovky tisícov ľudí bolo ovplyvnených jeho službou či návštevami konferencií a iných akcií, kde boli na nich „prenášané pomazania“.
Aby sme plne pochopili toto prorocké hnutie v jeho súčasnom stave, musíme skúmať učenie a službu Billa Johnsona vo svetle Božieho slova. Či nás Ježiš nevaroval, aby sme neboli naivní, a že „každý strom poznať po ovocí“?
„Varujte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Tak teda po ovocí poznáte ich.“ Matúš 7:15-20
Primárnym ovocím každého uznávaného proroka je jeho učenie. To platí samozrejme pre akéhokoľvek pastora alebo apoštola alebo každého, kto stojí v mene Božom.
Pozrime sa teda na niektoré učenia Billa Johnsona, ktoré idú pomimo v mnohých ohľadoch, že je až náročné rozhodnúť sa, odkiaľ vlastne začať.
Z dôvodu stručnosti vytýčim štyri oblasti: 1. Hnutie viery; 2. Johnsonove učenie o vtelení; 3. pomazanie Duchom Svätým a 4. jeho teológiu zážitku a skúsenosti. Vyzývam vás, aby ste to otestovali na základe 5M 13.
I. Hnutie viery
Už po chvíľkovom čítaní Johnsonových kníh môže človek pozorovať, že Bill je zástanca učenia Slova viery, ktoré spopularizovali Kenneth Hagin a Kenneth Copeland. Preto je potrebné v krátkosti oboznámiť čitateľa s učením hnutia Slova viery, aby videl, z čoho Bill Johnson vychádza.
Vo svojej podstate, Hnutie viery má základ v gnostickej interpretácii Adamovho pádu do hriechu a spasenia. Parafrázujem ich vysvetlenie:
„Keď Boh stvoril Adama, dal mu všetku vládu nad celou zemou, aby kraľoval a vládol ako Boží zástupca a správca. Avšak keď Adam padol, zhrešil poslušnosťou voči satanovi, odovzdal Bohom danú vládu do rúk satana, ktorý sa tak stal „bohom tohto sveta“. Boh, Otec, nemohol len tak prísť a vziať si naspäť danú vládu a dominanciu nad svetom, ktorú Adam odovzdal satanovi.
Boh musel nájsť pre človeka spôsob, aby ako človek odvrátil bláznivý Adamov skutok a získal späť autoritu, ktorú odovzdal Adam satanovi. Tým človekom sa stal Ježiš Kristus. (Hnutie viery učí, že Ježiš je síce Boh, no na ten čas, kedy sa stal človekom, „odložil svoje vlastné božstvo“).
Ako človek, Ježiš vstúpil do tohto sveta, odmietol všetko pokušenie, ktorému Adam a Eva a celé ľudstvo podľahli, a zomrel na kríži ako obeť za naše hriechy.
Avšak tu je jeden prekrútený rozdiel: Hnutie viery neverí, že vykúpenie človeka prišlo smrťou Pána Ježiša na kríži ako zástupná obeť za naše hriechy. Oni veria, že Ježiš musel najprv zostúpiť do pekla a pretrpieť satanovo mučenie a jeho padlých anjelov, až dokým Boh nebol spokojný s daným mučením a nepovedal „dosť“ a tak Ježiša následne mohol potom právoplatne vzkriesiť z mŕtvych.
Áno, samozrejme, Božie slovo hovorí, že Ježišova smrť na kríži bola dostatočná, a keď vyslovil “Telestai!” (Je dokonané!), bolo skutočne dokonané. Avšak Kenneth Hagin a Kenneth Copeland učia, že to nebolo ukončené, dokým sa Ježiš doslova „nestal hriechom“ a nevytrpel démonické mučenie v pekle.
