Čitateľu,
pravdepodobne vieš, že Golgota bola miestom blízko Jeruzalema, kde bol Pán Ježiš Kristus, Syn Boží, ukrižovaný. Okrem tohto, o Golgote nič viac nevieme. Tento traktát nazývam “Golgota” preto, lebo v ňom hovorím o Kristových utrpeniach a ukrižovaní.
Obávam sa, že čo sa týka utrpení Ježiša Krista, ľudia o nich veľa nevedia. Mám za to, že v príbehu o ukrižovaní mnohí vôbec nebadajú jeho neobyčajnú slávu ani krásu. Naopak, považujú ho za bolestivé, ponižujúce a potupné. V príbehu o Kristovej smrti a utrpeniach nevidia mnoho úžitku, radšej sa od neho odvracajú ako od niečoho nepríjemného.
Ale som presvedčený, že títo ľudia sa mýlia úplne. Nemôžem s nimi súhlasiť. Verím, že zotrvávať bez prestania v myšlienkach pri Kristovom ukrižovaní je pre nás všetkých niečím ohromným. Je dobré často si pripomínať, ako bol Ježiš vydaný do rúk hriešnych ľudí. Ako ho odsúdili tým najnespravodlivejším súdom, ako naňho pľuvali, bičovali ho, bili a korunovali tŕním, ako Ho viedli sťa baránka na zabitie bez toho, aby reptal alebo sa bránil. Ako pribili klince do jeho rúk a nôh, položili ho na kríž medzi dvoch zlodejov. Jeho bok prebodli kopijou, vysmievali sa mu v jeho utrpení a nechali ho tam visieť nahého a krvácajúceho, až kým neumrel. Tvrdím, je dobré pripomínať si všetky tieto veci. Nie je náhodou, že ukrižovanie je v Novej zmluve opísané štyrikrát. Je veľmi málo vecí, ktoré zapísali všetci štyria pisatelia evanjelií: povedané zovšeobecnene, ak Matúš, Marek a Lukáš spomínajú jednu udalosť zo života Pána, Ján ju nespomína. No je jedna vec, ktorú nám všetci štyria predkladajú podrobne a tou je príbeh o kríži. To je veľavravná skutočnosť, ktorá nemá byť prehliadaná.
Zdá sa mi, že ľudia zabúdajú na to, že všetky Kristove utrpenia na Golgote boli vopred určené. Neprihodili sa mu neočakávane či náhodne. Všetky boli plánované, premyslené a ustanovené od večnosti. Kríž bol predvídaný vo všetkých rozhodnutiach večnej Trojice pre záchranu hriešnikov. Kríž bol v Božích zámeroch stanovený od vekov. Nebol ani jeden záchvev bolesti, ktorú Ježiš prežíval, ani jedna vzácna kvapka krvi, ktorú Ježiš prelial, ktoré by neboli určené dlho predtým. Nekonečná múdrosť naplánovala, že záchrana má byť prostredníctvom kríža. Nekonečná múdrosť priviedla Ježiša ku krížu v patričnom čase. Bol ukrižovaný nemennou radou a predzvedením Božím.
Pripadá mi, že ľudia zabúdajú na to, že všetky Kristove utrpenia na Golgote boli pre záchranu človeka nevyhnutné. Ak mali byť naše hriechy vôbec nesené, musel ich niesť on. Len jeho ranami sme mohli byť uzdravení. Toto bola jediná úhrada za naše dlhy, ktorú Boh mohol prijať. Toto bola tá veľká obeť, od ktorej závisel náš večný život. Ak by Kristus nešiel na kríž a netrpel namiesto nás, spravodlivý za nespravodlivých, neexistovala by pre nás čo len iskrička nádeje. Medzi nami a Bohom by bola strašná priepasť, ktorú by žiaden človek nikdy nemohol prekonať. Aby tu mohlo byť zmierenie za hriech, kríž bol nevyhnutný.
