Viete si predstaviť kresťanský pár, ktorý sa modlí za to, aby mohli žiť spolu pred manželstvom? Dokážete si vybaviť mladú ženu, ktorá vyznáva Krista, a modlí sa s cieľom vymodliť si, aby sa smela vydať za neveriaceho? Porozumiete kresťanskému obchodníkovi, ktorý sa modlí, či má povedať pravdu pri určitej transakcii? Modliť sa za rozpoznanie Božej vôle, keď je Božie slovo tak jasné, býva často výhovorkou alebo dokonca oddialením toho, aby sa človek vyhol tomu, čo Písmo prikazuje.
Mnohí, ktorí dnes vyznávajú Krista, kladú dôraz na nesprávny pohľad na milosť, ktorá nám dáva slobodu robiť čokoľvek, čo sa nám páči. Sú, žiaľ, presvedčení, že kresťan môže žiť svoj život bez toho, aby bol povinný dodržiavať morálny Boží zákon. Pri tomto prekrútení milosti na „hyper-milosť“ je nevyhnutnosť našej poslušnosti zneutralizovaná. Božie prikázania sa už viac nenachádzajú za kormidlom života kresťana, ale sú odsunuté na zadné sedadlo alebo do kufra, ako náhradná pneumatika, aby sa použili iba v krajnom prípade. Pri takomto spôsobe premýšľania je práve dôležitosť poslušnosti tým, čo potrebujeme znovu zdôrazniť.
Pre všetkých skutočných nasledovníkov Krista by poslušnosť nikdy nemala byť okrajovou záležitosťou. Stredobodom toho, čo znamená byť učeníkom nášho Pána, je život v milujúcej odovzdanosti Bohu. Ak je táto láska skutočná, tak testom je poslušnosť. Pán Ježiš tvrdí: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“ (Ján 14:15). Skutočná láska ku Kristovi sa vždy bude preukazovať poslušnosťou.
To neznamená, že kresťan môže dosiahnuť bezhriešnu dokonalosť. Toto sa „na tejto strane slávy“ nikdy nestane. Takisto to neznamená, že veriaci už nikdy nebude neposlušný voči Pánu Bohu. Jednorazové skutky neposlušnosti sa určite ešte stanú. Ale cez nové narodenie dostáva kresťan nové srdce, ktoré si praje poslúchať Božie slovo. Pri znovuzrodení Boh hovorí: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“ (Ezechiel 36:26-27)
Boh pri tejto transplantácii srdca spôsobí, že veriaci bude Duchom posilňovaný hľadať poslušnosť. Apoštol Ján to potvrdzuje, keď píše: „Podľa toho vieme, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania“ (1. Jánov 2:3). Pri novom narodení dostávajú vyvolení spasiteľnú vieru a okamžite začnú chodiť v „poslušnosti viery“ (Rimanom 1:5). Medzi tým, keď sa niekto obráti, a tým, keď začne poslúchať Krista, nie je žiadny časový úsek. Prejavenie spasiteľnej viery je prvým krokom života poslušnosti. Keď Pán Ježiš kázal: „Čiňte pokánie a verte v evanjelium“ (Marek 1:14-15), hovoril to ako naliehavý rozkaz. Evanjelium je viac ako len niečo, čo treba zvažovať. Je to slovo od Boha, ktoré treba poslúchnuť. Ján píše: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život…“ (Ján 3:36). V tomto verši veriť v Krista a poslúchať Ho znamená to isté. Jednoducho povedané, skutočná viera je poslušná viera a neposlušná viera je mŕtva viera. Naša poslušnosť viery nie je základom, na ktorom Boh prehlási našu spravodlivosť. Ale táto poslušnosť zjavuje, či je naša viera pravá.
V momente nášho obrátenia sa zmení naše podriadenie sa starému pánovi, hriechu, k podriadeniu sa novému Pánovi, Ježišovi Kristovi. Pavel to vysvetľuje takto: „Či neviete, že komu sa oddávate za otrokov, aby ste poslúchali, tomu ste otrokmi a tomu ste poslušní: alebo hriechu – na smrť, alebo poslušnosti – na spravodlivosť? (Rimanom 6:16). Tu Apoštol cituje základnú zásadu života, menovite, že otroci žijú v poslušnosti voči vládcovi, ktorý nad nimi panuje. Pri obrátení nastáva zmena pána, zanechanie nášho starého otroctva hriechu za vernosť k Pánovi Ježišovi Kristovi.
Pavel túto pravdu ďalej zdôrazňuje: „Ale vďaka Bohu, že ste len boli otrokmi hriechu a stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktorému ste boli odovzdaní. Oslobodení však od hriechu, stali ste sa služobníkmi spravodlivosti“ (Rimanom 6:17-18). Každý je otrokom, či už hriechu alebo spravodlivosti. Pred obrátením sme boli otrokmi hriechu a žili sme v poslušnosti voči hriechu. Ale pri obrátení sme sa stali otrokmi Krista a žijeme v poslušnosti Jemu.
Ján prehlasuje, že skutočný veriaci bude počas svojho života stále „dodržiavať jeho prikázania“. Slovo „dodržiavať“ je v prítomnom čase, čo znamená, že tu ide o neustálu poslušnosť počas celého života veriaceho. Hovorí teda o vytrvalosti svätých až do konca. Všetci, ktorí sú znovuzrodení, budú vyhľadávať poslušnosť až do konca života. „Prikázania“ sú v množnom čísle, čo znamená poslušnosť celému rozsahu Božích požiadaviek. Nasledovanie Krista nám nedovoľuje iba čiastočnú poslušnosť. Musíme poslúchať všetky Božie prikázania, nie iba tie, ktoré nám vyhovujú.
Keď Ján hovorí, že veriaci „dodržiavajú“ alebo „držia“ prikázania, zobrazuje to stráž alebo strážcu, ktorý stráži veľmi cenný poklad. Podobne ten, kto pozná Boha, bude veľmi starostlivo dodržiavať všetko, čo Božie slovo vyžaduje. „A jeho prikázania nie sú ťažké“ (1. Jánov 5:3). Každý krok poslušnosti zo srdca vedie k prežívaniu života v hojnosti v Kristovi. A naopak, každý krok neposlušnosti nás vzďaľuje od radosti v Božej dobrote.
Milosťou poháňaná poslušnosť má ďaleko od toho, aby bola iba voliteľná. Milosťou poháňaná poslušnosť je absolútne nevyhnutná k tomu, aby sme sa podobali Kristovi. Je potrebné modliť sa, či máme alebo nemáme poslúchať Božie slovo? Nie. Potrebuješ ho jednoducho poslúchať. A nový život, ktorý dostali kresťania skrze Ducha Svätého, spôsobí, že ho poslúchať aj budeme.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/grace-fueled-obedience-absolutely-necessary-christlikeness/
Zdieľané s povolením Ligonier Ministries (https://www.ligonier.org/), 2021. Used by permission.