Ježišov pôvod ťa môže prekvapiť. V Jeho rodokmeni sú zaznamenané mená, ktoré by ste nikdy nehľadali v rodokmeni Kráľa kráľov. Keď sa lepšie pozrieme na Ježišov rodokmeň, ktorý zaznamenal Matúš, môžeme tam vidieť určitú anomáliu. V tomto rodokmeni boli spomenuté štyri ženy. Bežný židovský rodokmeň vôbec nespomína ženy. Nájsť mená štyroch žien v jedinom pomerne krátkom rodokmeni je niečo ojedinelé.
Ešte zvláštnejšie ale je, že keď sa pozrieme na tieto mená, tak sú to ženy, ktoré vôbec nepredstavujú osoby, aké by sme očakávali v rodokmeni Kráľa kráľov. Všetky z nich boli z okraja spoločnosti, no napriek tomu sa stali súčasťou Ježišovho rodokmeňa. Sú veľkým príkladom Božej milosti, ktorá je daná aj hriešnikom, ako sme my.
Támar
Prvou ženou je Támar: „Júda splodil z Támary Fáresa a Záru“ (Matúš 1:3). Akou ženou bola Támar? Ak si chcete prečítať celý jej príbeh, tak je zaznamenaný v 1. knihe Mojžišovej v 38. kapitole. Je to nepekný príbeh pohlavného styku s príbuzným, prostitúcie a klamstva.
Júda vybral Támar ako ženu pre svojho prvorodeného syna, ktorý sa volal Er. Nevieme, čo urobil Er, ale Boh ho za to potrestal smrťou (1. kniha Mojžišova 38:7). Erov brat Onan sa stal Támariným mužom tak, ako to vyžadoval zákon. Keď odmietol splodiť s Támar dieťa, Boh ho tak isto potrestal smrťou (10. verš).
Frustrovaná z bezdetnosti a netrpezlivá čakať na Božie správne načasovanie si Támar vymyslela plán ako otehotnieť. Obliekla sa ako prostitútka, tvár si prekryla šatkou a čakala pri ceste, až kým sa neobjaví Júda, jej vlastný svokor. Nevediac, že je to Támar, Júda spáchal hriešny čin smilstva s vdovou vlastného syna (18. verš). Támar otehotnela a z tohto hanebného aktu porodila dvoch synov. Dala im mená Perec a Zerach. Perec, ktorý sa narodil ako prvý, bol tým, ktorý pokračoval v kráľovskej línii.
Toto je dosť šokujúci príbeh! Uvedomuješ si, že žena ako Támar bola súčasťou Ježišovho rodokmeňa? Nenachádzame žiadnu zmienku o tom, že by bola Támar činila pokánie z tohto hriechu. O Támar nie je v Starom zákone zaznamené nič viac. Písmo nezaznamenáva žiadny šťastný koniec jej života. Támarin život je dobrým príkladom slabosti a úplnej hriešnosti ľudstva.
A možno aj toto je dôvod, prečo Matúš spomína Támar v tomto rodokmeni. Tým, že dovolil Boh pokračovanie kráľovskej línie skrze Támarinho potomka, ktorý bol plodom incestu, prostitúcie a klamstva, tak nám tým Boh ukázal, aký je milostivý.
Rachab
Ďalšia žena, ktorú spomína Matúš, nám bude možno známejšia. Je spomínaná v Písme ako „neviestka Rachab“ (Józua 6:17; Židom 11:31; Ján 2:25). Samotné meno „Rachab“ v preklade znamená: drzosť, pýcha, divokosť.
Rachab bola Kanaánka. Prvýkrát, keď sa s ňou stretávame v Písme, bola obyčajnou modloslužobníčkou, hriešnicou a prostitútkou. Jej najpamätnejším skutkom bolo klamstvo.