Zdá sa mi, že ľudia zabúdajú na to, že Kristus trpel dobrovoľne a z jeho vlastnej slobodnej vôle. Nebol pod žiadnym nátlakom – sám sa rozhodol položiť svoj život. Vlastným rozhodnutím šiel na Golgotu, aby dokončil dielo, kvôli ktorému prišiel. Jedným slovkom mohol zvolať ľahko obrovské množstvo anjelov a rozprášiť Piláta, Herodesa a všetky ich vojská tak ako lietajúcu plevu vo vetre, no on bol ochotným trpiteľom. Jeho srdce bolo zamerané na záchranu hriešnikov. Bol odhodlaný preliatím svojej vlastnej krvi spustiť fontánu pre očistenie každého hriechu a nečistoty.
Čitateľu, keď nad tým všetkým premýšľam, v Kristovom ukrižovaní nenachádzam nič bolestivé či nepríjemné. Naopak, vidím v ňom múdrosť a moc, pokoj a nádej, radosť a potešenie, pohodlie a útechu. Čím viac mám kríž na zreteli, tým viac mi pripadá, že v ňom badám plnosť. Čím dlhšie sa v mysli zaoberám ukrižovaním, tým viac som presvedčený, že pri Golgote sa toho dá naučiť viac, než kdekoľvek inde vo svete.
Poznal by som dĺžku a šírku lásky Boha Otca voči hriešnemu svetu? Kde ju mám vidieť najväčšmi zobrazenú? Mám sa zahľadieť na jeho úchvatné slnko, žiariace dennodenne na nevďačných a zlých? Mám uprieť pohľad na obdobie sejby a žatvy, opakujúce sa pravidelne každý rok? Och, nie! Viem nájsť silnejší dôkaz lásky, než čokoľvek tohto druhu. Hľadím na Kristov kríž: nevidím v ňom príčinu Otcovej lásky, ale dôsledok. Tam vidím, že Boh tak miloval tento hriešny svet, že dal svojho jednorodeného Syna – dal ho, aby trpel a umrel – aby ktokoľvek, kto verí v neho nezahynul, ale mal večný život. Viem, že Otec nás miluje, pretože nám neodoprel svojho Syna, svojho jediného Syna. Ach, čitateľu, niekedy by som si mohol predstaviť, že Boh Otec je privysoko a je príliš svätý na to, aby sa staral o také úbohé, skazené stvorenia ako sme my, no keď hľadím na Kristove utrpenia na Golgote, neviem, nesmiem, neodvážim sa myslieť si to.
Vedel by som, ako ohromne trestuhodný a ohavný je hriech v Božích očiach? Kde o tom nájdem najlepšie potvrdenie? Mám sa obrátiť na príbeh o potope a čítať ako hriech potopil svet? Mám ísť k pobrežiu Mŕtveho mora a všimnúť si, čo privodil hriech Sodome a Gomore? Mám obrátiť svoju pozornosť na putujúcich Židov a sledovať, ako ich hriech roztrúsil po tvári Zeme? Nie, predsa len viem nájsť lepší dôkaz. Hľadím na to, čo sa stalo na Golgote. Tam vidím, že hriech je tak temný a ohavný, že nič okrem krvi Božieho Syna ho nemôže zmyť. Tam zriem, že hriech ma tak oddelil od môjho svätého Stvoriteľa, že ani všetci anjeli v nebi by nás nikdy nemohli uzmieriť. Okrem Kristovej smrti by nás nemohlo udobriť nič. Ach, keby som počúval plané reči pyšných ľudí, mohol by som mať niekedy dojem, že hriech nie je až tak veľmi hrozný. No keď sa pozriem na Golgotu, nedokážem premýšľať nad hriechom ľahkovážne.
