Bežnou súčasťou služby Pána Ježiša sa stalo vyvracanie zaužívaných každodenných zvyklostí. Väčšinu svojho času na zemi trávil náš Pán poukazovaním na veľmi ostrý kontrast medzi svetom a Jeho nebeským kráľovstvom. Podobný kontrast sa snažil ukázať aj v závere podobenstva o robotníkoch na vinici.
Toto Ježišovo podobenstvo sa drží jedného veľmi jednoduchého príslovia: „Mnohí prví budú poslední a poslední prví“ (Matúš 19:30). Presne tento istý princíp je zopakovaný aj na konci tohto podobenstva: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ (Matúš 20:16). Tento kľúčový princíp je veľmi zreteľný aj uprostred tohto podobenstva v 8. verši, keď hospodár prikazuje svojmu sluhovi, aby vyplatil robotníkov: „Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých“ (Matúš 20:8).
Toto príslovie v rôznych menších obmenách používa Pán Ježiš aj pri iných príležitostiach. Nájdeme ho napríklad aj v Lukášovi 13:30 „Ajhľa, sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“ Alebo v Markovi 10:31: „Mnohí prví budú poslední a poslední prví.“
Príslovie je tak trochu podobné hádanke. Čo znamená toto príslovie? Treba povedať, že toto príslovie nehovorí presne to isté ako príslovie vyslovené v Markovi 9:35: „Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým“, alebo v Markovi 10:43-44: „Ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto by chcel byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“ Tieto verše sú zamerané na pokoru a sebaobetovanie. Sú napísané v rozkazovacom spôsobe. Sú to príkazy pre nás, aby sme boli radšej pokornými služobníkmi, než aby sme hľadali našu vlastnú veľkosť a moc.
Príslovie, ktoré je použité v tomto podobenstve, je však napísané v oznamovacom spôsobe. Je to jednoduché vyhlásenie určitej skutočnosti: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými…“ Čo to vlastne znamená a ako to vlastne má fungovať? V bežeckom závode je jedinou možnosťou, ako by mohol byť prvý posledným a posledný prvým, že všetci súťažiaci by prebehli cieľovou čiarou úplne súčasne. Keby každý došiel do cieľa v úplne rovnakom čase, vtedy by platilo, že prvý je posledný a posledný je zároveň prvý. Každý by skončil rovnako.
Toto je presne tá podstata, ktorú chcel Pán Ježiš naznačiť týmto podobenstvom. Tí, čo boli najatí ako prví, a aj tí, čo boli najatí ako poslední, dostali presne rovnakú mzdu. Všetci spolu, počnúc prvým až do posledného, mohli rovnakou mierou zdieľať štedrosť tohto hospodára.
Aká duchovná pravda je vtesnaná do tohto príbehu?
Je to vcelku jednoduché: Tento príbeh je presným obrazom Božej zvrchovanej a zachraňujúcej milosti. Keďže všetci hriešnici sú nehodní bohatstva Božej milosti, ktoré je nevyčerpateľné, všetci veriaci dostávajú rovnaký nekonečný a večný podiel na Jeho milosti a láske, hoci si to nikto z nás nezaslúži. „V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti“ (Efezským 1:7). On „nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti“ (Efezským 2:6-7). Toto platí pre všetkých tých, ktorí sú vykúpení. Je to Božia dobrá vôľa, že nám poskytuje svoje kráľovstvo (Lukáš 12:32), každému v rovnakej miere.
Aj zomierajúci lotor na kríži vo svojej poslednej chvíli vstúpil do raja, kde sa môže tešiť z večného života a večného spoločenstva s Kristom, rovnako ako Peter, Jakub a Ján, ktorí doslova obetovali celý svoj život pre službu Spasiteľovi.
Hospodár v tomto podobenstve reprezentuje Boha. Vinohrad je kráľovstvom, v ktorom vládne Boh. Robotníci reprezentujú veriacich, ktorí sú v službe Kráľa. Pracovný deň predstavuje ich životy. Večer predstavuje večnosť. Hospodárov sluha predstavuje pravdepodobne Ježiša Krista, ktorému bol zverený súd. A ten jeden denár reprezentuje večný život.
Jedna poznámka: Táto mzda nie je niečo, čo by si reálne tí robotníci boli zaslúžili. Nie je to len nejaká minimálna mzda, ktorá im reálne patrila za ich vykonanú prácu. Bolo to omnoho viac. Skôr to predstavuje milostivý bohatý dar, ktorý prevyšuje akúkoľvek odmenu, akú by mohol kedy nejaký nádenník dostať.
Takže pointou celého podobenstva je toto: Keď ste skutoční veriaci, dostávate plné výhody Božej nezmerateľnej milosti rovnako ako hocikto iný v Božom kráľovstve. Vaše miesto v nebi nie je obmedzené tým, koľko veľa času ste venovali práci Pánovi. Požehnania plynúce z vykúpenia nie sú vyčíslené na základe našich osobných úspechov. Odpustenie nie je vymerané na základe toho, či naše dobré skutky dokážu prevážiť tie zlé.
Každý, kto vstúpi do Božieho kráľovstva, dostane plnosť Božej milosti a odpustenia. Toto platí bezohľadu na to, kto a ako dlho slúžil Pánovi. Rovnako to platí bezohľadu na to, akými ťažkými alebo ľahkými okolnosťami prešiel. Platí to bezohľadu na to, s akým veľkým zápalom slúžil, či zomrel ako martýr alebo pokojne v plnosti staroby. Platí to rovnako bezohľadu na to, či uveril v Pána ešte ako mládežník, alebo sa Mu odovzdal na konci svojho hriešneho života.
Keď skončí tento pozemský život, ak si kresťanom, pôjdeš do Kristovej prítomnosti rovnako ako ten lotor na kríži (Lukáš 23:42), rovnako ako Apoštol Pavol (2. Korintským 5:8) a rovnako ako každý ďalší svätý, ktorý už odišiel z tohto sveta.
Nebo nie je odmenou za našu vernú a tvrdú prácu tu zemi. Niektorí slúžia Kristovi celý svoj život a iní len krátku dobu, všetci však vstúpime do toho istého večného života. Všetci dostaneme rovnaké duchovné požehnania.
Ak sa vám to zdá byť nespravodlivé, pamätajte na to, že je to omnoho viac, ako by si hocikto z nás mohol zaslúžiť. Výhody kráľovstva sú pre každého z nás rovnaké, pretože sme vykúpení len a len Božou milosťou a ničím iným. Toto je skutočne tou najlepšou správou pre každého jedného z nás, že si nemusíme nijakým spôsobom zaslúžiť cestu do neba. Vstup do neba nie je závislý na našich zásluhách.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B181203
