Evanjeliu je ťažké uveriť a vyžaduje sebazaprenie. Ale odmena za vieru a obetovanie sú nezmerateľné. Áno: Brána je úzka a pravda je tvrdá. Ale čo z toho vyjde, je večný život s Bohom v nebi! Prečo by sme mali oslabovať posolstvo, ktoré je tak neuveriteľne nádherné? Prečo by sa mal niekto, keď raz počul a očividne uveril evanjeliu, od neho opäť odvrátiť? Dobrým príkladom odpadnutia je Démas, ktorý žil s Pavlom, slúžil po jeho boku, bol dotknutý jeho hlbokým charakterom a ohromnou múdrosťou a potom sa od Krista predsa odvrátil (2. Timoteovi 4,10).
Toto ma vedie k myšlienke, že Krista možno vyznávať bez toho, aby ho človek poznal. Človek sa môže nazdávať, že je kresťan a neskôr predsa jasne spoznať, že nie je. Môže ostatným niečo predstierať. Keď vidím, ako títo zdanlivo inteligentní, oddaní, silní kresťania opúšťajú svoju vieru, vedie ma to k premýšľaniu, kto skutočne kresťan je a čo to znamená byť pravým kresťanom. Sú kresťania, ktorých skutky dosvedčujú, že sú vojakmi Krista, ale ich srdcia ich na konci odhalia ako zradcov.
Čo vedie k tomu, že ľudia, ktorí počuli pravé evanjelium, sa od neho odvracajú? Prečo je to tak, že mnohí, ktorí sú Ježišom a Božím slovom priťahovaní, Ježiša nasledujú iba na istý čas? Aké sú znaky odpadlíka od viery? Ako sa voči nim môžeme a máme správať a pomôcť im? Čo robil Ježiš a čo si môžeme zobrať z Jeho príkladu? Najlepšiu odpoveď nájdeme v Jánovom evanjeliu v 6. kapitole.
Nadšenie masou
Ľudia odchádzajú od evanjelia, pretože k nemu boli pôvodne pritiahnutí z nesprávnych motívov. Neláka ich v prvom rade význam posolstva ale nadšenie masy. Dnešnému hľadajúcemu človeku imponuje nadšené publikum a profesionálne zorganizované chvály, v ktorých stojí v popredí viac umelecké stvárnenie než Božie slovo a Kristus.
Ján 6 začína takto: „Potom odišiel Ježiš na druhú stranu Galilejského mora Tiberiadského a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných“ (Ján 6:1-2). Zázraky spočiatku priťahovali tak falošných ako aj pravých učeníkov. Ježiš pôsobil mesiace v Galilei. Dovtedy Mu Jeho uzdravovania, vyháňania démonov a dokonca vzkriesenia z mŕtvych priniesli obrovskú popularitu. Ježiš vyhnal z Galiley v podstate každú chorobu. Keď bol Ježiš taký populárny, priťahoval aj tých najpovrchnejších ľudí, ktorí hľadali len pobavenie. Praví učeníci neboli pritiahnutí Ježišovým šoubiznisom ale pravdou, silou a charakterom Jeho posolstva.
Príťažlivosť nadprirodzeného
Ďalší dôvod pre odpadnutie od evanjelia je ten, že tí, ktorí odpadajú, sú príliš rozptyľovaní niečím nadprirodzeným. Zázraky a účinky moci sú často úrodnou pôdou pre povrchných učeníkov.
Ježiša nasledoval veľký dav a prišiel čas, že potrebovali niečo jesť. Ale ako je napísané v Jánovi 6,8-9: „Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky. Ale čo je to pre toľkých?“ V 11. verši sa píše, čo im dal: „Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli.“ Kde bola šou? Ježiš vykonal zázrak vyžadujúci bázeň ale bez akéhokoľvek možného rozruchu. Nebolo by lepšie, keby to bolo napísané takto: „A nebo dunelo a zem sa triasla a ryby začali lietať z Galilejského mora a ponárať sa do malých košíkov a kúsky pečiva začali plávať z neba a anjeli spievali?“ Pre dav to bola aj napriek tomu atrakcia: Jednoducho sa pristav a Ježiš ti dá toľko jedla, koľko do seba zmestíš. Iste, človek tu a tam potrebuje nejaké uzdravenie, ale každý deň potrebuje jedlo.
Pre mnohých falošných nasledovníkov Krista sa nadprirodzené zázraky stali modlou. Netúžia po Kristovi, nežijú pre Krista, ale túžia po zázrakoch a žijú len pre nadprirodzené veci, lebo ich napĺňajú dobrými pocitmi. Akonáhle len v náznakoch spoznajú, o čo v evanjeliu skutočne ide a aké obete vyžaduje nasledovanie Krista, prestávajú mať záujem.
Tu a teraz
Ďalší znak odpadlíkov je skutočnosť, že myslia iba na pozemské veci. Ján 6:14 pokračuje: „Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré Ježiš učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet.“ Mysleli tým Mesiáša, ktorý bol predpovedaný a zasľúbený v 5. Mojžišovej 18:15.
A vedeli presne, čo museli urobiť: „Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiekol sa zase na vrch do samoty“ (Ján 6:15). Mysleli na pozemské kráľovstvo. Keď mohol zaobstarať dosť chlebov a rýb, potom mohol dať Rimanom iste to, čo si zaslúžili: Vyhodiť ich a oslobodiť Izrael.
Keď však v duchovnom zmysle verili, že bol pravým Mesiášom, kde ostalo ich uctievanie? Kde ostalo vzdávanie chvál a úcta? Nikdy sa nedostali k tomu, aby zmýšľali o Ježišovi viac ako len o pozemskom kráľovi, ktorý by im dal vytúženú slobodu a pomstil by sa za ich utláčanie. „Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja!“ – to ich nezaujímalo. Hovorili skôr: „Príď naše kráľovstvo, staň sa naša vôľa.“ Namiesto toho, aby padli na svoju tvár, aby Zasľúbeného uctievali ako svojho Záchrancu z hriechu a súdu, chceli Ho priviesť k tomu, aby nasledoval ich vlastnú pozemskú agendu. Povrchný učeník nemá zmysel pre duchovné, večné a božské veci, nemá ozajstnú lásku k Bohu alebo náklonnosť k Ježišovi Kristovi. Povrchný kresťan žije len pre súčasnosť. A keď ho Ježiš neoslobodí, ostane to pritom.
Pokračovanie článku – II. časť.
Vybrané z: knihy „Úzkou bránou“ od MSEJK, ktorú si môžete zakúpiť TU.
