Zdá sa, že dnes je veľký zmätok ohľadom doktríny pokánia. Čo to znamená činiť pokánie? Ako sa to robí? Vyžaduje sa to pre spasenie? Funguje to? Je pre nás dôležité, aby sme pokániu správne rozumeli. Ale aby tomu tak bolo, potrebujeme najskôr porozumieť problému hriechu.
Problém hriechu
Všeobecne povedané, slovo hriech je lukostrelecký termín a znamená „minutie sa terča“ – „zhrešiť“ terč znamená minúť stred terča. Samozrejme, my tomuto slovu rozumieme ako náboženskému termínu, ktorý znamená morálne a etické zlyhanie. Ak Božiu spravodlivosť môžeme považovať za stred terča, tak vždy, keď netrafíme stred terča, zhrešíme. Avšak dnes sa často staviame k hriechu, ako by to bol neškodný prešľap v kozmickom priestore. Máme tendenciu považovať hriech za nie veľmi vážnu vec. Nesprávne rozumieme tomu, aký je vážny a podceňujeme jeho moc. A naviac, to, čo považujeme za malý hriech, je v skutočnosti hrubý útok na spravodlivý Boží charakter. A tak Boh trestá aj to najmenšie porušenie prísnym a spravodlivým súdom – večnosťou v pekle. Biblia učí, že „mzdou za hriech je smrť“ (Rimanom 6:23), a ďalej, že „všetci zhrešili“ (Rimanom 3:23), nikto nie je skutočne spravodlivý.
Ak stred terča je dokonalá Božia svätosť, tak potom „zhrešiť“ terč znamená nedosiahnuť Jeho požiadavku spravodlivosti. Ale je to viac ako len netrafiť terč. Apoštol Ján nám hovorí, že „hriech je bezzákonnosť“ (1. Jánov 3:4). Naviac, „(hriech) pozostáva z činenia, hovorenia, myslenia alebo predstavy hocičoho, čo nie je v dokonalej zhode s mysľou Božou a Jeho zákonom“ (J.C. Ryle, Holiness: It´s Nature, Hindrances, Difficulties, and Roots; 1879, reprinted; Darlington: Evangelical Press, 1979).
Hriech je viac než len pár chýb, prešľapov, malých pokleskov alebo zakopnutí. Je to urážka dobroty a svätosti Božej. Je to útok na Kráľov trón. Pre Boha hriech nepredstavuje niečo nezásadné. Je to ohromné zlo, ktoré treba odsúdiť a vykoreniť.
Ale ak sú všetci vinní tým, že zhrešili proti Bohu a Boh na to reaguje iba odsúdením, je tu nejaká nádej?
V Pánovi Ježišovi Kristovi.
Odpustenie hriechu skrze Krista
Pán Ježiš Kristus, ktorý sám je Boh v ľudskom tele (Ján 1:1-3.14) prišiel na zem a žil v dokonalej poslušnosti voči každému Božiemu zákonu. A tak dokonale naplnil Božie požiadavky. Pán Ježiš žil bezhriešne (2. Korintským 5:21, Židom 4:15, 1. Petrov 2:22), a preto vydal sámého seba, aby bol zabitý ako obeť zmierenia – na zmierenie Jeho hnevu za naše hriechy (1. Jánov 2:2). Keďže bol Pán Ježiš Kristus jedinou prijateľnou obeťou za hriech, zomrel zástupnou smrťou namiesto hriešnikov (1. Petrov 2:24), zaplatil Otcovi výkupné, vykúpil nás z prekliatia zákona (Galatským 3:13). Na základe smrti Pána Ježiša nám Boh môže odpustiť naše hriechy (Kolosanom 2:13) a sme ospravedlnení – Boh nám odpúšťa a prehlasuje nás za spravodlivých, hoci sme hriešni a nespravodliví (Rimanom 3:28, Galatským 2:16).
To, čo urobil Pán Ježiš na kríži, umožňuje, aby nám bol odpustený hriech. A ide tu nielen o odpustenie, ale aj o zmierenie s Bohom – obnovenie vzťahu s Ním. Pavel píše: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze neho, keď sme teraz ospravedlnení jeho krvou?! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení jeho životom, keď sme zmierení?!“ (Rimanom 5:8-10)
Ako dostávame Jeho odpustenie? Deje sa to skrze pokánie.
