Ešte pred päťdesiatimi rokmi by ste mali problém nájsť niekoho, kto by poznal meno John Owen. Dnes je pravidelne citovaný z kazateľníc, v knihách a článkoch, akoby bolo jeho meno udomácnené. Je to celkom prekvapivé, pretože takmer každý, kto ho spomenie, zároveň dodá: „Ale nečíta sa ľahko!“ Žil v 17. storočí a písal dlhé hlboké teologické diela v latinčine. Patril k okrajovej skupine kresťanov nazývanej Puritáni.
Kto to bol ten John Owen a čo stojí za fenoménom jeho rastúcej popularity?
Zachránený nikým
Narodil sa v roku 1616 a vyrastal na anglikánskej fare. Jeho rodičia prechovávali puritánske postoje. Verili, že anglická reformácia nebola dostatočne radikálna.
V takejto atmosfére si mladý intelektuálne brilantný Owen pred tým, ako nastúpil na Oxfordskú univerzitu, prešiel ranými štúdiami. Avšak trvalo ešte niekoľko rokov, kým sa ubezpečil o svojom vlastnom spasení. Prišiel si vypočuť známeho pastora do Aldermanbury Chapel v Londýne, avšak ku kazateľni pristúpil náhradný kazateľ. Všetci Owenovi spoločníci boli za návštevu iného zboru. Kazateľ, ktorého identita sa v priebehu dejín stratila, kázal z Matúša 8:26: „Čo sa strachujete, ľudia malej viery!“ Bol to moment Owenovho obrátenia.
Učíme sa tu jednu bežnú lekciu z jeho života: Poznáte mená mnohých slávnych kresťanov. Poznáte však mená tých, ktorý im ako prví poukázali na Krista? Pravdepodobne nie. Owenov život nám pripomína, že významnosť života akéhokoľvek veriaceho nikdy nezávisí od neho samotného. Premýšľajte nad radosťou, keď budú v sláve tieto prepojenia odhalené!
Owen potom pokračoval v službe v dvoch anglikánskych zboroch, najprv vo Fordhame a potom v Coggeshalle. Začal písať katechizmus pre deti a dospelých zo svojho vlastného zhromaždenia a neskôr, ako to majú mladí muži niekedy vo zvyku, nejaké politické diela.
Obdivuhodný puritán
Anglicko sa v rokoch 1642 až 1651 zmietalo v občianskej vojne, ktorá dočasne zvrhla monarchiu. Owen sa prozreteľne zoznámil s vedúcimi osobnosťami cromwellovskej armády nového typu. Bol pravidelne pozývaný kázať pred parlamentom. Urobil tak aj 31. januára 1649, v nasledovnom dni po poprave Charlesa I.
Jeho hviezda stúpala, až bol menovaný za dekana Kristovej cirkvi na Oxfordskej univerzite a v roku 1652 za viceprezidenta celej univerzity. V nedeľné popoludnia on a Thomas Goodwin striedavo kázali mladým študentom. Ak vezmeme do úvahy dnešné mládežnícke služby, je zarážajúce si predstaviť, že obsah Owenovho slávneho tenkého diela “Umŕtvovanie hriechu” bolo kedysi kázané teenagerom!
Počas tohto obdobia bolo Anglicko pod vedením lorda protektora Cromwella. Netrvalo to však dlho. Cromwell zomrel v roku 1658 a jeho syn a následník Richard nezdedil po otcovi veľa schopností. V roku 1660 bola monarchia obnovená a do dvoch rokov boli nepohodlní služobníci ako Owen vyhnaní z kazateľníc a zo svojich služieb. Do značnej miery sa stal medzi verejnosťou “personou non grata” (neželanou osobou), hoci tá jeho intelekt považovala stále za príležitostne užitočný. Odmietol pozvanie Prvého zboru v Bostone, Massachusetts.
Počas nasledujúcich rokov sa stal hosťom a býval u mnohých vplyvných priateľov. Slúžil za zatvorenými dverami, až dokiaľ mu tolerančný zákon v roku 1670 neumožnil vykonávať službu opäť verejne. Začal s ňou v Londýne v malom zbore s pár desiatkami starých priateľov a neskôr, keď sa spojil s väčším zhromaždením, počet členov narástol. Zostal tu až do svojej smrti, 24. augusta 1683.
Dedičstvo siedmich miliónov slov
Za sebou zanechal 24 hrubých zväzkov biblických výkladov spirituálnej, pastoračnej a polemickej teológie, ktoré sú ovocím mysle osvietenej Písmom, oddanosti Kristovi, vôle podriadenej Duchu, života zápasiaceho so svojím vlastným hriechom a starostí o zbory. Jeho dedičstvo spočíva v siedmych miliónoch slov nasiaknutých Trojicou, zameraných na Krista, ctiacich si Ducha, skúmajúcich srdce, odhaľujúcich chyby, budujúcich cirkev, objasňujúcich sviatosti a vykladajúcich Bibliu. To, že mohol vyprodukovať také množstvo spisov pomocou písacích potrieb a materiálov zo 17-teho storočia, je samo o sebe zázrak.
Niet pochýb o tom, že by bol prekvapený, keby zistil, že jeho meno je dnes známejšie a jeho knihy čítanejšie, ako tomu bolo kedykoľvek počas jeho života.
