Dnes sa často hovorí: „Ja mám svoju pravdu, ty máš svoju pravdu.“ Naša generácia rada popiera absolútnu pravdu a hovorí, že niečo môže byť pravdou pre jedného človeka a nie je pravdou pre niekoho iného. Tento svetonázor nie je nový. V 18. kapitole evanjelia podľa Jána stál náš Pán na súde pred Pilátom. Bolo to deň pred Jeho ukrižovaním a krátko pred tým, ako bol odsúdený na smrť. Ale pred tým, ako Pilát vyriekol svoj konečný ortieľ, si môžeme prečítať ich rozhovor:
„A Ježiš odpovedal: ‚Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto.‘ Spýtal sa ho teda Pilát: ‚Tak predsa si kráľ?‘ Odpovedal Ježiš: ‚Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.‘ Pilát mu povedal: ‚Čo je pravda?‘“ (Ján 18:36-38a)
Pilát, stojaci pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý je vtelenou pravdou, sa spýtal odvekú otázku. Ale nie je to úprimná otázka niekoho, kto hľadá a chce poznať pravdu, ale je to vyzývavé opovrhnutie pravdou. Je to vyslovené posmešným tónom. Je to odmietnutie. Je to otázka vyslovená v pohrdnutí. Pilát touto reakciou vyjadril posmech. Je to pohŕdavý výrok, presiaknutý sarkazmom. Je to uštipačné odmietnutie, zamerané na popretie predstavy, že by mohla v tomto svete jestvovať taká vec ako prehlasovanie pravdy. Od Piláta to bolo ostré bodnutie do rebier Pána Ježiša Krista so zámerom ponížiť Ho a spochybniť akúkoľvek predstavu o tom, že Pán Ježiš by mohol prehlasovať, že pozná a hovorí pravdu. Pilát nesúhlasil s prehlásením jedinej absolútne pravdivej pravdy.
Táto otázka znie po stáročia v „kuloároch času“. Dnes je počuť túto otázku hlasnejšie a hlasnejšie. A práve v generácii, v ktorej žijeme, počúvame túto neblahú otázku: „Čo je pravda?“
Pilátov duch žije aj v našej dobe. Pilátov duch žije a darí sa mu dobre aj na vysokoškolských internátoch. Sedí v rokovacích priestoroch našich vlád a uzákoňuje naše morálne zákony. Vládne v našich médiách. Vyučuje na mnohých teologických seminároch a teologických fakultách. Stojí dnes dokonca už aj za kazateľnicami. Žijeme v kultúre, ktorá sa vzopiera akémukoľvek pojmu jedinej pravdy. Žijeme v dobe, kedy sa pravda nielen popiera, ale kedy sa útočí priamo proti nej. Je to doba, ktorá je zhovievavá a tolerantná k hocičomu a hocikomu až na jedinú výnimku: Netoleruje toho, kto prehlasuje, že pozná pravdu. Táto doba povzbudzuje k hľadaniu pravdy, ale démonizovaním exkluzivity pravdy odmieta, že je možné ju nájsť.
V tejto sérii článkov preskúmame verše z 18. kapitoly evanjelia podľa Jána, v ktorých je rozhovor medzi Pilátom a Pánom Ježišom. Naučíme sa určité zásadné rozlišovacie znaky, ktoré sa týkajú pravdy: 1. odmietnutie pravdy, 2. skutočnosť pravdy a 3. prijatie pravdy.
Čo je pravda?
V tejto kultúre nás z každej strany obklopuje otázka: „Čo je pravda?“ Je to skutočne matka všetkých hriechov. Je to dobrovoľné odsunutie Božej pravdy bokom a jej zámerné odmietnutie.
