Zlyhal som ako univerzitný športovec. Niekoľko rokov som sa obzeral späť a bolo mi ľúto premárneného potenciálu a detských snov, ktoré sa nikdy nenaplnili. Prečo som sa viac nesnažil? Prečo mi Boh nedovolili zužitkovať dary, ktoré mi dal? Stále ma to občas trápi.
Aj keď si netrávil čas na futbalovom ihrisku, určite ma dokážeš pochopiť. Tvoj zápal predbehol tvoje napredovanie. Tvoje obdarovanie nikdy nenaplnilo svoj potenciál. Hoci sa však tváriš pre svoj neúspech kyslo, napadlo ťa niekedy za neho Bohu poďakovať?
Poďakovať Bohu za zlyhanie?
Až donedávna mi to nikdy neprebehlo mysľou. Nasledovné slová Charlesa Spurgeona však poslali šípy hlboko do mojich fantázií: „Existuje len veľmi málo mužov, ktorí zvládnu svoj úspech. Nikto to nedokáže bez obrovskej dávky milosti. Ak si po malom úspechu hovoríš: ‚Tak a teraz som už niekto! Či som to nespravil dobre? Títo zaostalí nič nevedia. Ja ich to naučím!‘ Bratu, budeš musieť ustúpiť. Ešte nezvládaš svoj úspech. Je zjavné, že nedokážeš ustáť ocenenie.“
Odrazu mi úspech, za ktorým som tak dlho žialil, zhorkol v mojich ústach ako doktorovi Frankensteinovi, ktorého posadnutosť svojím stvorením sa zmenila na horor, len čo monštrum ožilo. Na svoju modlu som sa konečne pozrel triezvo. Hoci som mal zdravý vzťah k športu, mal som aj nezdravú lásku k sebe samému. Moja klíčiaca viera v Krista by tak možno nikdy nevyrástla popri burine svetského uznania. Vážne pochybujem, žeby som odolal druhému pokušeniu, ktorému Ježiš čelil na púšti: „Nato diabol vyviedol Ježiša hore, ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta a povedal Mu: Dám ti všetku túto moc a slávu. Lebo dostal som ju a dám ju, komu chcem. Ak sa teda pokloníš predo mnou, Tvoje bude všetko.“ (Lukáš 4:5-7)
Ďakoval som Bohu za to, že ma ušetril od naplnenia mojich snov. Ochránil ma skrze moju priemernosť. Zadržaním úspechu si ma ponechal pre seba.
Dieťa z Babylonu
Zaiste, niektoré zrelé duše vedia zvládnuť to, čo Kalvín nazval „žeravou skúškou popularity.“ Tých, ktorí vedia niesť svoj úspech, však veľa nie je. Naplnenie našich pozemských snov, chvála, v ktorú tajne dúfame, uznanie, na ktorom si zakladáme, by sa mohlo rýchlo premeniť na nočnú moru. Úspech skrýva svoju cenu a niektorí z nás naháňajú oheň.
Od babylonských čias sa mnohí snažia urobiť si meno (1. Mojžišova 11:4). Majú sebecké ambície a žijú pre márnu ctižiadosť (Filipským 2:3). Je to nebezpečné, pretože sám Ježiš sa pýtal: „Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha?“ (Ján 5:44)
Človek nemôže slúžiť dvom Pánom. Ján nám hovorí o ľuďoch, ktorí uverili Ježišovým zázrakom, ale nevyznávali Ho, pretože ľudskú slávu milovali väčšmi ako slávu Boha (Ján 12:42-43). Mali radšej pohodlné miesta v synagógach ako chodenie s vteleným Bohom.
Nepleťme si však tento telesný úspech s prinášaním duchovného ovocia. Modlíme sa o zasiahnutie duší, bojujeme s hriechom, zvestujeme Krista a žijeme pre Božiu slávu v našich rodinách, povolaniach a kariérach. Tieto veci nám Boh zasľúbil. Preto sa vzdávame viditeľného úspechu a toho, aby všetci vedeli, že sme dosiahli veľké veci. Zanechávame posadnutosť nechať odísť do zabudnutia svoje zlyhania a oznamovať iba svoje triumfy.
Svoj úspech nezvládneš niesť sám
Boh nás musí ochrániť pred ostrými hranami úspechu. Pavel učí, že je posilnený Kristom, aby zvládol zlé aj dobré. Potrebujeme, aby sme chodili s Bohom cez údolia aj cez horské štíty. Povedal: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (Filipským 4:12-13)
Všetky veci zahŕňajú aj dobré. Apoštol potreboval Krista, aby bol spokojný v Ňom za každých okolností. Verš 13, ktorý je obľúbeným veršom kresťanských športovcov, však nehovorí o Kristovom posilnení, vďaka ktorému by Pavel pozdvihol trofej svojho víťazstva, ale skôr o tom, aby žiadny takýto úspech nepriniesol do svojho srdca. Potrebujeme božskú silu, aby sme prešli cez púšť, ale taktiež ju potrebujeme aj na to, aby sme zvládli naše nasýtenie sa v Jeruzaleme. Ak sa to nenaučíme, potom sa náš prebytok stane nebezpečným.
Pane, ušetri ma pred nákazlivým úspechom
Zamyslime sa opäť nad tým, čo máme v Kristovi: Sme synovia a dcéry Boha. Čo ešte potrebujeme? Nech nás to oslobodí. Kristus je tvoj. Nebo je tvoje. Čoskoro zazrieš večnú slávu. Raduj sa, že sa ti nepodarilo vykonať veľké veci a nerob si starosti z toho, že prach nepadá na tvoje neexistujúce trofeje. Raduj sa radšej z toho, že tvoje meno je zapísané v nebesiach. Nájdime všetci spokojnosť a naplnenie v tom, že sa na tomto svete umenšujeme, aby On mohol rásť. Sme slobodní byť neznámymi na zemi, pretože sme známi v nebesiach.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/lord-spare-me-from-success
