Ak by ste mohli svoje manželstvo utvoriť podľa niektorého manželstva z Písma, ktoré by ste si vybrali?
Akokoľvek boli prvé fázy požehnané pre Adama a Evu, medové týždne sa im končia (a to strašným spôsobom) pred tým, než sa vôbec môžeme niečo dozvedieť o ich manželskej dynamike. Izák a Rebeka tiež majú romantický začiatok (Genesis 24:67), no ona časom začne proti nemu spriadať plány, aby ho zradila (aby sa splnil Boží prísľub, Genesis 25:23). Jákob pracoval dlho a dobre, aby mohol získať svoju milovanú Ráchel, no tiež si vzal (a opovrhoval) jej sestru, Leu.
Urodzená Abigajil si získala srdce kráľa Dávida, no nebola jeho prvou manželkou a Dávid tiež upadol do cudzoložstva (a horšieho) s Batšebou. Ester je hodná napodobňovania ako každá iná z týchto žien, no kráľ Ahasvér si ju zobral, aby spravil na priek kráľovnej a potom upadol do Hamanových osídel, aby zničil jej ľud. A ktorý manžel by sa nemohol poučiť z nevyčerpateľnej a neopätovanej lásky Ozeáša? Ale jeho Gómera iba predstavuje skazenosť, ktorej sa manželky majú vystríhať za každú cenu.
A predsa nám Boh dáva za príklad manželstvá, ktoré sú hodné obdivu a nasledovania. Napriek rôznym spôsobom, akými Abrahám ohrozil svoju ženu, aby chránil seba (viac než raz), on a Sáraj sú vyzdvihovaní apoštolmi (Židom 11:8-12; 1. Petrov 3:6). Rút zosobňuje nebojácnosť a vernosť, ktoré jej vyhrali srdce rovnako hodného muža, Boaza. A samozrejme, aj keď mohol mať Jozef pochybnosti ohľadom Márie, keď prvýkrát počala, milovali sa navzájom – aj svojho pomazaného Syna, s veľkou vierou a odovzdanosťou.
Avšak mnoho ľudí si nevšimne povšimnutia hodné a nádherné manželstvo vpletené v Pavlových listoch, manželstvo, ktoré mohol poznať (a vážiť si) viac než akékoľvek iné, manželstvo, ktoré zaujalo pozornosť a obdiv mnohých v ranej cirkvi.
Slávne a zabudnuté manželstvo
Väčšinu z toho, čo vieme a veríme o manželstve, prinajmenšom o kresťanskom manželstve (Efezským 5:22-23; Kolosenským 3:18-19), sa dozvedáme z listov neženatého muža (1. Korintským 7:6-8). A tak ako mal Pavel taký vynikajúci náhľad do manželstva? Po prvé, pretože jeho manželské poradenstvo bolo „vdýchnuté od Boha“ (2. Timoteovi 3:16) a preto nebolo závislé na osobnej skúsenosti. Ba čo viac, študoval Krista a cirkev ako Boží model pre každé manželstvo (Efezským 5:22-33). No bol tiež bezpochyby svedkom niekoľkých výrazne dobrých manželstiev.
Zdá sa, že jeden z takýchto párov si získal jeho srdce ako (alebo dokonca pravdepodobne viac než) ostatné, a nie len jeho srdce, ale aj srdcia všetkých ostatných cirkví.
„Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi, ktorí vlastné hrdlá nastavili za môj život. Nielen ja sám som im vďakou zaviazaný, ale aj všetky cirkevné zbory z bývalých pohanov (Rímskym 16:3-4). Vo svete bez sociálnych médií, bez televízie alebo časopisov, bez ničoho takého ako internet, sláva ich lásky sa aj tak rozšírila široko, ďaleko a hlboko. Aj Lukáš aj Pavel zvýrazňujú Priscillu (alebo Prisku) a Akvilu ako manželský pár, nielen ako verných jednotlivcov. Ako takmer žiaden iný pár v Biblii, ani oni dvaja nie sú zmienený jeden bez druhého. Oni sú „Priscilla a Akvila,“, jedno telo, jedna pozoruhodne plodná sila dobra, jedno manželstvo hodné študovania a učenia sa z neho. Ich príbeh v žiadnom prípade nie je normou pre každý kresťanský pár všade a v každom štádiu života, no malo by nás privádzať k túžbe po manželskej vernosti a plodnosti, ktorú preukázali vo svojich životných okolnostiach a životných fázach.
Láska, ktorá načúva
Priscilla a Akvila boli zjavne mužom a ženou slova. Tých zopár z nás, ktorí poznáme ich mená, si ich pamätáme z toho, keď zasiahli, aby opravili nadaného a vplyvného učiteľa Apolla. Lukáš hovorí o Apollovi, že je to „muž výrečný a zbehlý v Písmach. Bol vyučený ceste Pánovej, duchom vrúcny, hovoril a učil správne o Ježišovi“ (Skutky apoštolov 18:24-25). A aj tak, „začal neohrozene hovoriť v synagóge. Ako ho Priscilla a Akvila počuli, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu.“ (Skutky apoštolov 18:26).
