Tento článok je v poradí 1. článok zo série “10 klamstiev”. Úvodný článok k sérii: Úvod: Prečo sú satanove klamstvá také presvedčivé?
Satan neustále klame už od čias Adamovho pádu v raji. Ježiš povedal (Ján 8:44): „On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži.“ Satanove skutky boli vždy falošné a v protiklade s Božou pravdou.
Diabol vie, že hriešnici radi odporujú pravde (Rimanom 1:18), a preto neustále živí neveriacich lákavými a presvedčivými klamstvami. Avšak viac znepokojujúca je skutočnosť, že niektoré z týchto klamstiev si dokázali nájsť cestu aj do cirkvi.
Klamstvo o pravde
Prvoradým cieľom každého satanovho zvodu je útok na samotnú podstatu pravdy. Túto stratégiu použil hneď pri stvorení (1. kniha Mojžišova 3:1). V dnešnej dobe využíva satan tento postup takým spôsobom, že ľuďom hovorí, že pravda je relatívna. Pred 40 rokmi Francis Schaeffer poznamenal: „Mali by sme si všimnúť pozoruhodný znak dnešnej doby: Jediná absolútna pravda je dnes to, že neexistuje žiadna absolútna pravda.“
Tento výrok bol reakciou na výrok najvyššieho sudcu Freda M. Vinsona, ktorý 20 rokov predtým vyhlásil: „Nič nie je v dnešnej spoločnosti istejšie ako to, že neexistuje nič absolútne. Všetko je relatívne.“
V skutočnosti si Vinson vôbec nevšimol, že svojím výrokom si sám sebe odporuje, pretože sám bol absolútne presvedčený, že „neexistuje nič absolútne.“ Táto lož sa však stala akousi mantrou dnešnej postmodernej spoločnosti.
Žiadny Boh, žiadna pravda
Okrem toho, že relativizmus je jasným útokom na pravdu, tak je to aj prejav modlárstva, pretože stavia človeka do pozície, v ktorej on rozhoduje o tom, čo je pre neho pravda a čo nie. Dáva človeku pocit istoty, že neexistuje žiadna vonkajšia pravda, ktorá by bola v rozpore s tou jeho. Jeho rozhodnutie určuje rozmer a obsah pravdy pre jeho život. Takýto povrchný prístup je však vždy odsúdený na zlyhanie.
Pravda nemôže byť adekvátne vysvetlená, rozoznaná, pochopená alebo definovaná bez Boha, ktorý je jediným zdrojom všetkej pravdy. Jedine On je večný a nie je ničím ovplyvnený. On sám je Tvorcom všetkého ostatného, On je fontánou všetkej pravdy.
Ak tomu neveríte, skúste definovať pravdu bez toho, aby ste nejakým spôsobom poukázali na Boha a uvidíte, ako rýchlo zlyhajú vaše definície. V momente, keď začnete uvažovať o podstate pravdy, v určitom momente budete musieť uznať absolútnu pravdu, ktorej zdrojom je večný Boh. Akonáhle sa ľudia snažia nejakým spôsobom definovať pravdu bez akejkoľvek zmienky o Bohu, celý koncept takejto pravdy sa stáva nezmyslom a preto aj akýkoľvek výmysel ľudského srdca sa stáva úplným bláznovstvom.
Deň čo deň sa máme možnosť stretnúť s týmto svetonázorom. Kedy naposledy ste počuli niekoho povedať niečo ako: „To je tvoja pravda.“? Alebo: „Tvoja pravda nemusí byť mojou pravdou,“ alebo podobné nezmyselné výroky?
Myšlienkam relativizmu sa dnes už len veľmi ťažko dokážeme vyhnúť. Pravidelne sme vystavovaní mainstreamovým médiám, ktoré namiesto oznamovania pravdy oznamujú nejaké ideologické názory. Spoločnosť sa cíti čoraz nepokojnejšia pri predstave nejakých absolútnych morálnych pravidiel. Verejné diskusie sa vedú nie na základe objektívnej pravdy ale na základe subjektívnych „faktov“. Preto väčšina ľudí už ani nedokáže objektívne myslieť, dokáže už len subjektívne cítiť.
V praktickom živote je však táto nezmyselná teória dosť obmedzená. Dokonca aj tí najzarytejší relativisti vedia, že ich relativizmus nie je možné aplikovať na situácie z bežného života. Práve toto je dôvod, prečo nepristupujú subjektívne napríklad k značeniu cestnej premávky, finančným záležitostiam alebo gravitácii. Takéto nenápadné prijatie určitých absolútnych právd len potvrdzuje ich popretie relativizmu a potvrdzuje ich vzburu proti Bohu. Ľudia, ktorí veria v relativizmus, nie sú nevzdelaní. Oni jednoducho „neprávosťou prekážajú pravde“ (Rimanom 1:18).
