Počas mojej spoločnej služby s mojím manželom, Timothy Kellerom, tým najčastejším pastoračným problémom, s ktorým sme Tim a ja boli konfrontovaní, je asi manželstvo medzi kresťanom a nekresťanom – či už bolo realitou alebo bolo k nemu vykročené. Často som myslela na to, o čo jednoduchšie by to bolo, keby som sa s nimi nezhovárala ja, ale pozvala na rozhovor s nimi tých, ktorí si už zobrali neveriaceho alebo neveriacu a nechať ich, nech sa porozprávajú s týmito slobodnými, ktorí sa tak horlivo snažia nájsť aj ten najmenší dôvod, aby si mohli vziať niekoho, kto nezdieľa ich kresťanskú vieru. Takto by som mohla vynechať všetky pasáže z Biblie, ktoré zdôrazňujú slobodným, aby sa „vydali alebo oženili v Pánovi“ (1. Korintským 7:39), a „neťahali cudzie jarmo s neveriacimi“ (2. Korintským 6:14). Prípadne zo Starého zákona všetky nariadenia o tom, že nikto z Božieho ľudu nemá uzatvárať manželstvo s cudzincom alebo cudzinkou, ktorí uctievajú iného boha ako Boha Izraela: napríklad 4. kniha Mojžišova 12, kde sa Mojžiš oženil so ženou inej rasy ale tej istej viery.
Podobných pasáží sa dá nájsť veľa, ale keď sa už niekto podvolil svojmu srdcu a zasnúbil sa s niekým, kto nemá skutočnú kresťanskú vieru, myslím, že tým ponížil hodnotu Biblie a nepovažuje ju už za nediskutovateľné pravidlo viery a konania. Namiesto toho je tu záplava rôznych foriem tej otázky, ktorú položil had Eve: „Či naozaj riekol Boh?“ – ako keby tento prípad mal slúžiť ako oporná výnimka, pretože „tak milujú jeden druhého,“ alebo „neveriaci podporuje moju kresťanskú vieru a rozumie jej“, alebo ako neskutočne si duševne rozumejú, aj keď ich duše nezdieľajú tú istú vieru. Už som z toho unavená a strácam trpezlivosť. Chcela by som vyskočiť a povedať: „Nebude to fungovať! Dlho to nevydrží! Manželstvo je dosť zložité, aj keď sú obaja manželia veriaci, ktorí sú duchovne úplne zjednotení. Vyhnite sa dlhodobej bolesti srdca a choďte od toho preč!“ Ale takáto tvrdá reč nie je v súlade s prístupom Krista a ani neusvedčuje.
Smutnejší a múdrejší
Rada by som pospájala tieto smutnejšie a múdrejšie ženy a mužov, ktorí sa ocitli v takomto nerovnom manželstve (buď na základe vlastnej hlúposti alebo kvôli jednej osobe, ktorá našla Krista až po tom, ako vstúpila do manželstva), s tými ľahkovážne optimistickými slobodnými, ktorí sú presvedčení, že ich momentálne nadšenie a odovzdanosť premôžu všetky budúce a súčasné prekážky. Dokonca prekážka vo forme jasnej neposlušnosti voči Bohu pre nich nie je dôvodom na zastavenie.
Postačí iba desať minút rozhovoru – alebo jedna minúta, ak je ten človek naozaj stručný, – s jednou ženou, ktorá sa vydala za dokonale milého muža, ktorý ale nezdieľal jej kresťanskú vieru: „Ak si myslíte, že ste pred manželstvom osamelá, tak sa to vôbec nedá porovnať s osamelosťou PO TOM, ako sa vydáte!“ Skutočne, toto môže byť veľmi účinný pastoračný prístup: nájsť muža alebo ženu, ktorí sú ochotní úprimne hovoriť o ťažkostiach takejto situácie a pozvať ich na poradenskú službu s takýmto nezjednoteným párom, ktorý sa chystá urobiť veľkú chybu. Ďalšou možnosťou môže byť tvorivým producentom, ktorý bude ochotný cestovať po krajine a nafilmovať jednotlivcov, ktorí žijú v bolesti, pretože si vzali neveriaceho, montáž 40-tich až 50-tich krátkych (menej ako 5-minútových) príbehov z prvej ruky. Spoločná váha takýchto príbehov by bola tak mocná, že žiadne dodatočné vyučovanie už nebude potrebné.
Tri skutočné dôsledky
Premýšľajte chvíľu o tomto: Sú iba tri spôsoby, ako môže duchovne nejednotné manželstvo fungovať: chcela by som zdôrazniť, že hovorím o jednom úprimnom, zanietenom kresťanovi, ktorý chce vstúpiť do manželstva s iným „kresťanom“, ktorý ním je iba podľa mena – teda nie skutočným kresťanom. Alebo s niekým, kto je veľmi veľmi ďaleko od duchovnej kresťanskej zrelosti. Tu sú tie tri spôsoby:
- Na to, aby sa kresťan so svojím manželským partnerom viac zosynchronizoval a zjednotil, musí odtlačiť Krista na okraj svojho života. Toto nemusí v skutočnosti znamenať zapretie a opustenie viery, ale bude potrebné minimalizovať alebo sa úplne vyhnúť veciam ako: osobné stíšenie, pohostinnosť voči veriacim (stretnutia malých skupiniek, poskytnutie pomoci, možnosť prenocovať ľudí, ktorí sa momentálne ocitli v ťažkej situácii), podpora misie, finančná štedrosť, výchova detí vo viere, spoločenstvo s inými veriacimi… Len pre to, aby sa udržal pokoj v dome.