Oni počuli Apolla, oni ho vzali nabok, oni mu dôkladnejšie vyložili cestu Božiu – nielen Akvila. Zatiaľčo im Boh dal rôzne povolania ako manželovi a manželke, žili a slúžili spolu. A vidíme, že ich manželstvo a služba kvitlo ako dôsledok toho. Koľko manželstiev bojuje a trpí, pretože jeden z manželov necháva vážne čítanie a štúdium Biblie na toho druhého?
Nie každé dobré manželstvo bude vyzerať ako to Priscillino a Akvilovo, no každé kresťanské manželstvo sa môže snažiť o ponorenie sa do vzťahu, denne a hlboko, v studniciach Písma. Čo keby sme nechali slová Božie, aby občerstvili dušu, urobili múdrymi (Žalm 19:8), potešovali naše srdcia a očisťovali našu myseľ (Žalm 19:9), posilňovali naše predsavzatia a vytrvalosť (Žalm 19:10) v manželstve? Čo keby Jeho hlas osladil našu intimitu (Žalm 19:11)?
Láska, ktorá trpí
Predtým, než sa dozvieme o ich vernosti Slovu, ich však stretneme v utrpení. Keď Pavel prišiel do Korintu, „našiel Žida menom Akvila, rodáka z Pontu, a jeho manželku Priscillu. Akvila len nedávno prišiel z Itálie, keď Klaudius nariadil, aby sa všetci Židia vysťahovali z Ríma“ (Skutky apoštolov 18:1-2). Keď sa Pavel s nimi stretol, práve boli vyhnaní z domu len pre to, že boli Židmi. Pavel potom ostal pracovať a slúžiť s nimi a zbor v Korinte zažil väčší odpor a nepriateľstvo (Skutky apoštolov 18:6, 12, 17). Časom utiekli do Efezu (kde stretli a poučovali Apolla). Násilné nepokoje sa skoro ukázali aj proti tomuto zboru (Skutky apoštolov 19:23). Nevieme presne, na ktorú situáciu sa Pavel odvoláva, ale Rímskym napísal, „Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi, ktorí vlastné hrdlá nastavili za môj život (Rímskym 16:3-4). Nikde neboli doma v bezpečí, ich manželstvu bolo veľmi dobre známe utrpenie a boli pripravení riskovať, nebáť sa konfliktov a obetovať sa.
Znovu chcem pripomenúť, že Boh nezamýšľa, aby každé manželstvo vstúpilo do takých istých ohňov ako oni, ale kresťania by mali očakávať a prijať utrpenie pre Krista (2. Timoteovi 3:12). Zatiaľ čo by sme sa mali snažiť ochraňovať naše manželstvá pred zlom, nemali by sme sa ochraňovať pred utrpením, v láske, pre vieru a radosť ostatných. Zdržiaval niektorých z nás komfort a bezpečie manželstva a rodiny od poslúchania Krista a od správneho riskovania v službe?
Láska, ktorá pracuje
Letmý pohľad na ich spoločný život rýchlo príde a odíde, ale nemal by byť prehliadnutý. Pavel sa rozhodol zostať s Priscillou a Akvilom čiastočne preto, že každodenne (obidvaja) pracovali, aby si zabezpečili živobytie. „Šiel teda k nim a že bol toho istého remesla – robili totiž stany – zostal u nich a pracovali“ (Skutky apoštolov 18:2-3). Ich priateľstvo a partnerstvo s Pavlom bolo budované nad tkaninou, lanami a stanovými palicami – inými slovami, nad obyčajnou prácou.
Bez toho, aby sme príliš veľa vedeli o ich obchode, môžeme začať tušiť, ako tvrdo obidvaja pracovali, aby prežili a slúžili spolu. Odovzdali sa hlboko službe svetu, ale to nebola ich práca na plný úväzok. Keď nakoniec ochutnali skutočný odpočinok v Kristovi, pochopili, koľko práce vyžaduje verný život v padlom svete.
Koľko z nás ticho šomre (alebo dokonca sa aj hlasno sťažuje) na celý ten pot a úsilie, ktoré vyžaduje manželstvo, rodina, práca a služba?
Vernosť (a prežitie) často nevyžadujú dve práce na plný úväzok mimo domova, no tvrdá, radostná, obetavá práca obidvoch manželov bude
Láska, ktorá prijíma
Priscilla a Akvila nielenže slúžili zboru rôznymi spôsobmi, no prijímali zbor vo sovjom dome. Vieme, že ako v Efeze (1. Korintským 16:19), tak aj v Ríme sa zbor stretával pod ich strechou. Pavel píše Rímskym „Pozdravujte Prisku a Akvilu. … Pozdravujte aj cirkevný zbor v ich dome“ (Rímskym 16:3-5). To sú malé okienka do ich manželstva, ale aj tak sú to reálne okná, hlavne keď vezmeme do úvahy odpor a nepriateľstvo, ktorým kresťania často čelili v prvom storočí.
Možno mal Pavel na mysli Priscillu a Akvilu, keď nabádal zbory v Ríme, aby boli „k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní“ (Rímskym 12.13)?