Pád do hriechu bol podľa Hnutia viery skôr o strate dominancie a autority nad zemou ako tom, že sa jednalo o hriech a odlúčenie od Boha. Preto je podľa nich spasenie o obnove moci, vlády a autority nad zemou a taktiež o odpustení hriechu. Získavame tak naspäť vládu a môžeme sa súčasne učiť dominovať nad týmto životom a vziať (uplatňovať) si autoritu nad zlom.
Kvôli tomuto pokrivenému pohľadu patrí Hnutie viery k náboženstvu moci. Práve preto kresťanskí predstavitelia Hnutia viery neustále hovoria v rozmeroch autority: „zväzovanie a rozväzovanie“ anjelov a démonov; prehlasovanie, karhanie a iné prejavy v „uvoľňovaní“ pokoja, milosti alebo priazne do tej-ktorej situácie.
Podstata tejto teológie je preto obnova a praktické používanie „autority veriaceho“.
Ideálnym je v kruhoch Hnutia viery znovuzrodený človek moci a autority, muž divov a zázrakov, ktorý nadobudol „poznanie zjavenia“ o tom, „kým je v Kristovi“ a demonštruje túto moc „pomazania“ do strateného sveta. V Hnutí viery sa rozvinuli rôzne mýty o skutočných historických postavách ako napr. John Alexander Dowie, John G. Lake alebo William Branham. Toto sú muži, ktorí skutočne „brali autoritu“, hovorili a poukazovali na všetko, čo ktorýkoľvek veriaci by mohol robiť, keby mal vieru a „pomazanie“.
Hnutie viery je odnožou skoršieho vyjadrenia ideálov „zjavenia synov Božích“, ktoré bolo v 40-tych rokoch zamietnuté hnutím Assemblies of God, no v súčasnosti široko uznávané v jej novej forme. Princíp „zjavenia synov Božích“ má základ v chybnej interpretácii textu v Rimanom 8:19:„Stvorenstvo zaiste s dychtivou túžbou očakáva zjavenie Božích synov.“
Tradičné kresťanské chápanie tohto textu hovorí o tom, čo sa bude diať fyzickým druhým príchodom Krista. Keď sa Ježiš vráti, prekliatie stvorenstva bude konečne odstránené a budú zjavené skutočné opravdové Božie deti.
Avšak „zjavenie synov Božích“ podľa Hnutia viery učí, že stvorenstvo čaká na cirkev, ktorá bude manifestovať poznanie o moci a autorite, aby bolo zjavované synovstvo svetu skrze divy a zázraky. Toto všetko sa má uskutočniť ešte pred tým, než sa vráti Ježiš!
Takže toto je kontext toho, ako treba chápať zrod učenia Billa Johnsona, Jesus Culture a Školy Bétel nadprirodzenej služby, ako sa snažia priniesť cirkvi moc a pomazanie ich „mystického prebudenia“.
II. Inkarnácia (vtelenie)
Čo sa týka inkarnácie (Kristovho vtelenia), Bill Johnson správne uvádza, že Ježiš je Boh. Avšak Johnson zároveň prezentuje nebiblické učenie, že Ježiš úplne odložil svoje božstvo:
„Ježiš nemal žiadnu schopnosť liečiť chorých. Nedokázal vyháňať démonov a nevedel kriesiť mŕtvych. Sám o sebe povedal, že „Syn nemôže nič činiť sám od seba“ (Jn 5:19). Ježiš odložil svoje božstvo. On konal zázraky ako človek v správnom vzťahu s Bohom, čím nám predložil model, aby sme ho nasledovali. Ak by konal zázraky ako Boh, boli by sme všetci z toho užasnutí, avšak by sme neboli nútení ho napodobňovať. Ale keď vidíme, že Boh nám prikazuje robiť to, čo robil Ježiš, ba ešte aj viac, potom vidíme, že sa sám obmedzil, aby nám ukázal, že aj my dokážeme robiť tie isté veci. Ježiš sa tak vyprázdnil, že nebol schopný robiť to, čo od neho Otec očakával, iba ak s pomocou Otcovou.“ (Zdroj: Bill Johnson, The Supernatural Power of a Transformed Mind (Nadprirodzená sila transformovanej mysle; Shippensburg, PA: Destiny Image Publishers, prvé vydanie, január, 2005), s. 50.)
