Unavený z ustarostenosti

1. decembra 2020

Ustarostenosť je spoločným pokušením nás všetkých. Zdroj úzkosti sa môže líšiť od človeka k človeku, nikto však voči nej nie je imúnny. Pre niektorých sa to stalo už akoby každodenným koníčkom, premýšľať väčšinu dňa nad svojimi starosťami a obavami z budúcnosti.

Posadnutosť takýmito pochybnosťami a strachom je jasným prejavom nedôvery voči Božej moci a láske. Vo svojej podstate tým človek hovorí: „Bože, ja viem, že máš dobré zámery s tým, čo hovoríš, ale nie som si istý, či zvládneš aj toto.“ Je iné pochybovať o svojich budúcich rozhodnutiach a o ich výsledku, ale je niečo úplne iné pochybovať o našom Pánovi. Aj napriek zdanlivej nevinnosti je ustarostenosť hriechom, do ktorého padáme veľmi často a veľmi ľahko.

A čo viac, je to hriech, ktorý si na človeku vyberá krutú daň. Slovo „ustarostenosť“ (ang. worry) pochádza zo staroanglického slova „wyrgan“, čo v preklade znamená „udusiť“ alebo „uškrtiť“. Ktokoľvek, kto sa vysporiadal so závažnou úzkosťou, vie, že to má presne rovnaký dopad na náš život. Uškrtí alebo udusí to myseľ človek.

Existujú však aj fyzické dôsledky. Už sme spomínali panický strach, ale aj menej závažné prejavy úzkosti dokážu negatívne vplývať na naše zdravie. Prílišné obavy spôsobujú, že niektorí ľudia sa začnú prejedať, iní zase začnú mať problémy s trávením, keď sú v zajatí úzkosti. Vo všeobecnosti platí, že úzkosť dokáže ovplyvniť náš zdravý životný štýl. Keď sa stiahneme do ulity svojich obáv, prestávame športovať, prestávame chodiť na vzduch a prestávame sa stretávať s ľuďmi.

Najhoršie zo všetkého však je, že strach veľmi ľahko ovplyvní aj našu duchovnú užitočnosť. Ak si pravidelne čítate Písmo, tak môžete opakovane vidieť, že Boh chce od svojich detí, aby boli ich mysle zamestnané Ním samotným a nie svetskými a časnými vecami tohto sveta. Jeho príkaz je jasný: „Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi“ (Kolosenským 3:2).

V tomto sú zahrnuté aj tie úplne najzákladnejšie potreby. V našej spoločnosti sa väčšina ľudí nemusí nejako veľmi obávať o schopnosť nájsť si vodu alebo jedlo na každý deň. Toto však boli reálne obavy v období Novej zmluvy a učenie Pána Ježiša bolo veľmi jasné v otázke toho, že ani tieto základné potreby nemajú byť dôvodom na obavy (Matúš 6:25).

Obavy a strach ľudí ohľadom týchto základných potrieb sa v dnešnej dobe prejavujú rôznymi spôsobmi, väčšinou však nadbytočným hromadením zásob. Niektorí ľudia si kopia jedlo a vodu, iní zase peniaze. Bezohľadu na to, čo si zhromažďujeme, je tento spôsob zmýšľania a konania len pokusom o určovanie vlastného osudu bez viery a dôvery v Boha.

Dokonca aj kresťania môžu do tohto spadnúť. Nebolo to až tak dávno, čo v Amerike mnoho veriacich a dokonca aj celé spoločenstvá predávali svoje majetky a začali sa sťahovať do bunkrov vo vidieckych častiach krajiny, aby sa pripravili na hroziacu katastrofu Y2K (predpoveď katastrofy spojenej s rokom 2000). Takáto krátkozraká posadnutosť z úzkosti o budúcnosť ochromuje náš duchovný rast a potláča našu užitočnosť vo veciach Pánových.

Nechcem tým však povedať, že nijakým spôsobom by sme sa nemali pripravovať na budúcnosť a premýšľať nad budúcnosťou. Veriacim je prikázané, aby boli po finančnej stránke zodpovední a aby sa starali o svoje rodiny (1. Timoteovi 5:8). Písmo nikde ani len nenaznačuje, že mať sporiaci účet, investičný účet alebo mať nejaké poistenie je automaticky prejavom nedôvery voči Bohu.

Hneď k tomu je však dôležité povedať, že príprava na budúcnosť by mala ísť ruka v ruke s príkazom Pána Ježiša: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto vám bude pridané“ (Matúš 6:33) a „zhromažďujte si poklady v nebi…“ (Matúš 6:20). Nemáme si sebecky zhromažďovať pozemské dary, ktoré nám dal Boh na naplnenie Jeho svätých zámerov.

Verím v múdre a rozumné plánovanie, ale ak po vykonaní všetkého, čoho sme schopní, sa stále bojíme o svoju budúcnosť, tak vtedy Pán hovorí: „Neboj sa!“ On sám nám zasľúbil, že sa postará o všetky naše potreby a to aj urobí: „Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša“ (Filipským 4:19). To je Jeho starosť, nie naša.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B121105

Jednotlivé články celej série:

Tags: hriech, John MacArthur

Unavený z ustarostenosti

Súvisiace zdroje

Nevyslovíš krivé svedectvo!

J. PIPER Smäd po živej vode

J. MACARTHUR Máme sa nútiť modliť sa?

Články

Videá

Archív