Predchádzajúca 3. časť série 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“.
Mnoho rodičov žije v strachu z toho, že akákoľvek rodičovská chyba môže poškodiť charakter dieťaťa nenapraviteľným spôsobom. Myslia si, že keď niečo pokazia pri výchove, tak dieťa začne duchovne a morálne upadať. Pravda je však taká, že deti sú hriechom poznačené už pri svojom počatí. Túžba po hriechu je súčasťou ich podstaty. Jediné, čo vedie ku zlej žatve, je, keď necháme deti, aby slobodne prejavili zlo, ktoré je v nich od narodenia.
S nádejou, že dokážu tieto prejavy skazenosti nejakým spôsobom udržať na uzde, sa mnohí kresťanskí rodičia obracajú k rôznym psychologickým a filozofickým výchovným metódam. Ale dokážu skutočne tie filozofické výchovné metódy ochrániť deti od ich hriešnej prirodzenosti? A čo je oveľa dôležitejšie, smerujú tieto výchovné metódy hriešnika ku Spasiteľovi?
Dôraz na dobré správanie nie je riešením
Samozrejme, slušné správanie a disciplína (teda láskavá výchova zahŕňajúca trest) sú nevyhnutnými prejavmi správnej výchovy. Avšak učiť deti len dobrému správaniu nie je riešením ľudskej skazenosti. Ani neustále upozorňovanie na trest za priestupok nerieši skutočný problém.
Videl som to už mnohokrát: Poznám kresťanských rodičov, ktorí si myslia, že ich výchovné metódy sú úspešné len preto, že ich deti sa správajú slušne a milo, zdvorilo odpovedajú frázami ako „Áno, pane“ a „Nie, pani“ a hovoria vtedy, keď na to dostanú priestor. Ale v neprítomnosti rodičov sa tieto deti správajú hnusne, neposlušne, hlavne keď sú bez dozoru a v prítomnosti svojich rovesníkov. A rodičia žijú v spokojnej nevedomosti o pravom charaktere ich detí. Takmer každý učiteľ alebo vedúci mládeže je znechutený z toho, keď sa má vysporiadať s rodičmi, ktorí neveria, že ich dieťa by mohlo urobiť niečo zlé. Často je to preto, že rodičia sa zameriavajú len na verejné vystupovanie a zdvorilosť k ostatným dospelým a nepoznajú skutočný vnútorný stav srdca ich vlastného dieťaťa. Dieťa sa svojím zdanlivým dobrým správaním snaží len vyhnúť trestu.
Povrchný dôraz kladený len na správanie s hrozbou trestu je čistý behaviorizmus (dôraz kladený na navonok viditeľné úkony). Dobré správanie dosiahnuté takýmto prístupom nie je ničím iným len podmienenou reakciou dieťaťa. Takýto prístup sa na chvíľu môže zdať účinným (hlavne keď sú rodičia na blízku), v skutočnosti sa ale nezaoberá jadrom problému, ktorým je ľudská prirodzená hriešnosť, ktorá je problémom ľudského srdca.
Izolácia nie je riešením
Mnoho kresťanských rodičov si myslí, že naplnia svoju rodičovskú povinnosť tým, že okolo dieťaťa postavia múry, ktoré ich majú izolovať od zlých vplyvov. Zakazujú svojím deťom úplne sledovať televíziu, úplne odstraňujú počúvanie populárnej hudby a niekedy zakazujú aj stretávanie sa s rovesníkmi, ktorých rodičia nevyznávajú ten istý spôsob izolacionizmu ako vyznávajú oni sami.
V televízii alebo v iných médiách je toho určite dosť, od čoho by mali byť naše deti chránené. A keďže sa morálne hranice vo svete veľmi rýchlo posúvajú, tak je pre kresťanských rodičov nevyhnutné, aby svoje deti od niektorých vecí izolovali. Bola by to nezodpovedná výchova, keď len tak necháme deti surfovať po internete bez dohľadu alebo keď ich necháme počúvať akúkoľvek populárnu hudbu alebo pozerať čokoľvek bez rodičovského dohľadu.
Ale ani úplná izolácia nie je riešením. Naivita nemá byť cieľom pri výchove našich detí. Takéto deti sú veľmi zraniteľné. Naivky sú najľahšími cieľmi pre zvodné nástrahy pokušenia. V knihe Prísloví sa slovo naivný (neskúsený, jednoduchý, prostý) používa v kontexte niečoho negatívneho:
„Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu?“ (Príslovia 1:22). „Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť hubí bláznov.“ (Príslovia 1:32). „Neskúsený verí každému slovíčku, ale opatrný dáva pozor na svoj krok. … Neskúsený zdedia bláznovstvo, ale opatrných korunujú poznaním.“ (Príslovia 14:15.18). „Opatrný predvída nešťastie a skryje sa, prostí však idú ďalej a pykajú za to.“ (Príslovia 22:3)
Nepochopte ma prosím zle: Existuje určitý druh nevinnosti, na ktorom musíme pracovať nie len pri našich deťoch ale aj pri nás samotných. Apoštol Pavol napísal: „Chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neprístupní zlému.“ (Rimanom 16:19). Ale v kontexte tohto verša hovoril Pavol o poznaní, ktoré vychádza z osobnej skúsenosti. Tento verš napísal Pavol po niekoľkých kapitolách vyučovania. Hovorí, že jeho túžbou je, aby tí, ktorým bol ten list adresovaný, boli skúsení v tom, čo je dobré, a aby boli neskúsení v tom, čo je zlé.
Neskúsenosť a naivita neznamenajú to isté. Pavol nechcel, aby úplne zabudli na to, že nejaké zlo existuje. Určite nevyzýval k úmyselnej nevedomosti alebo slepote voči realite zla. Chcel, aby boli obozretní a nie naivní. A to je veľký rozdiel.