V takomto učení je však viacero problémov. Napríklad, je teologicky nevhodné povedať, že „Ježiš nemal schopnosť…“ a že Ježiš „odložil svoje božstvo“. Je nebezpečné urobiť si záver a odmietnuť Ježišovo božstvo, pretože z pohľadu samotnej definície božstva, ono nemôže byť „odložené“ alebo že by samotný Boh bol niečoho neschopný.
Vo vtelení sa večný Boh stal človekom, hoci nikdy neprestal byť Bohom. Vždy mal všetku moc, no obmedzil sa, odmietol na konkrétny čas výsady moci a majestátu, ktoré Mu boli vlastné, aby na zemi mohol žiť a zomrieť za nás ako skutočný človek.
Ďalší problém spojený s touto myšlienkou je ten, že Johnson tvrdí, že Ježiš konal zázraky, aby „nám predstavil model… aby nám ukázal, že tie isté zázraky môžeme konať aj my.“
Toto je práve podstata učenia Hnutia viery, z ktorého vychádza aj Bill Johnson. Predpokladá sa, že my ako jednotliví veriaci môžeme a mali by sme robiť všetky Ježišove zázraky v moci Ducha. Podľa Johnsona prišiel Ježiš v tele, aby nám konkrétne ukázal, že aj my môžeme robiť to, čo On robil!
Takáto požiadavka pre zázračnú moc je mätúca a mnohých už zviedla do bludu. Ježiš v prvom rade nekonal zázraky, aby „nám ukázal, že aj my ich môžeme konať.“ Ježišove zázraky sú primárne manifestovaním Božej milosti, či už tie opísané v evanjeliách alebo Skutkoch apoštolov, alebo tie, ktoré sa v Jeho mene uskutočňujú po celom svete aj dnes. My dané zázraky a znamenia nemáme vyhľadávať, „tieto znamenia budú sprevádzať tých, ktorí uveria,“ (Mk 16:17) pričom „zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenia…“ (Mt 12:39).
Johnson vlastne hovorí, že ktorýkoľvek veriaci má potenciál zakúšať väčšinu Ježišových skúseností opísaných v biblických evanjeliách, dokonca aj premenenie! Johnson uvádza: „Väčšina zážitkov, ktoré máme o Ježišovi zaznamenané v Písme, boli prorockým príkladom oblastí Božieho kráľovstva, ktoré sú dostupné i súčasnému veriacemu. Príklad z Hory premenenia (napr. Mt 17) významne zvýšil potenciálnu skúsenosť človeka… udivujúca lekcia tohto príbehu je tá, že Ježiš Kristus, Syn človeka, mal nad sebou Božiu slávu. Ježišova tvár žiarila Božou slávou podobne ako Mojžišova, keď zostúpil z hory Sinaj (2M 34:29-30).“ (Zdroj: Bill Johnson, Face to Face with God (Tvárou v tvár s Bohom; Lake Mary, FL: Charisma House, 2007), s. 200.)
Zdá sa, že Johnson neporozumel, že hoci Ježiš sa vo vtelení stal „jedným z nás”, jeho jedinečnosť nemôže byť umenšená bez vážnych následkov. Predstavte si ľudí, ktorí márnia čas vyhľadávaním premenení! Niet potom divu, že Johnsonovi študenti dlhodobo takéto prejavy „slávy“ hľadajú.