- A naopak, ak sa kresťan v takomto manželstve drží silne Krista a kresťanského života a s ním spojených činností, tak musí dať na okraj svojho života svojho nekresťanského (neveriaceho) manželského partnera. Ak taký partner nerozumie veciam ako štúdium Biblie, modlitba, misijné cesty alebo pohostinnosť, potom sa toho nemôže a ani nebude zúčastňovať spolu so svojím veriacim manželským partnerom. Ak sa v manželstve jeden partner nemôže naplno zúčastňovať na tom, čomu je jeho manželský partner najviac oddaný, tak hlboká jednota a jednotnosť manželstva nemôže rásť, ale bude rapídne upadať.
- Takže buď takéto manželstvo zažíva stres a rozpadne sa. Alebo zažíva stres a vytrvá, pretože sa uzavrie určitý mier, ktorý vyžaduje, aby jeden alebo druhý manželský partner kapituloval v určitých oblastiach. Toto však spôsobí, že obidve strany sa budú cítiť osamelo a nešťastne.
Je takéto manželstvo manželstvom, po ktorom by si túžil? Také, ktoré utlmí tvoj rast v Kristovi alebo utlmí váš spoločný rast ako páru alebo dokonca oboje? Premýšľaj o už citovanom verši z 2. Korintským 6:14 – „ťahať cudzie jarmo.“ Väčšina z nás už nežije na dedine, kde sa oralo so zapriahnutými volmi. Ale skúste si predstaviť, čo by sa stalo, keby farmár zapriahol spolu do jarma povedzme vola a osla. Veľké ťažké drevené jarmo, ktoré by malo spojiť silu tímu, by bolo našikmo, pretože zvieratá by nemali rovnakú výšku, váhu, krok, rýchlosť ani chôdzu. To znamená, že jarmo, namiesto toho, aby spojilo silu tohto tímu, aby mohol splniť danú úlohu, by odrelo a poranilo OBIDVE zvieratá, pretože záťaž by sa rozdelila nerovným dielom. Nerovné manželstvo nie je len niečím nemúdrym pre kresťana: je to aj niečím neférovým voči nekresťanovi. A stane sa ťažkou skúškou pre oboch.
Naša skúsenosť
Celý príbeh: Pred pár rokmi sa jeden z našich synov začal stretávať so svetskou ženou židovského pôvodu. Roky nás počúval, ako sme hovorili o utrpení a neposlušnosti ohľadom manželstva s neveriacim, takže vedel, že to neprichádza do úvahy. Bolo to niečo, čo sme mu veľmi často zdôrazňovali. Napriek tomu ich priateľstvo silnelo a stalo sa niečím väčším ako len priateľstvom. Bol ale čestný a povedal jej: „Nemôžem si ťa vziať, kým sa nestaneš kresťankou. A nemala by si sa stať kresťankou iba preto, aby si si ma mohla vziať. Budem sedieť vedľa teba v zbore, ale ak chceš vážne prijať Krista, budeš to musieť urobiť sama: Nájdi si svoju vlastnú malú skupinku, čítaj knihy, hovor s inými ľuďmi, nie so mnou.“ Našťastie to je žena charakterná a vytrvalá a rozhodla sa pozrieť na pravdu, o ktorej hovorí Biblia. Ako sa dostávala bližšie k spasiteľnej viere, na naše prekvapenie, náš syn začal rásť vo svojej viere, aby mohol držať krok s ňou! Jedného dňa mi dokonca povedala: „Vieš, tvoj syn sa nikdy nemal so mnou stretávať!“ Uverila v Ježiša Krista a náš syn bol pri tom, keď sa dala pokrstiť. Nasledujúci týždeň ju požiadal o ruku a už sú manželmi dva a pol roka: obaja rastú vo viere, bojujú, činia pokánie. Milujeme ich oboch a sme veľmi vďační, že sú jednak v našej rodine ale najmä v Kristovom tele.
Spomínam tento osobný príbeh iba preto, pretože toľko našich priateľov v službe videlo niečo iné: deti, ktoré si nevzali veriaceho partnera. Beriem si z toho poučenie, že dokonca aj v rodinách, ktoré sa venujú pastorácii, kde sa vyučujú Božie veci a diskutuje sa o nich, a v ktorých deti majú celkom dobrý obraz o manželstve, lebo vidia svojich rodičov robiť poradenstvo rozvráteným manželstvám, tak veriace deti sa pohrávajú so vzťahmi, ktoré prerastú do niečoho hlbšieho, ako očakávajú, a končia manželstvom, ktoré nemá vždy šťastný koniec. Ak sa niečo také stáva v rodinách kresťanských vedúcich, ako je to potom u jednoduchých veriacich? Potrebujeme počuť hlas mužov a žien, ktorí sú v duchovne nejednotnom manželstve. Potrebujeme vedieť o ich trápení, pretože to nie je len otázka neposlušnosti voči Bohu ale je to aj niečo veľmi nemúdre.
Kathy Keller
Preložené z: https://www.thegospelcoalition.org/article/dont-take-it-from-me-reasons-you-should-not-marry-an-unbeliever
