(Toto je v poradí tretí článok série šiestich článkov o najdôležitejších klamstvách Rímsko-katolíckej cirkvi. Pod článkom nájdete linky na všetky články aj na PDF celej série.)
„Najväčší problém máme dnes s pápežencami, ktorí stále silnejšie presadzujú svoj výmysel o vzývaní svätých. Veria, že zosnulí svätí sú ich sprostredkovateľmi, príhovorcami a zástupcami pred Bohom. Veria, že svätí nám môžu zabezpečiť priazeň pred Bohom skrze naše modlitby ku nim alebo skrze samotné skutky týchto svätých.“ (Francise Turretin, Institustes of Elenctic Theology, 2. zväzok, str. 385).
Tým, že rímsky katolicizmus Márii pripisuje titul sprostredkovateľky (Mediatrix) a spoluvykupiteľky (Co-Redemprix) s Kristom, jasne popiera Kristovu dostatočnosť ako Sprostredkovateľa pre svoj ľud. Písmo jasne hovorí v 1. liste Timoteovi 2:5 „Jeden je totiž Boh, jeden je aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.“ Z tohto dôvodu, nemôže byť ani Mária ani žiadny iný človek okrem Krista prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Rím považuje za sprostredkovateľov aj svätých. Preto sa modlia modlitby ku svätým, pretože veria, že títo svätí sa budú prihovárať za nich pred Bohom.
„Vedieme vojnu proti povyšovaniu svätých na sprostredkovateľov. V prvom rade na základe slov v Písme, ktoré pripisujú tento úrad jedine Kristovi: ‚Jeden je totiž Boh, jeden je aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.‘ (1. Timoteovi 2:5). Je tu jasne povedané, že máme jedného Prostredníka (a nie mnohých) a to Ježiša Krista (ktorý dal seba ako výkupné za naše hriechy). Nie je tu spomenutý žiadny svätý ani anjel.“ (Francis Turretin, Institute of Elenctic Theology, 2. zväzok, str. 386).
V Písme je aj viacero iných textov, ktoré jasne popierajú názor Ríma:
„Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme Obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého.“ (1. list Jánov 2:1). V tomto verši nachádzame tri skutočnosti, ktoré jasne popierajú rímsko-katolícky postoj:
- Je tu použité slovo „paraklētos“, v preklade Obhajca, ktoré je použité v jednotnom čísle: Myslíte, že by nás Ján chcel zavádzať, keď tu použil jednotné číslo a nie množné?
- Ján konkrétne pomenoval tohto Obhajcu, ktorým je Ježiš Kristus spravodlivý, aby si nikto iný nemohol arogantne privlastniť Jeho úrad.
- Tento Obhajca je takým obhajcom, ktorý sa obetoval za naše hriechy. A toto neurobil nikto iný, jedine Ježiš Kristus.
Znovu tu vyvstáva otázka: Keby Ján naozaj vedel o viacerých obhajcoch, prečo by spomenul Krista samotného a nespomenul by aj ostatných? Je to preto, že žiadni iní obhajcovia neexistujú. Veľmi jasne je to vyjadrené aj v týchto dvoch veršoch z Písma:
„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nikto neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14:6)
„A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“ (Skutky apoštolov 4:12)
Takéto popieranie Krista ako jediného dokonalého Obhajcu je rúhaním a herézou hodnou zatratenia.
„Považovať ‚svätých‘ za sprostredkovateľov medzi Bohom a ľuďmi je zneuctením Krista, ako keby On sám nebol dostatočný pre tento úrad a potreboval nejakých pomocníkov. Toto sa nedá nazvať nijako inak než rúhaním. Rovnako zvrátené je tvrdiť, že Kristus dáva právomoc svätým, aby sa prihovárali a prosili miesto nás. Mnohí veria, že Kristus dáva svätým moc k tomu, aby nám zabezpečili spasenie. O tomto však Písmo vôbec nikde nehovorí a nedá sa to z Písma ani len odvodiť. Keďže jedine Kristus sám dokáže naplniť všetky požiadavky tohto úradu, aký význam má vytvárať si nejakých vlastných zástupcov?“ (Francis Turretin, Institute of Elenctic Theology, 2. zväzok, str. 388)
Rímsko-katolícka doktrína o svätých ako ďalších sprostredkovateľoch medzi Bohom a ľuďmi nie je ničím iným len pohanskou poverou, ktorá je skrytá do pseudo-kresťanskej terminológie.
„Táto dogma je prevzatá z pohanskej povery, ktorá vychádza zo zvráteného pohanského chápania bohov, ktorí rozdeľovali svojich bohov na primárnych a sekundárnych. Sekundárni boli nižšieho postavenia (tzv. démoni), ktorí boli sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a najvyššími bohmi. Platón hovorí: ‚Boh nie je ľuďmi dosiahnuteľný, ale všetka komunikácia medzi bohmi a ľuďmi funguje prostredníctvom démonov.‘ Preto mnohým démonom pripísali rôzne zodpovednosti, napríklad za provincie, mestá, umenie, choroby a podobne. (Podobne ako pápež mnohým svätým pridelil ríše, mestá, štáty, chrámy, námestia, umenie a choroby a vyhlásil ich za patrónov).“ (Francis Turretin, Institute of Elenctic Theology, 2. zväzok, str. 388-389)
Seni Adeyemi
Preložené z: https://purelypresbyterian.com/2016/07/29/6-reasons-protestants/
Jednotlivé články série „Najdôležitejšie klamstvá Rímsko-katolíckej cirkvi“:
1. Rím popiera dostatočnosť Písma: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/rim-popiera-dostatocnost-pisma/
2. Rím popiera spasenie jedine skrze samotnú vieru: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/rim-popiera-spasenie-jedine-skrze-samotnu-vieru/
3. Rím popiera dostatočnosť Ježiša ako Sprostredkovateľa: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/rim-popiera-dostatocnost-jezisa-ako-sprostredkovatela/
4. Rím vzdáva modlám chválu, ktorá patrí jedine Bohu: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/rim-vzdava-modlam-chvalu-ktora-patri-jedine-bohu/
5. Antikrist sedí v Ríme: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/antikrist-sedi-v-rime/
6. Rímska cirkev je Babylonom: http://pravdavlaske.sk/clanky/nazory/rimska-cirkev-je-babylonom/
Link PDF dokumentu so všetkými šiestimi článkami: http://pravdavlaske.sk/wp-content/uploads/2019/03/Najdolezitejsie_klamstva_RKC.pdf