Potreba pokánia
Slovo, ktoré sa v Starej zmluve bežne používa pre pokánie, je shub, čo znamená „zmeniť spôsob konania, odvrátiť sa, alebo vrátiť sa späť“ (Sinclair Ferguson, The Grace of Repentance. (Wheaton, IL: Crossway, 2010), s. 15-16). Toto slovo sa často používalo pre fyzický návrat, ako pri návrate Božieho ľudu zo zajatia. Ale tiež sa používalo na vyjadrenie duchovného návratu k Bohu.
V Novej zmluve je slovo pokánie grécke slovo metanoia, čo doslova znamená „zmena myslenia“, a týka sa zmeny mysle. Sinclair Ferguson definuje pokánie ako „zmenu mysle, ktorá vedie k zmene životného štýlu“ (Ferguson, The Garace of Repentance, s. 18.). Puritán Thomas Watson poznamenáva, že „pokánie je milosť Božieho Ducha, ktorým je hriešnik vnútorne pokorený a viditeľne zmenený“ (Thomas Watson, The Doctrine of Repentance (1668, reprinted; Edinburgh: Banner of Truth Trust, 1987), s. 18.). John MacArthur ponúka dokonca ešte trochu inú definíciu: „Je to zmena nasmerovania vôle človeka, rozhodnutie, pri ktorom zámerne opustíme všetku nespravodlivosť a namiesto toho sa ženieme za spravodlivosťou“ (John MacArthur, The Gospel According to Jesus (Grand Rapids, MI: Zondervan, 1988), s. 178.).
Prvky pokánia
Aj keď nám definícia pokánia pomôže a je nevyhnutná, omnoho väčšiu hodnotu pre nás bude mať, keď porozumieme rozličným prvkom pokánia. Je dôležité poznamenať, že iba pocit ľútosti z toho, že sme zhrešili, nie je pokáním ako takým. Padnutie na kolená ako reakcia ľútosti je často spojené so skutočnosťou, že človeka pri hriechu prichytili a musí teraz niesť dôsledky – teda nie to, že by niekto ľutoval hriech samotný. A tak preto, aby sme správne porozumeli pokániu, potrebujeme vidieť, že má tri hlavné zložky.
Prvá je intelektuálna. V určitom bode si človek potrebuje vo svojej mysli uvedomiť, že zhrešil. Porušil Božie prikázanie a dopustil sa vzbury. Je to duševné rozpoznanie; uvedomenie si. To je to, čo znamená „vstúpiť do seba“ (Lukáš 15:17). Koniec-koncov, novozmluvné grécke slovo metanoia sa týka predovšetkým mysle, znamená uvedomenie si hriechu a nastáva zmena v myslení. Keď kráľ Dávid zhrešil s Batšebou, napísal: „Vtedy som ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu.“ (Žalm 32:5). John MacArthur píše: „Činenie pokánia začína rozpoznaním hriechu – porozumením, že sme hriešnici, že náš hriech uráža Svätého Boha, a ešte presnejšie, že sme osobne zodpovední za svoju osobnú vinu.“ (MacArthur, The Gospel According to Jesus, s. 179). Jeden z najväčších problémov, ktorému čelíme, je neschopnosť a dokonca neochota uvedomiť si a priznať si pri hriechu našu vlastnú vinu. Musíme to ale nazvať tým, čím to je, a byť pripravení ísť ďalej na základe toho, čo sme si zaumienili vo svojej mysli.
Druhá stránka pokánia je citová. Tu do toho vstupujú city. Je dôležité poznamenať, že výčitky svedomia nad danou situáciou nie sú nevyhnutne znakom skutočného pokánia, ale nad naším hriechom a nad tým, že sme porušili Boží zákon, by sme mali prejaviť úprimnú ľútosť (2. Korintským 7:9-11). Ako kresťania by sme mali byť hlboko znepokojení, že sme svojím prestúpením urazili Boha. A naviac, kvôli hriechu je náš vzťah s Ním narušený. Dávid hovorí Bohu: „Lebo Ty nemáš záľubu v zábitku… Bohu milou obeťou je duch skrúšený. Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným.“ (Žalm 51:18a.19). Boh chce, aby sme nad svojím hriechom boli zdrvení a smutní. To je znak skutočného pokánia. Ale je toho ešte viac.
