Mali sme vedieť, že to prichádza. V roku 1989 dvaja mladí aktivisti tlačia na normalizáciu homosexuality spoluautorstvom na knihe, ktorá má slúžiť ako manuál politickej stratégie a príručka pre vzťah s verejnosťou v rámci tohto hnutia. V knihe Po bále: Ako Amerika porazí strach a nenávisť voči gayom v 90-tych rokoch (pozn. pôvodný názov After the Ball: How America Will Conquer its Fear and Hatred of Gays in the 90s) autori Marshall Kirk a Hunter Madsen argumentujú, že úsilie o normalizáciu homosexuálnych vzťahov zlyhá, dokiaľ ich hnutie nepresmeruje svoje argumenty od morálnej akceptácie k dožadovaniu sa občianskych práv.
Popri Kirkovej a Madsenovej stratégii vo vzťahu k verejnosti sa následne rozvinula aj veľmi efektívna právna stratégia. Právni teoretici a advokáti začali argumentovať, že homosexuáli sú skupinou obyvateľstva, ktorej sú upierané základné občianske slobody a že súdy ich majú prehlásiť za chránenú skupinu použitím občiansko-právnych precedensov na presadenie morálnej a právnej revolúcie.
Revolúcia sa tak mohla začať a bola mimoriadne úspešná. Za pár rokov sa tieto argumenty pretavili do dekriminalizácie homosexuálneho správania, inklúzie homosexuálov v armáde Spojených štátov a legalizácie manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Keď sú práva v poriadku
Čo si majú o tom pomyslieť kresťania? Veríme na občianske práva. Sú to práva, ktoré osoba obdrží jednoducho preto, že on či ona je občanom. Kresťania by ich mali vďačne uznať a pochopiť, že sú založené na kresťanskom vnímaní sveta. Potvrdzujú, že každá ľudská bytosť je stvorená na Boží obraz a preto má dôstojnosť a určité základné práva. Slovami Deklarácie nezávislosti, „Považujeme tieto pravdy za samozrejmé, že všetci ľudia sú stvorení seberovní a sú Stvoriteľom obdarení určitými neodcudziteľnými právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia.“
Teda aj sekularisti pri snahe o poskytnutie základu pre občianske práva sa nevyhli odkazu na Boha, čím len potvrdili, že všetky tieto slobody sú ľuďom dané od Stvoriteľa. Odhliadnuc od toho, musíme byť vďační, že zlepšujúce sa pochopenie občianskych práv doviedlo mnohokrát našu krajinu k poukázaniu na zlé a boli sme schopní ukončiť neoprávnenú diskrimináciu.
Stojíme teda pred kľúčovou otázkou: Vyžaduje si priznanie občianskych práv všetkým ľuďom normalizáciu homosexuality a legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia? To je presne to, čo zástancovia práv gejov tvrdia posledných 30 rokov a ich argumenty získavajú na sile. V roku 2003 Najvyšší súd dekriminalizoval homosexuálny styk v rozsudku nazvanom Lawrence v. Texas. Nasledovala séria súdnych rozhodnutí, ktorá označila postavenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia mimo zákon za popretie občianskych práv.
Keď nie sú práva v poriadku
V tomto momente musia kresťania zbystriť svoju pozornosť. Nikomu nechceme uprieť jeho či jej občianske práva stanovené nielen vládou, ale aj samotným Stvoriteľom. Je však manželstvo osôb rovnakého pohlavia takýmto právom? Odpoveď na túto otázku musí byť nie.
Zákony týkajúce sa manželstva stále diskriminujú. Diskriminujú na základe veku, rodinného stavu, pohlavia a množstva ďalších vecí. Zákon sám o sebe diskriminuje. Manželia platia menej na daniach a ženy sa tešia na materskú dovolenku. Otázkou je, či je takáto diskriminácia v poriadku alebo nie.
Diskriminácia na základe nezmeniteľnej vlastnosti ako farba pokožky by bola zlá. Avšak kresťania nemôžu akceptovať argument, že homosexualita je nezmeniteľná vlastnosť. Keď uvažujeme nad komplexnosťou problémov súvisiacich so sexuálnou orientáciou, nemôžme definovať správanie ako vnútornú charakteristiku. Prečo potom nepriznať krádeži alebo inému hriešnemu správaniu rovnakú ochranu občianskych práv? Navyše sme si vedomí toho, že manželstvo tu existovalo ešte pred zákonom. Kresťania chápu, že manželstvo ustanovil Stvoriteľ, ktorý navrhol rodinu ako základnú sociálnu jednotku ľudskej spoločnosti. Manželstvo spája muža a ženu svätou zmluvou, ktorá by mala trvať do konca ich životov.
Od samého počiatku bolo manželstvo navrhnuté ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Každá ľudská spoločnosť takto vnímala manželstvo a všetky úspešné občianske spoločnosti si ho ctili, chránili a obraňovali ako zväzok, ktorý spravuje ľudskú sexualitu, reprodukciu, intimitu a výchovu detí.
Argument za legalizovanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia zlyháva vo vzťahu k ústavnej logike, ktorú koncipovali naši národní zakladatelia. Navyše, verní kresťania tieto argumenty nemôžu akceptovať kvôli ešte vyššej autorite a tou je Biblia ako Božie slovo.
Tá sa jasne vyjadruje o obidvoch veciach – sexualite aj manželstve. Ako prehlásil Ježiš Kristus, Boh ustanovil manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy „od počiatku“ (Mat 19:4-6). Legalizácia manželstiev osôb rovnakého pohlavia mätie a výrazne oslabuje jedinú inštitúciu, ktorá tvorí jadro ľudskej spoločnosti a základ pre ľudský rozkvet.
Žijeme v dobe morálnej revolúcie a seizmických kultúrnych zmien. Kresťania musia pamätať, že našou konečnou autoritou je Božie slovo. Sme vďační za uznanie občianskych práv, ale taktiež rozumieme zmätku v ich používaní v hriešnom svete. Musíme pochopiť, že nárokovanie si manželstva osôb rovnakého pohlavia ako občianskeho práva odhaľuje viac ako ústavný zmätok. Odhaľuje, že každá ľudská bytosť potrebuje odpustenie, uzdravenie a spásu, ktorá prichádza jedine vierou v Pána Ježiša Krista.
Preložené z: http://www.albertmohler.com/2013/04/24/same-sex-marriage-as-a-civil-right-are-wrongs-rights/