Józua v 2. kapitole zaznamenáva časť jej príbehu. Po štyridsiatich rokoch putovania púšťou sa Izraelci pripravovali na vstup do Zasľúbenej zeme. Józua poslal vyzvedačov, aby obhliadli mesto Jericho. Ocitli sa u Rachab, ktorá ich ukryla vo svojom dome. Keď ich začali hľadať mestské stráže, Rachab klamala strážam, aby ochránila týchto vyzvedačov. Vediac, že Izraelci zničia mesto, Rachab vyprosila u týchto vyzvedačov milosť pre svoju rodinu. Súhlasili s tým, že ju ušetria, ale musela vyvesiť z okna svojho domu šarlátovú niť, aby vedeli, ktorý dom je jej.
Ona tak urobila a Izraelci ušetrili jej život a život celej jej rodiny. Rachab zanechala kanaánskych bohov pre skutočného Boha. Ona sa nie len obrátila k pravému Bohu, ale stala sa aj súčasťou Mesiášskej línie. Bola Dávidovou praprastarkou.
Rút
Rachab bola Boázovou matkou. Rodokmeň v Matúšovom evanjeliu pokračuje: „Boáz splodil z Rút Obéda“ (Matúš 1:5). Len o jednu generáciu neskôr sa v mesiášskej línii objavuje ďalšia hriešna žena. Na rozdiel od Rachab alebo Támar, Rút nebola prostitútkou. Ale rovnako ako oni, bola pohankou.
Rút bola Moábka. Celý moábsky rod bol splodený z incestu. Celý tento skutok je zaznamenaný v 1. knihe Mojžišovej 19:30-38. Lót žil v jaskyni so svojimi dvomi dcérami po zničení Sodomy a Gomory. Lótove dcéry sa báli toho, že sa nikdy nevydajú a nebudú mať vlastné rodiny. A preto staršia z nich vymyslela, že opijú Lóta a budú s ním mať sexuálny styk.
Lót, ako Písmo hovorí, nemal ani tušenie, čo jeho dcéry chystajú. Počas dvoch nocí ho dcéry úspešne opili a vlákali ho do smilstva. Obe jeho dcéry otehotneli. Písmo hovorí: „Tak obe Lótove dcéry počali od svojho otca. Staršia porodila syna a dala mu meno Móáb, on je praotcom Moábcov až podnes. A mladšia tiež porodila syna a dala mu meno Ben Ammí. On je praotcom Amóncov až podnes.“ (1. kniha Mojžišova 19:36-38).
Rút teda pochádzala z kmeňa, ktorý bol plodom incestu. Samotná existencia Moábcov sa Židom hnusila. V 5. knihe Mojžišovej sa píše: „Nech nikdy nevojde Ammónec ani Moábec do zhromaždenia Hospodinovho, ani ich desiate pokolenie nech nikdy nevojde do zhromaždenia Hospodinovho.“ (5. kniha Mojžišova 23:3).
Napriek tomu sa Rút stala Boázovou ženou. Podobne ako Rachab aj Rút sa obrátila k pravde a našla milosť v Božích očiach. Dávid bol jej pravnukom.
Bat-Šeba
Je tu ešte jedna žena. Matúš 1:6 spomína ešte štvrtú ženu: „Dávid splodil z manželky Uriášovej Šalamúna.“ Ani jej príbeh nie je veľmi pekný.
Bat-Šeba sa podľa 11. kapitoly 2. knihy Samuelovej kúpala na streche domu, keď ju uvidel kráľ Dávid a zatúžil po nej. Poslal svojich sluhov za ňou, aby ju priviedli pred neho. Následne na to s ňou mal Dávid tajný sexuálny pomer. Neudržalo sa to dlho v tajnosti, pretože Bat-Šeba otehotnela a následne aj porodila potomka.
Keď sa Dávid dozvedel o tom, že Bat-Šeba otehotnela, snažil sa tento hriech zakryť tým, že poslal po Bat-Šebinho manžela Uriáša, ktorý slúžil verne Dávidovi v boji. Dávid si myslel, že keď sa Uriáš vráti z boja domov, tak jeho prvé kroky budú smerovať k jeho žene a že bude intímne so svojou ženou. Tak by sa nikto nedozvedel o tom, že dieťa, ktoré nosila Bat-Šeba, je Dávidove.