III. „Pomazanie“
Druhý aspekt Johnsonového učenia, ktoré je nebezpečné a zviedlo už mnohých do bezstarostného a bezohľadného mysticizmu, v ktorom sa už mnohí s Bethelom, žiaľ, stotožnili, je učenie o Duchu Svätom, konkrétne o „pomazaní“. Johnson tvrdí:
„Kristus nie je Ježišove druhé meno. Slovo Kristus znamená „Pomazaný“ alebo „Mesiáš“. Kristus je titul, ktorý poukazuje na skúsenosť (zážitok). Nestačilo, aby bol Ježiš poslaný z neba na zem už s hotovým titulom. Musel prijať pomazanie v skúsenosti, aby splnil to, čo od Neho očakával Otec.“ (Zdroj: Bill Johnson, When Heaven Invades Earth (Keď nebo napadne zem; Shippensburg, PA: Destiny Image Publishers, 2005), s. 87.)
Po prvé, vidíme tu príklad učenia, ktoré nebiblicky oddeľuje osobu „Ježiša“ od slova „Kristus“. Takýto postup je nebezpečný: je to veľmi podobné učeniu hnutia New Age a takéto učenie v kresťanských kruhoch vedie práve k podobným záverom vychádzajúcich z New Age a zároveň stotožňujúcich sa s New Age.
Predstavitelia New Age sa totiž snažia presadzovať falošnú myšlienku, že Ježiš bol len osvietenou osobou a bol „pomazaný“, až keď dovŕšil vek 30 rokov. Týmto sa Ježiš stavia na podobnú úroveň s takými pozoruhodnými ľuďmi, ako boli napr. Zoroaster alebo Mahatma Gandhi. Takéto „pomazanie“ je zážitkom sebarealizácie a „uvedomenia si samého seba.“
Zdá sa, že Bill Johnson sa snaží uviesť to isté: a teda že Ježiš musel byť pomazaný Duchom Svätým na to, aby ako človek činil zázraky. Zároveň, podľa Johnsona, aj my môžeme prežiť takú istú skúsenosť, aby sme robili tie isté skutky, ktoré Ježiš konal a dal nám tým pádom príklad nasledovania.
Biblia však nič takého so slovom „Kristus“ nerobí. Apoštoli nikdy nedávali Ježišovi titul Kristus až po nejakej „skúsenosti“. Kristus je totiž označením trvalého Ježišovho božstva. Písmo trvá na tom, že Ježiš je Kristus: „ Boh bol v Kristovi a zmieril svet so sebou…“ (2 Kor 5:19). Kristus je večná osoba, druhá osoba Boha, vyvolený Otcom, a zároveň už od narodenia v ľudskom tele pomazaný Duchom Svätým.
Keď Ježiš prišiel na svet, už bol Kristom; nikdy sa ním na zemi nemusel dodatočne stať. [Poznámka prekladateľa: Lk 2:11.26: „Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán. Simeonovi oznámil Duch Svätý, že neuzrie smrti skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho.] Dokonca sa Ním ani nikto iný nemôže stať, jedine v prípade, ak by sám seba niekto za pomazaného falošne vyhlásil (napr. antikrist).
Ohľadom Ježišovho „pomazania“ Johnson pokračuje:
„Slovo pomazanie znamená „mazať“. Duch Svätý je olejom Božím, ktorý bol rozotretý po celom Ježišovi pri Jeho vodnom krste. Meno Ježiš Kristus znamená, že Ježiš je Tým pomazaným Duchom Svätým. Na to, aby bol Ježiš pre svoju prácu plne kvalifikovaným, potreboval, aby bol na Neho vyliaty Duch Svätý. Toto bolo Jeho určenie. Získaním tohto pomazania sa stal kvalifikovaným, aby sa mohol nazývať Kristom, čo znamená „Pomazaný“. Bez tejto skúsenosti pomazania nemohol nadobudnúť mesiášsky titul.“ (Zdroj: Bill Johnson, When Heaven Invades Earth (Keď nebo prichádza na zem; Shippensburg, PA: Destiny Image Publishers, 2005), s. 87.)