Trojičný teológ
Čím to je, že stále hovorí, aj keď je mŕtvy? Stoja za tým zjavné a skryté dôvody. Zjavné dôvody sú tieto: Owen písal ako niekto, kto pozná Boha osobne. Nemôžeme nájsť jasnejší dôkaz ako ten, ktorý nájdeme v jeho diele Spoločenstvo s Trojjediným Bohom. Vysvetľuje v ňom veľmi jednoduchý a život premieňajúci princíp. Všetko, čo Boh Trojice robí, robí ako jeden Pán. A napriek tomu každá osoba Trojice má odlišnú úlohu vo stvorení, vykúpení a v posledných dňoch. Otec posiela Syna. Syn zomiera za svoj ľud. Duch to všetko uplatní vo veriacich. Chválime Otca za to, že poslal svojho Syna. Chválime Syna, že za nás zomrel. Chválime Ducha za to, že oslavuje Syna. Ako to robíme, dochádza nám mnohorozmernosť, jednotnosť a pritom rozmanitosť diela Trojice. Aké nádherné je mať spoločenstvo s každou Osobou zvlášť a zároveň sa tešiť so spoločenstva s trojjediným Bohom. Je to záhada, ale rozširuje to našu skúsenosť z milovania, chválenia, dôverovania, slúženia, oslavovania a radovania sa z Neho. Kresťanský život sa stáva privilégiom nesmiernych rozmerov.
Owen ďalej písal ako niekto, kto dobre pozná Krista. Jeho výklad v diele Kristova sláva je vo svete kresťanskej literatúry prakticky bezkonkurenčný. Pritom si zároveň uvedomoval, že videl iba okraj Kristových rozmerov. V deň, keď zomieral, ho priateľ informoval, že jeho kniha je v procese uverejnenia. Owenova reakcia: „Som rád, že to počujem, ó, brat… Dlho očakávaný deň napokon nadišiel a ja v ňom budem môcť uvidieť Jeho slávu iným spôsobom, akým som to doposiaľ dokázal alebo bol na tomto svete schopný dokázať.“
Trpiaci učenec
Avšak existujú aj skryté dôvody, prečo Owenov vplyv pretrval. Owenova minulosť nám pomáha objasniť, prečo keď čítame jeho spisy, nachádzame v nich niečo, čo už zriedkakedy vidíme v dnešných knihách. Ide o skvelé učenie a hlboké myšlienky vo zväzku s duchovným pohľadom, ktorý sa vynára z jedinečnej osobnej skúsenosti.
Len sa nad tým zamyslite: Máme tu muža s mohutným intelektuálnym darom, ktorý sa sýtil reformovanou teológiou od detstva, avšak chýbala mu radosť z Boha pochádzajúca z istoty spasenia. Boh ho však požehnal a pokoril skrze život premieňajúce slovo od „nikoho“.
Máme tu muža-kazateľa, ktorý sa v začiatkoch svojej služby staral o obrovský zbor a bol vyhľadávaným kazateľom národa v známom univerzitnom meste, ktorého neskoršie zbory boli prevažne malé až podzemné.
Máme tu niekoho, kto sa vedel ľahko pohybovať medzi armádnymi generálmi, politickými lídrami a šľachtou, ale ktorý rád hostil a počúval kázanie Johna Bunyana. Na otázku kráľa Charlesa II., prečo počúva „toho cigáňa,“ odpovedal: „Vzdal by som sa všetkého svojho učenia, ak by som mohol mať kazateľské schopnosti toho cigáňa.“
Horiace a žiariace svetlo
Poznal Boha a zažil Jeho ruku vo svojom živote. Preto Owenove spisy neustále informujú a rozťahujú mysle a duše najnadanejších teológov a služobníkov evanjelia a v rovnakom čase slúžia hlboko aj bežným veriacim kresťanom. Preto môžeme aj my dnes potvrdiť slová Owenovho asistenta Davida Clarksona, ktorý takto prehovoril na jeho pohrebe:
„Veľké svetlo zhaslo. Velikán svätosti, vzdelávania, talentov a schopností, pastor a učenec. Svätosť dodala nebeský lesk jeho úspechom. Svietila po celý čas a šírila sa každým jeho slovom. Nemusím vám vravieť, že som ho poznal a spozoroval, že bol skvelým propagátorom svätosti v moci, živote a jej uplatňovaní medzi vami. Jednou z jeho sťažností bolo, že jej moc zoslabla medzi učiteľmi. Usiloval sa zabrániť alebo odstrániť duchovný úpadok jeho vlastného stáda. Bol horiacim a žiariacim svetlom a vy ste sa na chvíľu z neho tešili. Škoda, že len na chvíľu a že sa z neho nemôžme tešiť stále.“
Clarkson hovoril dobre a pravdivo s výnimkou tých pár posledných slov. Owen vrhol svetlo na Boží majestát, láskavosť Otca, slávu Pána Ježiša Krista, vnútornú službu Ducha Svätého, hriešnosť hriechu, veľkoleposť milosti, privilégiá kresťanského života a slávu, ktorá ešte len príde. Bol skutočným Jánom Krstiteľom svojej doby, horiacim a žiariacim svetlom. A my sa z neho stále môžeme tešiť a aj tak robíme.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/he-sought-to-kill-sin-with-a-pen
