Vplyv R.C. Sproula na môj život a službu je dôsledkom jedinečnej kombinácie jeho neskrývanej oddanosti absolútnej zvrchovanosti a ústrednosti Boha, jeho úplného zanietenia pre neomylnosť a radikálnu závažnosť kresťanského Písma, jeho serióznej a dôslednej pozornosti venovanej každému textu Písma pri formulovaní jeho názorov a postojov a jeho podnetných formulácií biblickej pravdy vo vzťahu k súčasnej dobe.
Dám vám príklad: Pamätám si na miestnosť, v ktorej som stál, keď na mňa doľahla táto jedinečná kombinácia vôbec po prvýkrát. Bola to zadná izba nášho domu, v ktorej som počúval kazetu na walkmane a robil si drobné práce. Text, na ktorý R.C. kázal bol v Lukášovi 13:1-5.
Vybral som si ho na počúvanie, pretože ma upútal nadpis kázne vytlačenej na kazete: “Mylný predmet úžasu” (pozn. neskoršie odkázaná znovu pod názvom “Predmet úžasu”). Nemal som ani šajnu, čo pod tým myslí. Aj keď som premýšľal nad obsahom Lukáša 13:1-5, nedokázal som pochopiť, na čo sa snaží poukázať. Potom som sa započúval. Počas jeho výkladu som bol mnohokrát ako prikovaný.
Náš mylný úžas
Istí ľudia prišli za Ježišom a konfrontovali ho s hrôzou, že Pilát zavraždil nejakých Galilejcov a zmiešal ich krv s ich vlastnými obeťami. Je zaujímavé, že tí, čo prišli za Ježišom, nekládli žiadne otázky. Jednoducho tým len vyjadrili svoj úžas. Ale vo vnútri toho úžasu bola otázka: Aký to musel byť strašný hriech, pre ktorý bol na týchto Galilejčanov uvalený takýto súd?
„Ježiš im odpovedal: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici než všetci ostatní Galilejci? Nie, hovorím vám: Ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete“ (Lukáš 13:2-3). A aby vedeli, že On si je dobre vedomý hrôz vo svete, doložil: „Alebo si myslíte, že oní osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? Nie, hovorím vám: Ale ak sa nebudete kajať, všetci takisto zahyniete“ (Lukáš 13:4-5). Potom prišiel R.C. so zničujúcim, podmanivým postrehom. Povedal, že tie davy, ktoré boli uchvátené súdom nad hriechom týchto ľudí, zamerali svoj úžas na nesprávne miesto, na mylný predmet. Boli v úžase, že sa niečo tak strašné stalo pár Galilejcom. Avšak mali byť v údive nad tým, že sa niečo podobné nestalo všetkým v Jeruzaleme, a ako R.C. dodal, všetkým na celom svete.
„Ježiš im odpovedal: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? Nie, hovorím vám: Ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete“ (Lukáš 13:2-3). Význam kalamít, ktoré sa dejú iným ľuďom, je, že práve ja by som mal konať pokánie. Úžasnou vecou je, že v tejto chvíli nie som pre svoj hriech v pekle. Podmanivé.
Jedinečná kombinácia
Ako plynul čas, došlo mi, že vplyv takéhoto kázania bol dôsledkom jedinečnej kombinácie oddaností R.C. Sproula.
Za prvé, venoval serióznu a dôslednú pozornosť aktuálnemu textu Písma. Počas toho, ako sa jeho kázne vznášali v hmle ponad text, nezvykol robiť svoje závery. Prečítal text. Natlačil môj nos do odstavcov textu. Ukázal mi, čo tam v skutočnosti je. Šokujúce pravdy boli reálne, pretože sa v texte skutočne nachádzali.
Za druhé, časom, ako počúvate R.C.-ho robiť tento druh práce opakovane, si uvedomíte, že tak seriózna a dôsledná pozornosť aktuálnemu textu Písma bola dôsledkom jeho úplného zanietenia pre neomylnosť a radikálnu závažnosť Písma. On neveril, že by správa biblických textov bola neškodná a nezaujímavá a preto potrebuje náhradné slovné vylepšenia, aby spôsobila poprask. Len to nie. Ak vezmete text seriózne a uvedomíte si, že toto naozaj hovorí Boh, môžete očakávať, že jeho závažnosť bude opakovane šokujúca.
Za tretie, z tohto dôvodu boli R.C.-ho kázania a rukopisy prešpikované podmanivými formuláciami biblickej pravdy: nie za cieľom pridania účinku ale zvýraznenia skutočnosti. A R.C. by isto povedal, že pridané podmanivé ľudské vyjadrenia skôr zjemňujú ako vyostrujú realitu textu.
Za štvrté, vychádzajúca z exegézy a rastúca v mojom srdci bola oddanosť bez ostychu voči úplnej Božej zvrchovanosti, aby sa ukázala milosť alebo spravodlivosť podľa Jeho nekonečnej múdrosti. Toto bolo cieľom R.C.-ho: srdce, ktoré je ohromené, pokorené a uchvátené presahujúcou veľkosťou a čistotou Boha.