Vidíte problémy ohľadom tohto povýšenia cez „pomazanie“?
Tak napríklad, stal sa Ježiš Kristom až pri svojom vodnom krste? Ak stať sa „Kristom“ je platné len po určitej skúsenosti, kým bol teda Ježiš skôr, než na Neho zostúpil v Jordáne Duch Svätý? Bol dovtedy len nejakým nekvalifikovaným človekom?
Johnsonov pohľad na Krista nápadne pripomína falošné učenie, ktoré sa objavilo na začiatku dejín cirkvi a bolo označené ako heréza – adopcionizmus. Toto učenie hovorí o tom, že Ježiš bol zbožný muž, ktorý sa nestal „Kristom“, kým nedovŕšil 30 rokov života, kedy bol Duchom Svätým pomazaný. Jeho zázraky boli konané Duchom Svätým, no toto „pomazanie“ stratil, keď zomrel na kríži. Ak mohol Ježiš robiť zázraky a divy (cez zjavené poznanie a pomazanie), podobne tak môže robiť každý jeden veriaci.
Toto falošné učenie o Kristovi sa dá vyvrátiť napr. 1 J 5:6: „Toto je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nie len so samou vodou, ale s vodou i krvou.A Duch je, ktorý svedčí, lebo Duch je pravda.“
Heretici adopcionizmu učili, že Ježiš nebol Kristom, pokým nebol pokrstený a pomazaný Duchom Svätým. Ostal Kristom pokým nevylial svoju krv na kríži. Avšak apoštol Ján trvá na tom, že „prišiel skrze vodu a krv“: to znamená, že Kristom bo už vtedy, keď bol pokrstený a ostal Kristom aj v čase ukrižovania, aj po ňom – v čase vzkriesenia. Označenie „Kristus“ bolo a je viac než skúsenosť či duchovný zážitok. Ježišovi je toto označenie vlastné, prirodzené, nemenné v Jeho samotnej Božej podstate, aj keď sa na určitý čas stal človekom.
[Poznámka prekladateľa:Kol 2:8-9:„Hľaďte, aby vás niekto nestrhol mudráctvom a prázdnym mámením podľa ľudského podania, podľa živlov sveta, a nie podľa Krista, lebo v Ňom prebýva všetka plnosť božskosti telesne…“. 1 J 5:20:„Avšak vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám rozum, aby sme poznali toho Pravého; a my sme v tom Pravom, v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi Kristovi. On je pravý Boh a večný život.“]
IV. Dôraz na skúsenosť, slabý až žiadny dôraz na doktrínu
Nakoniec je Bethel (a Bill Johnson) prakticky nebezpečný vo svojom prístupe k doktrínam a skúsenostiam a vystavil svojich nasledovníkov nasledujúcim praktikám:
- Falošné proroctvo
- Vizualizácia
- „Ohnivé tunely“
- Čerpanie (nasávanie) pomazania z hrobov (Zdroj: http://beyondgrace.blogspot.com/2011/07/bill-johnson-and-john-crowders-leaven.html, http://www.youtube.com/watch?v=LrHPTs8cLls)
- Kontemplatívna modlitba rozjímania a meditačné praktiky
- Skandovanie, nalievanie Duchom a duchovné opilstvo
- “Húlenie” Ducha Svätého a extáza Ježiša
Ako doplnok k „normálnemu“ prorokovaniu uvádzame skúsenosť z Bethelskej „Konferencie sily a lásky“ (február 2014), kde návštevníci obdržali schopnosť čítať z tetovaní a piercingov. Doug Addison dokáže interpretovať skryté odkazy na vašom tele a dokonca vás vie učiť ako na to. Dokonca nemusíte na jeho lekcie letieť veľké diaľky, za cca pol hodinku ulahodí vašim ušiam za zmysluplných 150 USD (amerických dolárov). (Zdroj: http://gospelliving.blogspot.com/2013/04/why-jesus-culture-bethel-church-and_15.html)
Verte mi, práve som sa len dotkol povrchu nezmyselných, nebiblických ba až dokonca protibiblických praktík Johnsonovej vplyvnej služby. Ako môžu byť vyznávajúci kresťania tak nerozumní a nerozlišovať takéto učenia?
