V roku 1952 sa Florence Chadwicková pokúsila preplávať z ostrova Catalina k pobrežiu Kalifornie. Počas pätnástich hodín riskovala rozbúrené more, možné útoky žralokov a extrémnu únavu. Potom sadla hmla. Vzdala to.
O dva mesiace neskôr sa o to pokúsila znova. Tentokrát, aj keď bolo opäť hmlisto, to dokázala. Keď sa jej pýtali, v čom bol rozdiel, povedala: „Prvýkrát som videla len hmlu. Druhýkrát som si počas plávania zachovávala v mysli mentálny obraz pobrežia.“
Pre mňa dáva Chadwickovej komentár vynikajúcu predstavu o tom, akú funkciu by mali mať nebesia v našom živote, ak nasledujeme Ježiša. Aby sme prežili hmlu a únavu života, potrebujeme mentálny obraz večného pobrežia, ku ktorému plávame.
Ale ak ste ako ja, máte sklon myslieť na nebo oveľa menej, ako by ste mali. Veľa dní je to úplne mimo môjho radaru. Navyše keď premýšľame o nebi, máme o ňom plno mylných predstáv, ako nám to pomáha pochopiť Randy Alcorn vo svojej knihe Heaven (Nebo).
Takže v poslednej dobe som sa pokúšal viac premýšľať o nebi. Keď som tak urobil, viaceré črty neba ma prekvapili. Premýšľajte o nasledovných slovách ako o vlastnostiach neba, na ktoré často zabúdame: o častiach pobrežia, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou prehliadané.
- Všetci svätí majú rovnaké telá
Keď si predstavím svojho starého otca v nebi, predstavujem si ho, ako vyzerá ku koncu svojho života, pretože vtedy som ho poznal. Ale on samozrejme nebude mať v nebi staré zlomené 84-ročné telo o nič viac ako tí, ktorí zomrú v dojčenskom veku, nezostanú vo večnosti dojčatami. Každý v nebi bude mať zdokonalené vzkriesené telo (Matúš 22:30).
- Všetci svätí sú priateľmi
Predstavte si, že pri prechádzke narazíte na Charlesa Spurgeona. Alebo Mojžiša. Alebo Joni Eareckson Tada (ktorá samozrejme môže chodiť alebo behať!). Všetci svätí všetkých čias (starozmluvných aj novozmluvných) budú blízkymi priateľmi a susedmi.
Osobne sa teším na rozhovor s C.S. Lewisom. Mám pocit, že ho trochu poznám, pretože som strávil veľa času pri jeho knihách. Nemôžem sa dočkať, aby som mu povedal, čo všetko milujem na jeho „Perelandre“ (Perelandra), „Skrytej sile“ (That Hideous Strenght) a „Kým máme tváre“ (Till We Have Faces) a uvidím, čo si myslí o mojich teóriách.
- Smútok je natrvalo zrušený
Vieme, že pozemský smútok nemôže vstúpiť do neba. To je pravda, ale zdá sa, že Biblia poukazuje na niečo ešte závažnejšie: že nebesia vstúpia do nášho smútku.
Kedysi, keď som kázal o nebi, boli moje oči pritiahnuté k Zjaveniu 21:4: „Zotrie každú slzu z ich očí.“ Zdá sa, že tento verš ukazuje viac, ako len jednoduché „V nebi nebudeme plakať.“ Obraz Boha utierajúceho naše slzy naznačuje útechu ako aj koniec nášho pozemského smútku. Nebo nebude len ukončenie našej bolesti ale akési jej zahojenie.
Timothy Keller to hovorí takto: „Vzkriesenie… znamená, že každá strašná vec, ktorá sa kedy stala, bude nielen anulovaná a napravená, ale spôsobí dokonca ešte väčšiu slávu a radosť.“
Predstavte si samých seba, ako vchádzajte do neba. Všemohúci Boh vás predvoláva. Stojac a trasúc sa pred Ním, chirurgicky presne zastavuje najhlbšiu krvácajúcu ranu vo vašom živote, uzdravuje vás a mení vašu bolesť na radosť a slávu.
