Predchádzajúci článok (4. časť)
Mnohí z nás zažili tú bolestnú chvíľu, keď sa pozerali na blízkych ľudí, ktorých považovali za svojich duchovných bratov a sestry, ako sa obracajú chrbtom ku Kristovi. Je nesmierne ťažké sledovať, ako naši priatelia a milovaní odmietajú Spasiteľa a miesto toho sa radšej náhlia za hriechom.
Ak premýšľame o odpadnutí od viery, tak si často myslíme, že sa to prejaví v očividnom otvorenom odmietnutí Krista a evanjelia. Ale oveľa častejším prejavom, s ktorým sa stretávame, je, že títo odpadlíci odídu zo spoločenstva bez toho, aby sme si to čo i len všimli. Navonok sa môžu javiť ako pevní a oddaní kresťania, ale vo vnútri zostáva ich oddanosť rozdelená medzi Kristom a svetom. Ich srdcia sú stále pripútané k dočasným a nepodstatným veciam. Neustály vplyv sveta ich vieru postupne utlmuje až do takej miery, že sa úplne vytratia z kresťanského spoločenstva.
Ježiš dôrazne upozorňoval tých, ktorí si mysleli, že Ho môžu nasledovať a milovať bez toho, aby opustili starosti a potešenia tohto sveta. A vo svojom prvom podobenstve jasne opísal, čím sa vyznačujú takíto falošní veriaci.
„Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo na kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné padlo na skalu a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. Iné však padlo medzi tŕnie a to ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu.“ Lukáš 8:5-8
Tretí typ pôdy, ktorá sa nachádza „v tŕní“, predstavuje srdce, príliš očarené alebo príliš zaujaté svetskými vecami. Ježiš vysvetľuje tento obraz „pôdy v tŕní“ nasledovne: „Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoš života a nedozrejú.“ (Lukáš 8:14)
Tí, ktorí spadajú do tejto kategórie, podobne ako poslucháči predstavujúci kamenistú pôdu, sa môžu javiť ako tí, ktorí pozitívne reagujú na evanjelium. Semeno zasiate medzi burinou začne klíčiť. To znamená, že keď počujú evanjelium, tak reagujú pozitívne, začnú preukazovať znaky toho, že nasledujú cestu viery. Markovo evanjelium poukazuje na to, že spočiatku majú potenciál byť plodnými, ale potom v určitom čase „prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku.“ (Marek 4:19).
Toto nie je zatvrdený neveriaci alebo plytká emocionálna osoba. Tentokrát sa jedná o dobre nakyprenú pôdu, ktorá je aj dostatočne hlboká. Avšak nachádzajú sa v nej rôzne nečistoty. Burina, ktorá je typická pre takúto pôdu, je už pod povrchom dobre zakorenená. Vždy bude rásť a silnieť rýchlejšie ako to dobré semeno. Slovo Božie je takému srdcu cudzie, pretože tá pôda je prerastená burinou a tŕním.
Táto osoba príliš miluje svetské veci, je príliš posadnutá „bohatstvom a rozkošou tohto života“ (Lukáš 8:14). Hodnoty dočasného sveta, hriešne rozkoše, svetské ambície, peniaze, prestíž a mnoho iných nepodstatných rozptýlení, otupia srdce a udusia pravdy Božieho slova.
Toto je „muž rozpoltený, vo všetkom počínaní nestály.“ (Jakub 1:8). Ako hovoril Ježiš: „Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“ (Lukáš 16:13).
V Matúšovom evanjeliu je pri tomto podobenstve kladený väčší dôraz na lásku poslucháča k peniazom: „…a klam bohatstva udusia to slovo…“ (Matúš 13:22). Podobne aj Pavol, keď písal Timotejovi, tak ho varoval slovami:
„Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ (1. Timotejovi 6:9-10).
Nie je nič, čo by bolo viac proti pravde evanjelia ako milovanie bohatstva a rozkoší tohto sveta. Tým, ktorí by chceli premárniť svoje zdroje na svetské rozkoše, Jakub 4:4 hovorí: „Vy cudzoložníci a cudzoložnice, či neviete, že nepriateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha.“
Aj apoštol Ján odsúdil svetskosť s rovnakou ráznosťou. Napísal: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi.“ (1. list Jánov 2:15). Myslel Ján týmto vyjadrením to, aby sme nemali radi hory, kvety alebo dobré jedlo a ľudí? Samozrejme, že nie. Hovorí tu o hodnotách a nemravnosti, ktoré majú ničivý dopad na náš život a vzďaľujú nás od Boha. „Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.“ (1. list Jánov 2:16).
To je presne to, čo znázorňuje tŕnie v tomto podobenstve: sebectvo, hriešne túžby a bezbožné presvedčenia, ktoré vládnu tomuto svetu. Hodnoty, ako sú tieto, sú tými, ktoré zadusia Božie slovo v padlých srdciach.
Nepochopte to zle. Materiálne bohatstvo nie je vo svojej podstate zlé a ani potešenia plynúce z neho. Dôležitý je však postoj k tomuto bohatstvu a akú váhu mu v živote prikladáme. Pri správnom postoji by sme mali aj bohatstvo a potešenia plynúce z neho prijímať ako príjemné dary od Boha, ktorý je hojný a veľkorysý v požehnaní (5. kniha Mojžišova 8:18, Kazateľ 5:18-19). Je však nesprávne a zlé milovať viac dary ako Darcu alebo si ceniť dočasné výhody viac ako duchovné požehnanie. Pavol povedal Timotejovi: „Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie“ (1. list Timotejovi 6:17).
Jedným z typických novozákonných príkladov svetského poslucháča je bohatý mladý vládca. Prišiel dychtivo k Ježišovi hľadať večný život, ale bol to materialista a milovník sveta: Ježiš to vedel. Písmo hovorí, že mladík „…odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.“ (Matúš 19:22). Miloval svetské veci viac ako Boha. Ďalším príkladom je samozrejme Judáš, ktorý celý čas odvtedy, ako si Ježiš povolal dvanástich učeníkov, až kým ho sám nezradil za 30 strieborných, kráčal s ním. Písmo nám hovorí, že Judáš bol milovníkom peňazí: Judáš „bol zlodej a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali.“ (Ján 12:6).
Tu vidíme, čo majú spoločné: poslucháč so zatvrdeným srdcom, povrchný poslucháč a svetský poslucháč. Tým spoločným znakom je to, že „nikdy nedozrejú.“ (Lukáš 8:14). Jediným účelom farmárčenia je dopestovať si úrodu. Pôda, ktorá neprináša úrodu, nemá žiadnu hodnotu. Zatvrdnutá pôda pri ceste zostane trvalo tvrdá, plytká a kamenistá pôda už pravdepodobne nebude znovu obsiata a tŕnistá pôda bude vypálená. Ak táto pôda nebude kompletne vyčistená od buriny a nebude znovu vypestovaná a obrobená, tak bude ponechaná ako pustatina.
Všetky tri druhy pôdy nám znázorňujú neveriacich vrátane tých, ktorí na začiatku preukázali záujem o evanjelium, ale napokon nepriniesli ovocie. Je iba jeden druh pôdy, ktorá dokáže prinášať pravé a trvalé ovocie: iba jeden druh poslucháča, ktorý reaguje na evanjelium nefalšovanou pokorou a vierou. A o tejto úrodnej a obrábanej pôde si povieme v ďalšom článku.
John MacArthur
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B170821