Vkrádanie sa do cirkvi
Zjavné útočisko pred postmoderným relativizmom by malo byť medzi Božím ľudom. Ako „stĺp a základ pravdy“ (1. list Timoteovi) by cirkev mala byť imúnna voči takýmto svetským klamstvám o tom, že pravda je relatívna. Toto, žiaľ, nie je pravda.
Zakaždým, keď nejaký pastor položí otázku „Čo tento verš znamená pre teba?“, je to náznakom toho, že klamstvo relativizmu sa začína vkrádať do zboru. Akonáhle začne niekto kázať a vykladať Písmo na základe vlastných subjektívnych pocitov a skúseností, malo by to byť pre kresťanov varovným signálom, pretože ľahko sa môže stať to, že sa v zbore začnú biblické doktríny predefinovávať na základe subjektívnych názorov jednotlivcov a nie na základe objektívnej Božej pravdy zjavenej v Písme.
Najväčší boj pre pravdu sa vždy odohráva vo vnútri cirkvi a nie mimo nej. Veriaci si nemôžu zatvárať oči pred doktrinálnym relativizmom a robiť kompromisy v duchovnej oblasti. Sú hrozby, pri ktorých nemôžeme zastávať neutrálny postoj a ako Boží ľud by sme mali byť odbojní voči útokom na absolútnu pravdu. Júda nás vyzýva, aby sme „bojovali za vieru, odovzdanú raz a navždy svätým.“ (List Júdov 1:3).
Nemôžeme si dovoliť byť apatickými v otázke Božej pravdy, ktorú nám On zveril. Je našou povinnosťou ju hájiť, hlásať a predávať z generácie na generáciu (1. Timoteovi 6:20-21). My, ktorí milujeme Krista a veríme v pravdu, ktorá je zakotvená v Jeho učení, musíme vnímať skutočnosť boja, ktorý zúri okolo nás. Máme povinnosť zúčastniť sa tohto boja a bojovať za pravdu.
Či už je to vo vnútri zboru alebo mimo neho, našou povinnosťou je smelo hlásať absolútnu Božiu pravdu a nie pasívne presviedčať ľudí okolo nás. Boh skrze nás môže priamo prehovoriť do duše hriešnikov, ktorí sa snažia vzdorovať tejto pravde.
Pravda je absolútna
Pravda nie je relatívna. Je to nevyvrátiteľná skutočnosť úplne oddelená od všetkej subjektívnosti. Všetka pravda pochádzajúca od Boha sa týči ako nepohnuteľná veža stojaca uprostred sypkého piesku ľudskej rozumnosti.
Navyše Božia absolútna pravda je základom pre každú kresťanskú doktrínu. Stvorenie sveta a ľudský pád do hriechu, Kristov život, smrť a zmŕtvychvstanie sú skutočnými historickými udalosťami. Náš večný osud je závislý na nemennej pravde Kristovho učenia a diela na kríži. On sám povedal, že je „cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14:6). V jedinej vete Pán Ježiš vylúčil akúkoľvek možnosť nájsť večný život mimo Jeho samotného.
Božie slovo opisuje všetkých skutočných kresťanov ako tých, ktorí poznajú pravdu a ktorých pravda vyslobodzuje (Ján 8:32). Boh očakáva, že Jeho ľud bude s istotou poznať Jeho pravdu. Tiež od nás očakáva, že budeme túto pravdu hlásať s pevným presvedčením. Božia pravda je našou najväčšou zbraňou proti klamstvám relativizmu.
Cameron Buettel
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B180214
Výborná séria článkov “10 klamstiev” s linkami:
Úvod: Prečo sú satanove klamstvá také presvedčivé?
1. klamstvo: Pravda je relatívna
2. klamstvo: Život je z náhody
3. klamstvo: Tolerancia je najväčšou cnosťou
4. klamstvo: Náš pozemský majetok má trvalú hodnotu
5. klamstvo: Zmyslom života je osobné šťastie
6. klamstvo: Dobré skutky nakoniec prevážia tie zlé
7. klamstvo: Ľudia sú vo svojej podstate dobrí
8. klamstvo: Človek môže zmeniť sám seba
9. klamstvo: Smrť je len príjemnou premenou
10. klamstvo: Nie je dostatok dôkazov o Božej existencii