Treťou zložkou je chcenie. Je to skutok vôle. Istotne, prvým krokom je vyznanie hriechu, pracovať v spojení s prvou časťou – intelektom – aby sme si uvedomili a pripustili svoj hriech. Louis Berkhof poznamenáva, že je tu „prvok chcenia, ktorý pozostáva zo zmeny nasmerovania, vnútorného odvrátenia sa od hriechu a schopnosti hľadať odpustenie a očistenie.“ (Louis Berkhof, Systematic Theology, (Grand Rapids, Ml: Eerdmans, 1939) s. 486).
Keď sa kráľ Šalamún rozhodol zasvätiť nový chrám, Hospodin k nemu prišiel a potvrdil zasľúbenie zmluvy – ak ľud bude poslúchať, Boh ich požehná. Hospodin mu povedal: „Ak ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.“ (2. kniha Kronická 7:14). Musí nastať úplné odvrátenie sa, inak tu nie je žiaden viditeľný dôkaz o pokání (Matúš 3:8)!
Pokánie a viera
Treba si uvedomiť, že to nie je pokánie, ktorým sme spasení, ale samotná viera v Pána Ježiša Krista (Rimanom 3:28, Galatským 2:16, Efezským 2:8-9). V skutočnosti, Richard Owen Roberts píše: „Pokánie nie je lístkom, ktorý umožňuje vstup do Božieho kráľovstva, ale je podmienkou občianstva.“ (Richard Owen Roberts, Repentance: The First Word of the Gospel. (Wheaton, IL: Crossway, 2002), s. 28). Avšak prepojenie medzi týmito dvomi je nepretrhnuteľné, pretože „pokánie a viera sa spolu zosobášili a nikdy sa nerozvedú. Skutočné pokánie nikdy nestojí osamote, ale je vždy spojené so skutočnou vierou. Skutočná viera nestojí osamote, ale je vždy spojená so skutočným pokáním.“ (Roberts, Repentance, s. 68.) Vierou sa z kroku, ktorým sa odvraciame od hriechu, stáva krok k poslušnosti voči Bohu. Louis Berkhof píše: „Skutočné pokánie nikdy nejestvuje bez toho, aby nebolo spojené s vierou, zatiaľ čo na druhej strane, všade, kde sa nachádza skutočná viera, je tiež skutočné pokánie. Obe tieto veci sú iba odlišné aspekty toho istého odvrátenia sa – odvrátenia sa od hriechu smerom k Bohu… Tieto dve veci nemožno oddeliť. Sú jednoducho doplňujúcou sa súčasťou toho istého procesu“ (Berkhof, Systematic Theology, s. 487).
Vierou rozpoznáme a veríme, že Boh je, kto On hovorí, že je, a že to, čo On zjavil, je dobré, správne a pravdivé. Vierou činíme pokánie z toho, že sme porušili Jeho dokonalý zákon. Vierou veríme, že to, čo zasľúbil tým, ktorí Ho poslúchajú, je väčšie ako krátkodobé potešenie, ktoré dostaneme z hriechu, pretože ak počas života nečiníme z hriechu pokánie, odsúdi nás do pekla. Vierou činíme pokánie, naše pokánie je ovocím našej viery. Takže by malo byť jasné, ako tvrdí Roberts, že „prítomnosť pokánia takisto ako aj viera sú nevyhnutné k spaseniu. Musíte sa odvrátiť od svojho hriechu, aby ste sa mohli obrátiť k Pánovi Ježišovi Kristovi. Ku Kristovi sa môžete obrátiť iba vtedy, ak ste sa odvrátili od svojho hriechu. Pokánie a viera neoddeliteľne patria k sebe. Akýkoľvek pokus o ich rozdelenie predstavuje smutnú chybu.“ (Roberts, Repentance, s. 70.)
Aké je Božie zasľúbenie pre nás ohľadom pokánia? „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti“ (1. Jánov 1:9). Toto zasľúbenie má dve časti: Odpustí nám naše hriechy, odstráni od nás naše prestúpenia (Žalm 103:12, Kolosenským 2:14) a očistí nás, obmyjúc nás zvnútra navonok, obnoví našu dušu (Žalm 51:7, Efezským 5:26-27, Títovi 3:5). Zatiaľ čo hriech treba vyznať, pretože hrubo uráža Boha, On je takisto milostivý, chce nám odpustiť a obnoviť nás.
Nate Pickowicz
Preložené z: https://www.reformandamin.org/articles1/2019/6/24/what-does-it-mean-to-repent