Rodičia sa nemôžu snažiť úplne izolovať svoje deti od pravdy o hriechu a o zákernosti pokušenia. Nemali by sme v našich deťoch pestovať druh „nevinnosti“, ktorá ich vystaví napospas pokušeniam, o ktorých si mysleli, že ani neexistujú. Našou úlohou je naučiť ich rozpoznávaniu a nie vychovávať ich k naivite.
Poznám jeden kurz kresťanskej výchovy, ktorí učí rodičov, aby sa vyhýbali akémukoľvek hlbšiemu vyučovaniu svojich detí ohľadom sexuálnych otázok a to nie len počas detstva a dospievania, ale až kým dieťa nevstúpi do manželstva. Dôležité otázky dieťaťa ohľadom jeho vlastnej anatómie a telesného vývoja počas dospievania majú byť podľa tohto kurzu, odbíjané len neurčitými odpoveďami, ktoré majú naznačiť dieťaťu to, že sexuálne otázky sú tabu. Ak predsa príde na zodpovedanie týchto otázok ohľadom rozmnožovania, odporúčajú, aby sme si ako príklad zobrali rastliny, pretože akýkoľvek jasnejší príklad by mohol ohroziť nevinnosť dieťaťa. Podľa tohto vzdelávacieho programu môžeme poukázaním na fakty o rozmnožovaní ohroziť morálnu nevinnosť dieťaťa.
Takýto druh izolácie je receptom na katastrofu. Je to úplne nebiblický pohľad. Sex nie je v Písme vykreslený ako absolútne zlo a nie je ani považovaný za tabu. Sex mimo manželského zväzku je určite hriechom, ale v rámci manželstva to je niečo sväté a cnostné (Židom 13:4). Akú môžu mať deti nádej, že správne a biblicky pochopia tieto veci, keď budeme my považovať tieto otázky ako hrozbu pre ich nevinnosť? Písmo toto určite nerobí. Celá kniha v Starom zmluve (pieseň Šalamúnova alebo Veľpieseň) bola napísaná na oslavu radosti a čistoty manželskej intimity. V Písme určite nie je žiadny zákaz voči rodičovskému vyučovaniu ohľadom tejto tematiky.
Naopak: Správne vyučovanie detí v takýchto otázkach je samotným jadrom rodičovskej výchovy. Ak sa vzdáte tejto zodpovednosti, s istotou smerujete k tomu, že vaše deti začnú hľadať odpovede u svojich učiteľov alebo rovesníkov a vy budete mať na svoje deti čoraz menší vplyv. Takže s najväčšou pravdepodobnosťou sa o týchto veciach dozvedia z iných zdrojov bez ohľadu na to, ako veľmi boli chránené. Ak rodičia odmietnu viesť deti k poznaniu Božieho zámeru so sexualitou, pravdepodobnosť, že si dieťa vytvorí zlý obraz o sexualite, je veľmi veľká.
Okrem toho, myšlienka toho, že rodičia dokážu izoláciou zachovať nevinnosť dieťaťa, ignoruje skutočnosť, že naše hriešne túžby sú vrodené. Túžba po hriechu je našou neodmysliteľnou súčasťou. Nie je to len nejaké naučené správanie okopírované z okolia.
Podobný princíp platí aj pre tých, ktorí sa pokúšajú izolovať svoje deti od povedomia sekulárnej kultúry. Pri prílišnom sústredení sa na izolovanie svojich detí prichádzajú rodičia o vzácne chvíle, kedy by mohli svoje deti učiť rozlišovaniu. Napríklad, radšej si môžete pozrieť so svojimi deťmi Star Wars a na tomto filme ich naučiť, ako môžu identifikovať nesprávne učenie New Age, ako sa ich snažiť udržať v nejakej duchovnej karanténe a úplnej nevedomosti pred tým, čomu môžu byť v budúcnosti vystavení.
Po prvé: Rodičia nedokážu svoje deti udržať navždy v izolácii. Príde deň, kedy budú vystavené skutočnému svetu, a je lepšie, keď budú pripravení s rozlišovacími zručnosťami a múdrosťou, aby dokázali vnímať a odolávať diablovým útokom v tomto svete.
Po druhé: Je chybou si myslieť, že uzatváranie našich detí pred vonkajším svetom ich nejakým spôsobom ochráni pred pokušeniami zla. Najvytrvalejším zdrojom pokušenia nie je svet a ani diabol ale telo. Možno sa nejakým spôsobom dokážete vyhnúť vplyvu sveta alebo diabla, ale nikdy nedokážete uniknúť vplyvu vlastného tela. Telo je neustálym zdrojom pokušenia a svoje deti nikdy nebudete vedieť izolovať od pokušenia ich vlastného tela.
Je vážnou chybou si myslieť o svojich deťoch, že sú to malí anjelici, s ktorými je potrebné zaobchádzať opatrne, len aby sme nepoškvrnili ich srdcia. Skôr by sme ich mali vnímať ako malých skazených hriešnikov, ktorí potrebujú byť vedení ku spravodlivosti a ku Kristovi.
Riešenie z Písma
Existuje len jediná biblická odpoveď na problém hriešnosti: Znovuzrodenie. V ďalšej časti sa pozrieme na to, ako viesť dieťa ku Kristovi.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B150508
Nasledovná 5. časť zo série 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“.
Celá PDF brožúra 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“ k dispozícii NA STIAHNUTIE TU.
Výborná kniha o výchove detí od Johna MacArthura: Boží plán pre výchovu našich detí. https://www.dobrasprava.sk/knihy/index.php?route=product/product&product_id=88