Je ešte jeden aspekt Bethelu, ktorý je možno najnebezpečnejší. Johnson, ako aj mnohí letniční a „evanjelikáli“, ktorí mu predchádzali, majú silný protidoktrinálny dôraz vyučovania. Pre neomystickú „Novú apoštolskú reformáciu“ (alebo hnutie NAR) majú biblické doktríny umŕtvujúci účinok a sú platné len do tej miery, do akej vyvolávajú príjemné skúsenosti a zážitky. Doktrína je pre nich „litera, ktorá zabíja“ a vedie k „rozumovej znalosti“, ktorá je protikladom k osobnej skúsenosti s Bohom založenej na osobných zjaveniach.
Tí, ktorí trvajú na dodržiavaní pravdivých doktrín sú označovaní za farizejov. V týchto kruhoch existuje familiárne klišé „Boh urazil myseľ, aby sa dostal do srdca“ alebo „človek s duchovnou skúsenosťou je vždy v nemilosti človeka doktrín“. Takíto kazatelia poväčšine hovoria „budem prevracať tvoju teológiu,“ až pokým neodhalia ich poslednú čerešničku vlastného zjavenia.
Ako názornú ukážku, Johnson uvádza:
„Ježiš uviedol hrozivé vyjadrenie pre tých, ktorí sa držia štúdia Biblie voči skúsenosti: ‚Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne‘ (J 5:39). Ak nás štúdium Biblie nevedie do hlbšieho vzťahu a osobného stretnutia s Bohom, potom to len jednoducho pridáva na našej duchovnej pýche. My zvyšujeme našu vedomosť Biblie na to, aby sme sa s Bohom cítili dobre a aby nás to lepšie vystrojilo pre hádky s tými, ktorí s nami nesúhlasia. Akákoľvek skupina brániaca doktríny je náchylná nestretnúť Boha… Ježiš nepovedal: „Moje ovce budú poznať moju Knihu‘. Dôležité je poznať Jeho hlas.“ (Zdroj: Bill Johnson, When Heaven Invades Earth, (Keď nebo prichádza na zem) op. cit., s. 93.)
Johnson zhadzuje tých, ktorí hľadajú poznanie Písma, a označuje ich za nebezpečne náchylných k „duchovnej pýche“; rast vedomosti označuje za „snahu cítiť sa dobre v postavení pred Bohom“ a byť schopnejší vyhrávať argumenty s tými, ktorí nesúhlasia! Čo je toto za pastora?! Je to skoro, akoby odrádzal rásť v poznaní Písma!
No na druhej strane Johnson aj tak považuje za požehnané, keď človek hľadá „hlbšie poznanie“ (iné než zjavuje Písmo?) a „hlbšie stretnutia a skúsenosti s Bohom.“Predstavte si mladého človeka, ktorý je takýmto niečím neustále kŕmený a následne pochopíte, prečo patria Bethel, hudobná skupina Jesus Culture a ich „Škola nadprirodzenej služby“ medzi najcitovejší mysticizmus!
„Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.“ Ján 10:27-28
Bill Randles
Preložené z: http://www.lighthousetrailsresearch.com/blog/?p=20820
Celá brožúra na stiahnutie je k dispozícii tu: http://pravdavlaske.sk/wp-content/uploads/2019/03/Bethel-Church-Pozehnanie-alebo-prekliatie.pdf
Pre objednanie kópií „Pozor na Bethel: krátky sumár nebiblického učenia Billa Johnsona“ kliknite tu. Odkaz na podobné brožúrky.