Odvážime sa tomu veriť?
- Radosť a potešenie plnými dúškami
Máme tendenciu premýšľať nad duchovnou radosťou neba viac ako nad fyzickým potešením z neho. Ale myslím si, že v nebi bude oboje. Som prvý, ktorý si prizná, že si neviem predstaviť všetky detaily, ale nemyslím si, že Boh stvoril všetky tie vodopády, maliny, vzťahy a umenie len preto, aby ich navždy zničil a aby sme sa mohli vznášať v ezoterickej ríši. A som si celkom istý, že „večná blaženosť“ v Božej pravici (Žalm 16:11) nie je vyčerpaná večným spevom chvál.
To znamená niečo prekvapujúce: v nebi bude uzdravený nielen váš pozemský žiaľ, ale bude tiež obnovené a naplnené celé vaše pozemské šťastie. Vaše šťastné chvíle na zemi nie sú pre vás stratené. Vrátia sa k vám v hlbšej podobe: ako súčasť konečného trvalého šťastia v jeho najlepšom ozajstnom očakávaní.
Je to ako v Kronike Narnie, keď jedna z postáv vchádza do neba a hovorí: „Toto je krajina, ktorú hľadám celý svoj život, hoci som to nikdy nevedel!“ Dôvod, prečo sme milovali starú Narniu je ten, že niekedy vyzerala tak trochu podobne.
V šťastných chvíľach sa niekedy modlím: „Pane, toto ponechaj pre nebo.“ Verím, že táto modlitba je oprávnená.
- Uvidíme Ježiša
Aké úžasné bude nakoniec vidieť našimi vlastnými očami vzkrieseného osláveného vteleného Ježiša Krista v nebesiach? Popravde, bude to tá najslávnejšia časť nebies. Ten, ku ktorému sme sa modlili tisíc-krát, ale bol pre nás vždy neviditeľný: teraz sa budeme môcť pozrieť do Jeho očí. Budeme môcť položiť ruky na Jeho rany, objať Ho a povedať Mu: „Ďakujem Ti!“
V Biblii ale existujú náznaky ešte niečoho udivujúcejšieho (Žalm 11:7, 17:15, 27:4, Zjavenie 22:4). Teológovia často hovoria o „blaženom videní,“ ktoré nezahŕňa naše vzkriesené telesné oči ale „oko duše.“ Týmto spôsobom sa hovorí, že budeme vidieť Krista v jeho Božskej prirodzenosti: slávu, ktorá prevyšuje sladkosť položiť na Neho fyzický zrak.
Dokonca aj najväčší teológovia pracujú na opise tejto skúsenosti. Všetci súhlasia s tým, že je to konečné šťastie tvorstva. John Owen tvrdil, že „nás to požehná na večnosť“ a Jonathan Edwards, „že pohľad na Neho nás urobí dokonale šťastnými.“
Takéto stretnutie s Kristovou slávou sa dá sotva predstaviť. Ako budeme znášať takéto svetlo a radosť? Iste, toto bude vrcholným momentom našej existencie: to, ako vystúpime do toho permanentného hluku radosti, z ktorého nebudeme môcť nikdy zostúpiť.
Nebeské pobrežie
Tieto rysy nebeského večného pobrežia sa menia ako plávame, nie? Teraz zápasíme s rozbúrenými vodami, veľkou únavou a silnou hmlou. Ale čoskoro príde deň, kedy zdanlivo nekonečné vlny ustúpia na širokom pevnom pobreží, kde je plná radosť a potešenie je navždy.
Vo vedomí, že nás toto všetko čaká na brehu, môže nám to pomôcť pri plávaní bezohľadu na to, aké veľké sú vlny.
Gavin Ortlund
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-eternal-shore