Takto to bolo aj na samotnom začiatku. V 1. knihe Mojžišovej 3. kapitole sa satan vplazil do stránok ľudských dejín a prišiel, aby zaútočil na pravdu. Povedal: „Či naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?“ Satan veľmi dobre vedel, čo Boh povedal, ale prišiel, aby Božie slová spochybnil a aby odmietol Božiu pravdu. Prvotný hriech znamenal odmietnutie pravdy a odmietnutie Božej cesty. Človek sa rozhodol ísť svojou vlastnou cestou, aby sám rozhodoval o tom, čo je pravda, aby sa rozhodol odmietnuť pravdu a nastoliť svoju vlastnú.
Rimanom 1:18 hovorí: „Boží hnev sa z neba zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde.“ Každá generácia a každý človek potláča pravdu o Bohu okrem tých, ktorí sú narodení z pravdy. Človek má k tomu potláčaniu pravdy vrodený sklon. Je to súčasťou mimoriadnej skazenosti a úplnej zvrátenosti ľudskej prirodzenosti. O niekoľko veršov ďalej (Rimanom 1:25) čítame, ako ľudia zamenili Božiu pravdu za klamstvo. To je tá doba, v ktorej žijeme. Žijeme v kultúre, ktorá zamenila Božiu pravdu za klamstvo a potlačila pravdu. Smrť života, odchýlky denominácií, zničenie národa a rozklad spoločnosti: To všetko začína odmietnutím pravdy.
Nikde nie je toto jasnejšie vidieť ako u amerických vysokoškolákov, ktorí navštevujú univerzity, ktorí v mnohých prípadoch zámerne podkopávajú pravdu. Nedávny prieskum to potvrdzuje: Z tých, ktorí sa podrobili prieskumu, 64% dospelých vo veku 36 rokov a vyššie, povedalo, že neexistujú žiadne absolútne morálne hodnoty. A iba 22% povedalo, že existujú nejaké absolútne morálne hodnoty. Ale medzi opýtanými, ktorí majú medzi 18 a 25 rokov, percento, tých, ktorí odmietajú absolútne morálne hodnoty, stúplo na 75%. Nemajú žiadne morálne nasmerovanie, pretože odmietli pravdu. A keď sa prieskum robil medzi mladistvými, toto číslo znovu vyskočilo. 83% mladistvých odpovedalo, že morálka a pravda závisia od toho, čo daný jednotlivec uprednostňuje a od okolností. Čím ste mladší, tým viac sa dnes prikláňate k názoru, že absolútna pravda neexistuje.
Ľudia sa v dnešnej dobe stále viac a viac otvárajú myšlienke, že jediná absolútna pravda je to, že neexistuje nič také ako absolútna pravda. Jedinou pravdou dnešnej doby je to, že neexistuje žiadna pravda. Jediná neznášanlivosť je neznášanie neznášanlivosti. Všetko toto dnes umožňuje súhlasiť s takými vecami ako je umelé prerušenie tehotenstva, homosexualita, eutanázia, pornografia a všetky druhy hriešneho správania. Všetko je to možné vystopovať až k tomu prvotnému bodu odklonu: odmietnutiu pravdy.
Dnes to vidíme všade. Humanizmus hovorí, že človek je pravda. Pragmatizmus hovorí, že všetko, čo funguje, je pravda. Pluralizmus hovorí, že každý má kúsok pravdy. Relativizmus hovorí, že každá situácia určuje pravdu. Mysticizmus hovorí, že intuícia je pravda. Skepticizmus hovorí, že nikto nemôže poznať pravdu. Hedonizmus hovorí, že čokoľvek, čo nám robí dobre, je pravda. Existencionalizmus hovorí, že to, čo my určíme, je pravda. Sekularizmus hovorí, že tento prítomný svet je pravda. Pozitivizmus hovorí, že čokoľvek človek vyznáva, je pravda. Toto je svet, v ktorom žijeme: odmietnutie pravdy.
V ďalšom článku tejto série budeme hovoriť o skutočnosti pravdy.
Celá séria troch článkov:
Okamih pravdy a jej odmietnutie
Okamih pravdy a jej skutočnosť
Okamih pravdy a jej prijatie
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/moment-truth-its-rejection/