Samuel Sewall žil so svojou rodinou v puritánskej Amerike v rokoch 1652 až 1730 a trpel spôsobmi, ktoré sú pre nás dnes nepredstaviteľné. Počas 24 rokov sa jemu a jeho žene Hannah narodilo 14 detí. Jeho prvý syn John zomrel ako 17-mesačný, jeho tretí syn Hull zomrel ako 23-mesačný, jeho štvrtý syn Henry zomrel, keď mal dva týždne, jeho piaty syn Stephen zomrel ako polročný, jeho tretia dcéra Judith zomrela ako šesťtýždňové bábätko, jeho štvrtá dcéra Mary zomrela pri pôrode vo veku len 19 rokov, jeho piata dcéra Jane zomrela ako päťtýždňové bábätko, jeho šiesta dcéra Sarah bola po piatich týždňoch života uložená do rodinnej hrobky a jeho siedmy syn nikdy neuzrel svetlo sveta, narodil sa už mŕtvy.
Z ich 14 detí bolo jedno mŕtvonarodené a sedem zomrelo pred tým, než by sa dožilo troch rokov. Zo šiestich, ktoré sa dožili dospelosti, len tri prežili svojho otca, čo znamená, že Samuel Sewall pochoval 11 zo svojich 14 detí. V rokoch 1685, 1686 a 1687 Samuel pochoval troch synov: Henryho, Hulla a Stevena.
V Samuelovom denníku čítame o nočnej more, ktorú zažíval. V nej sa zobudil a všetky jeho deti boli mŕtve – jeho nočná mora sa takmer splnila.
Takisto čítame, že keď jeho deti neumierali, bojovali s ovčími kiahňami, osýpkami, chrípkou, vodnatieľkou, zimnicami a množstvom iných infekcií. Aj keď bol bohatý, neexistoval účinný liek dostupný pre tieto deti. Museli sa preto uchýliť k zúfalým činom. Keď sa jedno z jeho detí nemohlo vystrábiť z toho, čo Samuel popisuje ako „nepotlačiteľné kŕče“, rozhodli sa na základe rád lekárov poslať ho žiť k starým rodičom. Dieťa bolo tak rozrušené, že nekontrolovateľne plakalo celé dni a potom umrelo. Samuela zasiahol žiaľ a nemohol si odpustiť rozhodnutie, ktoré urobil. Poslal to malé na smrť.
Takéto utrpenie je pre nás neznáme. Nedokážeme si ho predstaviť. Len samotné prežitie vyžadovalo všetok ich čas, úsilie a energiu.
A tak sa musíme opýtať otázku: „Čo nás môžu takíto chudáci, spiatočníci a núdzni naučiť o rodinnom živote?“ Máme požehnanie lekárskej expertízy a starostlivosti pri pôrode, technologické pokroky, slobodu, oddych a voľný čas, príležitosti vzdelávať sa, vybavenie, slobodu, bezpečnosť, prosperitu a ľahkosť. Nežijeme v zbabelom strachu, že naše životy vyhasnú pri pôrode, netrasieme sa a nepotíme každú noc pri myšlienke, že naše bábätká môžu byť mŕtve, keď sa zobudíme. Očakávame život, luxus a zabezpečenie!
Určite máme týchto puritánov ľutovať, a nie kopírovať! Zaiste je na mieste modlitba: „Pane, ďakujeme ti, že nie sme ako oni!“, a nie „Pane, pomôž nám byť ako oni!“
Je to skutočne tak? No hoci sa nám to môže zdať udivujúce, puritánske domácnosti boli častokrát oveľa šťastnejšie a oveľa svätejšie než tie naše. Čo dnes vidíme v moderných domácnostiach v Británii a Amerike?
Je tam nejednota: Niekedy formálna a právna, častejšie však neoficiálna, ale zažívaná. Tak či tak, je tam málo harmónie. V skutočnosti v podstatnom počte moderných domovov nájdeme len jedného rodiča a dokonca aj keď sú rodičia stále spolu, ich manželstvo môže často visieť na vlásku. To samozrejme, predpokladá, že boli rodiča vôbec zosobášení, čo je stále zriedkavejšie.
Je tam nepokoj: Ľahko tam nájdeme strach, neistotu a nespokojnosť. Sebectvo kvitne a neexistuje tam žiadna láska, vlastne mnohí zabudli, čo láska skutočne je, pretože pre mnohých to nie je nič viac len to, čo môžu vidieť v hollywoodskych filmoch.
Je tam nefunkčnosť: Rodinný život jednoducho nefunguje, je ako pokazený stroj. Nechápu sa roly, neprijíma sa zodpovednosť, nadáva sa rešpekt. Vládne anarchia.
V protiklade voči tomu, v puritánskych domácnostiach nájdeme harmóniu, bezpečie a úspech – dokonca aj uprostred ťažkostí, ktorým čelila rodina Samuela Sewalla. Ako? Čo je ich tajomstvom? Keď my aj napriek všetkým tým svojim výdobytkom zlyhávame, ako mohli oni uspieť napriek ich obrovským prirodzeným nevýhodám?
Odpoveď: Rodinný život brali biblicky.
Nedôverovali svojim vlastným inštinktom alebo tréningu – pozerali do Božieho slova. Keď prišlo na praktický život, obzvlášť si cenili Príslovia, na ktoré pozerali ako na nebeskú múdrosť pre svooj pozemský život. V skutočnosti boli puritáni neuveriteľne pozemskí a ich záujmom bolo žiť na Božej zemi podľa Jeho vôle a plánu. Božie slovo bolo ich meradlom pre pozemský život, a to zahŕňalo aj rodinu. Verili a nasledovali učenie v Prísloví 3:
“Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky. Nepokladaj sa za múdreho, boj sa Hospodina a vyhýbaj sa zlu. Bude to pre zdravie tvojho tela a pre občerstvenie tvojich kostí.”
Oliver Allmand-Smith
Preložené z: https://www.reformation21.org/blog/the-puritan-family
