Pomerne pravidelne, keď sa nejakí ľudia sťahujú na úplne nové miesto, ma zvyknú kontaktovať s otázkou, či im môžem poradiť nejaký zdravý miestny zbor. Niekedy sa stane, že v danom okolí mám nejaké kontakty, ale sú aj situácie, kedy im neviem odporučiť žiadny zbor. Keď vyhodnocujem, či by som nejaký zbor odporučil, mám niekoľko kľúčových faktorov, na základe ktorých sa rozhodujem, či daný zbor odporučím svojim priateľom alebo ľuďom cez našu služba G3 (výborná služba veľkých konferencií a vyučovania, ktorú vedie Josh Buice). Jedným z týchto faktorov, ktorý sa nachádza na najvyšších priečkach môjho zoznamu je cirkevná disciplína.
Kristus prikázal praktizovať cirkevnú disciplínu
Podstatu cirkevnej disciplíny nenájdeme v nejakých teologických učebniciach alebo len v nejakých ortodoxných evanjelikálnych kruhoch, ale v samotných slovách Pána Ježiša adresovaných Jeho cirkvi. V Matúšovi 18:15-20 čítame príkaz Pána Ježiša praktizovať cirkevnú disciplínu. Tento text, ktorý sa, žiaľ, prehliada a na ktorý sa zabúda, je základom toho, ako sa cirkev má vysporiadať s hriechom. Bol základom pre Apoštolov, ktorí praktizovali cirkevnú disciplínu pri zakladaní a formovaní zborov mimo hraníc Izraela.
V Korinte sa napríklad jeden muž dopustil sexuálneho hriechu s manželkou vlastného otca (teda jeho nevlastnou matkou) a Pavlove slová tomuto zboru nájdeme v 1. liste Korintským 5. kapitole. Pavel povedal Korintskému zboru, aby ho „vyvrhli“ a aby takéhoto človeka „vydali na zahubenie tela, aby duch bol zachránený v deň Pánov.“ (1. Korintským 5:5)
Tesalonický zbor potreboval praktizovať cirkevnú disciplínu a Pavel im napísal list, ktorým sa ich snažil viesť práve týmto smerom. V 2. liste Tesalonickým nájdeme Pavlove pokyny k tomu, aby sme sa stránili byť v spoločnosti akéhokoľvek brata (mysliac tým člena zboru), ktorý by odmietal žiť spôsobom, ktorý by uctieval Krista. Inými slovami, Pavel hovorí, že s tými, ktorí zotrvávajú v hriešnom spôsobe života, nemáme mať žiadne spoločenstvo. Na záver napísal tieto slová: „Ak niekto neposlúchne slová tohto nášho listu, poznamenajte si ho a nestýkajte sa s ním, aby sa zahanbil. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale priveďte ho k rozumu ako brata.“ (2. Tesalonickým 3:14-15)
Znova podobné slová nájdeme aj v Títovi 3:10: „Človeka kacíra po jednom-dvoch napomenutiach obchádzaj…“ Cirkev bola vždy povolaná praktizovať cirkevnú disciplínu a to na základe Ježišovho príkazu (všimnite si odkaz na prvé a druhé napomenutie). Kristov príkaz sa stal pevným základom, ktorý poskytol návod, ako riešiť každý jeden takýto prípad.
Počas celej histórie, hneď od začiatku pôsobenia Apoštolov, bola cirkevná disciplína bežnou praxou. Gregory A. Wills, profesor cirkevných dejín a známy historik, k tomuto poznamenal: „Baptista z predvojnových čias by zbor bez cirkevnej disciplíny ťažko považoval za skutočný zbor.“ V každom jednom prípade, od obdobia Apoštolov až do predvojnového obdobia bol Kristov príkaz praktizovať cirkevnú disciplínu základom každého zboru.
Potrebuješ zbor, ktorý bude konfrontovať tvoj hriech
Keď vstupuješ do zboru, chceš si byť istý, že pastor, ktorý vedie zbor a zároveň aj členovia tohto zboru berú duchovnú vykazateľnosť vážne. Zbor, ktorý ospravedlňuje alebo toleruje hriech, je nebezpečným miestom pre tvoju dušu. A nie len tvoju dušu, ale musíš brať do úvahy aj duše celej svojej rodiny (manželského partnera a detí).
Nejde tu len o hriech niekoho iného, s ktorým je potrebné sa vysporiadať v zborovom živote, ale ide aj o tvoj vlastný hriech (o hriech, ktorý keď sa nebude riešiť, začne sa šíriť ako rakovina), ktorý je potrebné, aby bol konfrontovaný, karhaný a umŕtvovaný. Práve preto potrebuješ zbor, ktorý sa bude starať do tvojho života a ktorý ťa pokarhá vždy, keď zídeš zo správnej úzkej cesty. Ako hovorí Príslovie 27:17: „Železo sa brúsi železom a jeden človek brúsi druhého.“ V dobe, kedy každý pri akomkoľvek náznaku karhania alebo konfrontácie kričí slová z Matúša 7:1, musíme mať na pamäti, že tou najláskavejšou vecou, ktorú môže urobiť zbor pre teba a tvoju rodinu je konať cirkevnú disciplínu.
