Všetci kráčame v tomto padlom svete po uliciach nesplnených sľubov. Veriaci či neveriaci, bohatý či chudobný, mladý či starý, sotva sa nájde nejaká výnimka. Pre niektorých to bol otec, ktorý veľa sľuboval, ale málo sa staral. Pre iných to bol dôverný priateľ, ktorý sa nakoniec vzdialil vtedy, keď ho najviac potrebovali. A iných opustila manželka zanechajúc za sebou ostrú pachuť prázdneho sľubu „kým nás smrť nerozdelí“. Vieme, čo znamená obnažiť si srdce a cítiť, ako krváca.
Keď s nami naši nepriatelia jednajú hrubo, vieme to zniesť (Žalm 55:13). Ale keď je vinníkom náš blízky priateľ, nôž sa zabodáva hlbšie. Ako odpoveď si mnohí zmumifikujú srdce, než by mali riskovať znovu ďalšie zranenie. Vedia presne, čo C.S. Lewis myslel, keď napísal:
„Milovať znamená stať sa zraniteľným. Milujte čokoľvek a vaše srdce sa ocitne v zovretí a možno pukne. Ak si ho určite chcete zachovať neporušené, nesmiete ho dať nikomu, ani len zvieratku. Obaľte si ho opatrne koníčkami a drobnými pôžitkami, nijako sa citovo neangažujte, uzamknite si srdce do púzdra alebo truhly svojho sebectva. Ale v tej truhle – bezpečnej, tmavej, nehybnej, nevzdušnej – sa zmení. Nepukne, stane sa nerozbitným, nepreniknuteľným, neschopným vykúpenia.“ (Štyri lásky, str. 103)
Možno si miloval a stratil si lásku a zaprisahal si sa už nikdy nemilovať. Držíš sa mimo dosahu – či už lásky alebo úzkosti. Nechceš, nemôžeš a neprejdeš si znova cez to všetko.
Srdcia z kameňa
A zmenil si sa. Ťažoba ešte viac oťažela. Zabudol si na zvuk svojho smiechu. Svoju náklonnosť si dal maličkostiam a zapečatil si si srdce v nehybnej nevzdušnej bezpečnej a tmavej rakve, až kým z tvojho srdca nezostane nič len kameň. Obeť veľkej lásky je teraz mŕtva… Čo ti môžem povedať, aby som ťa presvedčil znovu žiť?
Môžem ti povedať, že existuje láska taká významná, taká vytrvalá, taká prenikavá, že hrozí – dokonca aj teraz – že zaplaví tvoje pľúca kyslíkom, prenikne svetlom do tvojho úkrytu a napadne tú sebeckú jaskyňu dlho zabudnutým teplom: nádejou. Hrozí, že táto láska zlomí závoru a zaplaví životom a nahradí kamenné srdce srdcom tlčúcim – tak ako to urobila už mnohým pred tebou. Hrozí, že dosadí na trón seba samu – Jeho samotného – aby úplne zajala celú našu bytosť a vyšle nás žiť (a byť zranený) znovu s novo-nájdeným pôžitkom.
Táto láska neodmieta, ale skôr prekonáva skutočnú bolesť, ktorú cítime, skutočné jazvy, ktoré nesieme, skutočné hriechy, ktoré sme znášali – tak ako aj skutočné hriechy, ktorých sme sa dopustili. Potrebovali sme Záchrancu, Vykupiteľa, Manžela, aby nás zachránil, a zmluvu samotnú, aby nás nikdy neopustil kvôli nášmu hriechu proti Nemu. A napriek všetkej nádeji, On prišiel. Vo svete, kde ľudská láska nestačí, bolo napísané o človeku, ktorý je zároveň Bohom: „keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku.“ (Ján 13,1)
Miluje až do konca
Vďaka bolestivým skúsenostiam bolo mnoho našich lások nedokonalých. Hľa, tu je niečo iné.
„Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku.“ (Ján 13:1)
Pán Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina. Vedel, čo všetko Ho čakalo. Vedel vopred o celej tej hrôze. Dobre poznal 53. kapitolu Izaiáša. Do tohto dňa unikal kameňom, ktoré naňho vrhali, a davom, ktoré Ho chceli zhodiť z útesu. Ale teraz klince, biče, výsmech, hanba – a hnev Jeho Otca – ležali pred Ním. To nebol len spontánny akt lásky, ktorý Ho uvrhol do neznámej temnoty, o ktorej predtým plne neuvažoval. Cena tejto lásky bola premeditovaná, predvídaná, predpovedaná – dokonca aj Ním samotným.
A aký to popis nám dáva Ján o Ježišovej brutálnej smrti – Jeho odchod „z tohto sveta k Otcovi.“ Ako sa Ján rozpamätáva na túto noc, jeho pero píše sumár: „Keďže miloval svojich… dokonale im preukázal lásku.“ Miloval ich v učení, v zjavovaní, v uzdravovaní, v starostlivosti a v naprávaní. Miloval ich dokonale každú sekundu, ktorú bol s nimi. A tým, že ich začal milovať (pred stvorením sveta), bude ich milovať až do konca – až do úplného konca.
Jeho nezjazvené srdce
Nemiloval ich len na 90%, neopustil ich, nezlyhal. Jeho sľub vernosti svojej neveste – vtedy aj teraz – nebol len do smrti, ale aj cez ňu. Jeho láska pre Jeho ľud – láska pripodobnená láske Jeho Otca pre Neho (Ján 15:9) – sa nezastavila krátko pred cieľom, ale pohnala Ho cez ten najtemnejší deň v histórii. Biče sa tejto lásky nedotkli. Klince túto lásku neprenikli. Jeho srdce k Jeho ľudu zostalo tou jedinou časťou bez jazvy.
A táto láska dnes stretáva kamenné nezlomné a nepreniknuteľné srdcia a nahrádza ich novými. Stretáva dnes rebelujúce zranené a krvácajúce srdcia a pretvára ich na iné. Berie nehybné srdcia a oživuje ich nebeským životom.
Poznáš Božiu lásku? Činil si pokánie z hriechov a uveril si dobrej správe, že Kristus zomrel a vstal, aby vinní mohli žiť naveky s Ním ako so svojím milovaným? Príď smädný. Príď chudobný. Príď zo svojho bahna. Ak by sme my boli Ním, neodkázali by sme zniesť spravodlivý hnev Boží: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (Rímskym 5:8)
Ľahko pohnutý k láske
Hovoríme iným o tejto láske Kristovej, ktorá si nás tak nádherne podmanila (2. Korintským 2:14) a teraz nás ovláda (2. Korintským 5:14), drží nás takými putami, že ani súženie, ani úzkosť, ani nahota, ani hlad, ani nebezpečenstvo ani meč ich nemôžu pretrhnúť (Rímskym 8:35)?
Tí z nás, ktorí sa zasnúbili s reformovanou teológiou, musia byť v tomto bode obzvlášť horliví. Ako pravdivo povedal Charles H. Spurgeon: „Tí, ktorí počúvajú kalvinistického kazateľa, si veľmi rýchlo vytvoria skreslenú predstavu o Bohu. … Mnohí z našich poslucháčov, dokonca aj cez naše najopatrnejšie tvrdenia, dostanú skôr karikatúru Boha než verný obraz o Ňom. Predstavujú si, že Boh je surovou bytosťou, nahnevaný a zúrivý, veľmi ľahko sa rozhnevá, ale ťažko je pohnutý k láske.“
Ľahko sa rozhnevá. Ťažko je pohnutý k láske. Vyvolávame taký dojem? Sme pokúšaní veriť tomuto dojmu aj my sami? Náš veľký Boh má nepredstaviteľne veľké srdce voči hriešnikom. Je neporovnateľný v grandióznosti a neporovnateľný v láske. Kristus bol zradený, ale nezradil. Bol opustený, no odmietol opustiť. Osamotený zomrel, aby Jeho ľud mohol byť tam, kde je On, navždy. Láska Jeho učeníkov upadla a ochladla v tej istej hodine, keď Jeho láska najviac planula a najprenikavejšie žiarila.
Jeho láske môžeme dôverovať, Jeho láska pretrvá až do konca.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/only-his-heart-can-heal-yours