Svätý Boh, pokorný muž
Zamyslite sa ešte nad inou ilustráciou takéhoto typu podmanivého výkladu. Kráľ Dávid sa rozhodol preniesť truhlu Božiu z Kirjat-Jeárímu do mesta Dávidovho. V rozpore s Božím zákonom bola prevážaná na ťahanom voze, nie nesená na tyčiach kňazmi (4. Mojžišova 4:15). Voly sa potkli, archa sa naklonila, Uzza vystrel svoju ruku, aby ju pridržal a Boh ho smrteľne ranil. (1. Kronická 13:10).
R.C. naznačil, že tento problém bol hlbší ako nesprávne dodržanie Mojžišovho nariadenia. Bolo by zlyhaním neuvidieť hĺbku ľudského poškvrnenia. Prečo, opýtal sa R.C., si Uzza myslel, že jeho ruky sú čistejšie ako pôda, na ktorú by truhla spadla? Pôda je len obradne nečistá. Ruky hriešnika sú morálne a duchovne nečisté, teda ide tu o nepomerne závažnejšiu nečistotu.
Voči námietke, že sa to zdá kruté, R.C. odpovedal, že podľa židovskej tradície existuje 23 porušení Mojžišovho zákona, ktoré si zasluhujú najvyšší trest. Toto je úžasné a milosrdné ohraničenie zo strany Boha, keď si uvedomíme, že na počiatku ľudstva mal byť každý hriech potrestaný smrťou!
Znovu a znovu som ho počul vyťahovať z Písma takéto podmanivé postrehy, všetko kvôli službe zvelebovania svätosti Boha a pokorenia človeka. Udivovalo ma to.
Účinkom bolo, že som k Biblii pristupoval so smrteľnou vážnosťou, úplnou podriadenosťou, verným kázaním a ohlasovaním veľkosti Božieho zvrchovaného milosrdenstva bez ostychu.
Pre mňa to bolá práve tá vernosť biblickým textom a ten vysoký pohľad na Božiu úplnú zvrchovanosť a svätosť, ktorá robila R.C.-ho zápas o pripísanie Kristovej spravodlivosti hodnoverným a presvedčivým. Čím väčším a ústrednejším a zvrchovanejším a svätejším je Boh v našich očiach, tým zreteľnejšie vidíme našu zúfalú potrebu po ospravedlnení zo samotnej viery. Jedného dňa, keď bude napísaná oficiálna biografia R.C. Sproula a keď budú dokončené najlepšie opisy jeho života a služby, vynorí sa pozoruhodne súdržný celok pravdy a oddanosti. Nikdy si nedovolil nechať sa vtiahnuť do okrajovo dôležitých žabomyších vojen, až na malé anomálie akou bola jeho oddanosť klubu Pittsburghu Steelers!
Zotrval pri veľkých doktrín Písma a pri ich hlbokom vplyve na život, službu, zbor a misiu. Toto boli piliere, na ktoré postavil súdržný a na Boha nasmerovaný svetonázor.
„Milujem to kreslo“
Zakončil by som jednou osobnou spomienkou, vďaka ktorej som si R.C.-ho obľúbil špeciálnym spôsobom. Pozval ma do Orlanda, aby som bol súčasťou jednej konferencie Ligonieru (celoživotná služba R.C. Sproula, www.ligonier.org). Kázal som po jeho kázni o dôležitosti viery. V jeho kázni znázornil kreslo na pódiu a vysvetlil, že ak dôverujete tomuto kreslu, tak si na neho pokojne sadnete. Takto funguje viera.
V priebehu mojej kázne nadväzujúcej na tú jeho, som si dovolil povedať, že pri viere ide o viac. Musíte to kreslo milovať, považovať to kreslo za nádherné a cenné. Musíte si ho vážiť, nie len na ňom sedieť a používať ho. Po kázni som sa chcel vytratiť, aby som stihol svoje lietadlo domov. R.C. ma sledoval vzadu na monitore. Schytil ma za ruku, pošepkal svoje „ďakujem,“ usmial sa a povedal, „Ja milujem to kreslo.“
Ako ľahko sa mohol uraziť, ale on nebol ten typ. Jeho úsmev, jeho smiech a jeho uistenie boli skutočné a hlboké. Nešlo nikdy o povrchnosť. Musíme objať Krista nie len preto, že je to pre nás užitočné, ale preto, že je naším nadovšetko cenným Pokladom.
Miloval som R.C. Sproula. Som si istý, že mu dĺžim viac, ako by som dokázal vymenovať. Moja úcta voči Božej svätosti a pravde Jeho slova by nebola tá istá bez jeho vplyvu. Bude mi chýbať. Ale už len na okamih…
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/unashamed-allegiance