A aj keby ich na mysli nemal, vieme, že osobne zažil ich pohostinnosť (Skutky apoštolov 18:3-4) a to vo viac než jednom ich domove (Skutky apoštolov 18:18-19, 1. Korintským 16:19). Bez ohľadu na to, či myslel na týchto priateľov a ich radikálnu pohostinnosť, vieme, že mal na mysli nás a naše manželstvá. Kresťanské manželstvá sú pohostinné manželstvá, pretože Boh prikazuje všetkým kresťanom, „Buďte navzájom pohostinní bez reptania“ (1. Petrov 4:9). A pohostinnosť odhaľuje svetlo v nás (a v našich manželstvách) toľko, koľko aj iná služba (Matúš 5:16; 25:34-36).
Nemusíme mať zbor v našich domovoch, aby sme boli pohostinní, no musíme prijať náklady a nepohodlnosť spojenú s prijímaním hostí. Pohostinnosť prijíma iných stovkami rozličných spôsobov, ale kresťanské manželstvá by mali byť stále poznačené – všade a v každej životnej etape – úprimnou a radostnou pohostinnosťou.
Láska, ktorá konfrontuje
Rozhovor s Apollom odhaľuje ďalšiu zriedkavú kvalitu v Akvilovi a Priscille: ich ochotu konfrontovať chybu, dokonca aj v prominentnom a rešpektovanom učiteľovi. Apollo nebol len taký nejaký učiteľ, ale „muž výrečný a zbehlý v Písmach“ (Skutky apoštolov 18:24). Bol učený, zapálený obhajca Dobrej správy. A Priscilla a Akvila boli aj tak ochotní ho konfrontovať, keď sa mýlil. Prijmúc nevyhnutné, pri zdravom konflikte, ktorý sprevádza opravu, hovorili pravdu v láske (Efezským 4:15).
A dokonca v jednom verši môžeme vidieť lásku v ich pokarhaní: „ Apollo začal neohrozene hovoriť v synagóge. Ako ho Priscilla a Akvila počuli, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu“ (Skutky apoštolov 18:26). V láske odmietli nechať ho pokračovať v nesprávnej viere a učení. V láske vyvinuli úsilie a starostlivosť, ktorá bola potrebná k úprave a usporiadaní jeho myslenia. V láske si ho zobrali nabok radšej než by urobili scénu, aby ho ponížili. Niekedy musí byť oprava verejná (Galatským 2:11). No avšak oveľa častejšie láska napráva v súkromí (Matúš 18:15), prinajmenšom zozačiatku (Matúš 18:16).
Prosím o viac kresťanov (a kresťanských manželstiev) s odvahou konfrontovať chybu a hriech s takou úprimnosťou, láskou a nádejou. Ako uvidíme, takýto druh lásky, aj keď je v danom momente náročná a dokonca nepríjemná, často prináša mnohonásobné plody. A ako prosím o viac mužov (a žien) ako Apollo, ktorí prijmú a napravia sa ako on.
Láska, ktorá sa rozširuje
Nielenže Priscilla a Akvila napravili Apolla, ale objasnením a vyzretím jeho myslenia požehnali tiež všetky mestá a zbory, ktoré po tom navštívil, keďže „veľmi pomohol tým, ktorí sa vďaka milosti stali veriacimi, lebo úplne vyvrátil tvrdenie Židov, verejne dokazujúc z Písem, že Ježiš je Kristus“ (Skutky apoštolov 18:27-28). Bol schopný mocne dokazovať omyl Židom a ukazovať im pravdu a krásu o tom, čo Písmo vlastne učí a sľubuje o Ježišovi čiastočne aj kvôli vernosti a odvážnosti Priscilly a Akvilu.
Ochutnávame tú istú plodnosť, keď Pavel hovorí, „Pozdravujte Prisku a Akvilu. … Nielen ja sám som im vďakou zaviazaný, ale aj všetky cirkevné zbory z bývalých pohanov“ (Rímskym 16:3-4). Všetky zbory z pohanov počuli o tomto manželstve – o ich viere, ich odvahe, ich múdrosti, ich pohostinnosti, ich utrpeniu, ich láske. Nie každé verné manželstvo bude (alebo by malo!) mať takýto ďalekosiahly dopad ako mali oni na ranú cirkev, no každé verné manželstvo by sa malo usilovať mať nejaký hmatateľný, obetavý, večný dopad na cirkev.
Všetka kresťanská láska je rozširujúca sa láska, ktorá chce pritiahnuť viac do našej viery, nádeje a radosti. Pravá láska nie je uzavretá, sebecká alebo izolovaná, ale štedrá, súcitná, úslužná a podstupujúca riziká. Láska hovorí, „A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ (Galatským 6:10).
Priscilla a Akvila urobili spoločne veľa dobra všetkým, hlavne tým, ktorí zdieľali ich radosť v Ježišovi. A zatiaľ čo tak činili, nenechali žiaden predpis alebo príkaz, ale dedičstvo a ašpiráciu pre manželstvá ako sú tie naše.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/a-famous-and-forgotten-romance