Okrem tvojho hriechu a hriechu tvojich priateľov by si mal chcieť, aby bol zbor odhodlaný pokarhať aj cirkevných vodcov, ktorí zblúdia. Nikdy nechci byť v zbore, ktorý odmieta konfrontovať kazateľov, ktorí zneužívajú svoje postavenie a zotrvávajú v hriechu (1. Timoteovi 5:19).
Cirkevná disciplína pomáha očisťovať Kristovu nevestu
Cirkev je vyobrazená ako nevesta Kristova (Marek 2:19, Efezským 5:22-23). Ak miestny zbor ignoruje hriešne správanie medzi členmi a odmieta praktizovať cirkevnú disciplínu, znamená to, že z Kristovej nevesty v očiach sveta robí hanebnú smilnicu.
Cirkevná disciplína je nástrojom, pomocou ktorého je samotná Kristova nevesta udržiavaná čistá a bez hanby v očiach sveta. Čistota Kristovej nevesty je vážna vec, ktorú by sme mali považovať za prioritu a to nie len kvôli okolitému pozorujúcemu svetu, ale v prvom rade pre Božiu slávu. V analógii, kde Pavel hovorí o manželovej starostlivosti o nevestu, používa vzťah medzi Pánom Ježišom a cirkvou. Všimnite si ten dôraz kladený na čistotu:
„Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.“ (Efezským 5:25-27)
Kristova nevesta by mu mala byť predstavená bez poškvrny, vrásky a akejkoľvek nečistoty. Rovnako, ako to je aj v židovskej tradícii, kedy sa nevesta umyje a predstaví ženíchovi čistá bez poškvrny a špinavých šiat, rovnakým spôsobom musí byť aj cirkev predstavená Kristovi.
Zbor bez cirkevnej disciplíny, to nie je skutočný zbor
Všetci sme už asi počuli nejakých neveriacich ľudí, ktorí ukazujú na zbor ako na skupinu pokrytcov. Keď si však uvedomíme skutočnosť, že cirkevná disciplína je v dnešných dňoch málokedy praktizovaná, tak by sme sa takýmto vyhláseniam ani nemali čudovať. Martyn Lloyd-Jones raz povedal vážny výrok: „To, čo sa nazýva cirkvou a pritom neverí v cirkevnú disciplínu a ani ju nepraktizuje, nie je skutočná cirkev.“ Tradične, počas celých cirkevných dejín, učenci a teológovia (a tiež aj priemerní členovia zboru) hodnotili autentickosť miestneho zboru na základe troch primárnych kritérií:
- Správneho kázania Božieho slova
- Správneho vysluhovania sviatostí
- Praktizovania cirkevnej disciplíny
Preto sa toto vyhlásenie, ktoré vyriekol Lloyd-Jones, nezdá byť tak radikálne, keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že cirkevná disciplína v histórii nebola len očakávaním, ale bola považovaná za nevyhnutnosť v živote miestnej cirkvi. Dnes je bez problémov možné nájsť celé mestá bez jediného zboru, ktorý by praktizoval biblickú cirkevnú disciplínu. Bol to J.L. Dagg, ktorý raz poznamenal: „Je dôležité povedať, že keď disciplína opustí zbor, Kristus ho opúšťa s ňou.“
Musíme sa na dnešnú situáciu pozrieť triezvym pohľadom, pretože to, čo dnes mnohí ľudia považujú za zbor, je jednoducho len nejaký country klub, ktorý funguje v Ježišovom mene, a nie skutočný miestny zbor. Moderným kresťanom sa to môže zdať veľmi divné, ale zbor by si mal chrániť vchodové dvere do členstva a rovnako postaviť vysoký plot okolo Pamiatky Pánovej. Odmietnutie disciplinovať členov a chrániť stôl Pamiatky Pánovej je jednou z najväčších tragédií modernej cirkevnej histórie. Nech Boh dá dnešným pastorom múdrosť aj biblické presvedčenie, aby viedli svoje miestne zbory podľa Písma a nie podľa návodov zborového rastu, ktoré končia rôznymi škandálmi.
Predstavme si ten šokujúci moment, keď sa miestni pastori, ktorí odmietli chrániť Kristovu nevestu a zmenili ju na miestnu smilnicu, raz budú musieť postaviť pred trón Kráľa Ježiša.
Preložené z: https://g3min.org/4-reasons-why-you-should-never-join-a-church-that-does-not-practice-church-discipline/