Avšak tento Dávidov pokus zakryť svoj hriech s Bat-Šebou zlyhal. Uriáš bol oveľa oddanejší a čestnejší, ako bol Dávid. Z princípu odmietol stráviť noc so svojou ženou, kým jeho spolubojovníci spali v stanoch na bojisku. Dávid to však nevzdal. Uriáša nakoniec aj opil, ale ani to nezabralo.
Keď si Dávid nakoniec uvedomil, že to nedokáže uhrať tak, aby si Uriáš myslel, že dieťa, ktoré nosí Bat-Šeba, je jeho, poslal rozkaz veliacemu generálovi, aby postavil Uriáša do prvej bojovej línie a nechal ho tam samotného bez posily. Uriáš nemal šancu prežiť. V skutočnosti ho týmto skutkom Dávid zabil.
Čo je ešte horšie, Dávid si zobral Bat-Šebu za ženu. Dieťa, ktoré sa narodilo z tohto smilného skutku krátko po narodení zomrelo. Nakoniec bol Dávid konfrontovaný svojím hriechom cez svojho priateľa Nátana a činil z neho pokánie. Bat-Šeba nakoniec znovu počala a porodila mu syna Šalamúna. Šalamún sa stal ďaľším článkom v mesiášskej línii. A tak sa aj Bat-Šeba stala napriek svojmu smilnému skutku súčasťou línie, ktorá viedla k Ježišovmu narodeniu.
Aký rodokmeň to Matúš popisuje! Javí sa to tak, ako keby vyberal len ľudí zo siene hanby. Sú tu dve prostitútky, jedna Moábka a nakoniec aj cudzoložnica. V celom rodokmeni sú spomenuté len tieto štyri ženy, z ktorých každá jedna bola z úplného okraja spoločnosti. Pridajme k tomu Jojáchína so všetkými zlými judskými kráľmi, ktorí ho predchádzali, a zistíme, že Ježišov rodokmeň bol naplnený hriešnikmi.
Ale práve to je tou pointou. Keď Matúš písal svoje evanjelium, písal ho hlavne pre židovské publikum a preto vedel, že zvýraznením mien týchto štyroch žien bude konfrontovaná samospravodlivosť a arogancia farizejských tradícií.
V týchto rodokmeňoch je nádherne zobrazená Božia milosť. Bat-Šebina a Rachabina dôležitosť nie je v ich hriechu, ale v tom, že Boh bol milostivý a odpustil im. Rachab je spomínaná v Novom zákone ešte na dvoch miestach: Židom 11:31 a Jakubovi 2:25. V oboch prípadoch je spomínaná v spojitosti s pravou vierou. Nech bola jej minulosť akákoľvek, strávi večnosť v nebi. Nie pre to, čo urobila, ale pre to, že Boh sa nad ňou zmiloval.
Ježiš Kristus je priateľom hriešnikov (Lukáš 7:34). On sám povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Matúš 9:13). Prišiel, aby žil medzi hriešnikmi. Zakúšal všetko to, čo zakúšame aj my. Bol pokúšaný rovnako, ako sme pokúšaní aj my, napriek tomu On ostal úplne bez hriechu (Židom 4:15). Napriek tomu však zobral na seba naše hriechy a náš trest. Takto vyzerá Božia milosť.
Boh vo svojej milosti robí pre hriešnikov to, čo by nedokázali urobiť sami pre seba. To je ten dôvod, prečo prišiel na zem, aby zachránil svoj ľud od hriechov (Matúš 1:21).
Teraz prichádza to najlepšie: rovnaká milosť, akú môžeme vidieť v tomto rodokmeni, je prístupná aj dnes a ten istý Ježiš aj dnes zachraňuje svojich ľudí od hriechu. Žiadny hriech, nech už je akokoľvek hanebný, nás nedokáže vzdialiť od Ježiša natoľko, aby nás Pán Ježiš nemohol oslobodiť. „Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže navždy žije, aby sa prihováral za nich.“ (Židom 7:25).
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B171206