Poznal by som plnosť a dokonalosť spásy, ktorú Boh zaobstaral hriešnikom? Kde ju nájdem najjasnejšie zjavenú? Mám sa zamerať na všeobecné biblické prehlásenia o Božej milosti? Mám sa uspokojiť s univerzálnou pravdou, že Boh je Bohom lásky? Ach, nie, zahľadím sa na ukrižovanie na Golgote. Nenachádzam podobného dôkazu, ako je tento: nenachádzam žiadnu útechu na ubolené svedomie a skrúšené srdce, než aká je v pohľade na Ježiša, umierajúceho za mňa na zlorečenom dreve. Tam vidím, že za moje ohromné dlhy bolo plne zaplatené. Kliatba zákona, ktorý som ja porušil, padla na toho, ktorý trpel namiesto mňa. Požiadavky toho zákona sú celkom naplnené, dlžoba je za mňa splatená až do posledného centu. Platba už viac nebude odo mňa žiadaná. Och, niekedy by som si mohol pomyslieť, že som bol príliš zlý, aby mi bolo odpustené. Moje vlastné srdce mi občas našepkáva, že som príliš skazený na to, aby som bol zachránený. No vo svojich lepších chvíľkach viem, že toto všetko je moja nerozumná neviera. Odpoveď na moje pochybnosti nachádzam v krvi preliatej na Golgote. Keď hľadím na kríž, som presvedčený, že aj pre toho najhoršieho z ľudí existuje cesta do neba.
Našiel by som silné dôvody byť svätým človekom? Kam sa mám po ne obrátiť? Mám poslúchať prosto desať Božích prikázaní? Mám skúmať príklady toho, čo dokáže milosť, dané mi v Biblii? Mám sa zamýšľať nad nebeskými odmenami a trestami pekla? Či stále neexistuje silnejší motív? Áno, zahľadím sa na Golgotu a ukrižovanie. Tam vidím Kristovu lásku, ktorá ma núti žiť nie pre seba, ale pre neho. Tam vidím, že teraz už nie som svoj – som kúpený za veľkú cenu. Som viazaný tými najzávažnejšími záväzkami oslavovať Ježiša telom a dušou, ktoré sú jeho. Tam zriem, že Ježiš dal seba samého za mňa, nielen aby ma zachránil od neprávosti, ale aby ma aj očistil a učinil zo mňa jedného zo zvláštneho ľudu – horlivého dobrých skutkov. Vyniesol moje hriechy na svojom tele na drevo, aby som zomrel hriechu a žil pre spravodlivosť. Ach, čitateľu, nie je nič tak posväcujúce, než jasný náhľad na Kristov kríž! Križuje nám svet a nás svetu. Ako môžeme milovať hriech, keď pamätáme na to, že Ježiš zomrel kvôli našim hriechom? Nepochybne, nik by nemal byť tak svätý ako učeníci ukrižovaného Pána.
Naučil by som sa, ako byť spokojným a radostným pod ťarchou všetkých starostí a úzkostí života? Do akej školy mám chodiť? Ako mám dosiahnuť tento stav mysle čo najľahšie? Mám sa zahľadieť na Božiu suverenitu, múdrosť, prozreteľnosť a lásku? Je dobré tak urobiť, no jednako mám lepší návrh. Zahľadím sa na Golgotu a ukrižovanie. Nazdávam sa, že ten, ktorý neušetril svojho jediného jednorodeného Syna, ale vydal ho, aby za mňa zomrel, mi s ním iste dá všetko, čo skutočne potrebujem. Ten, ktorý strpel tú bolesť pre moju dušu, mi iste neodoprie nič, čo je skutočne dobré. Ten, ktorý pre mňa urobil omnoho významnejšie veci, urobí bezpochyby aj tie menej dôležité. Ten, ktorý dal svoju vlastnú krv, aby mi zaobstaral domov, ma zaiste zaopatrí všetkým, čo je pre mňa v konečnom dôsledku prospešné. Ach, čitateľu, nejestvuje žiadna škola, kde sa dá naučiť spokojnosti, ktorú možno porovnať so školou Golgoty a pod krížom.
Zozbieral by som dôvody pre nádej, že nebudem nikdy odvrhnutý? Kam mám ísť, aby som ich našiel? Mám sa pozrieť na moje vlastné požehnania a dary? Mám hľadať útechu vo svojej vlastnej viere a láske, pokání, horlivosti a modlitbe? Mám sa obrátiť k svojmu vlastnému srdcu a povedať: “Toto srdce nikdy nezradí a neochladne”? Och, nie! Nech sa nestane! Zahľadím sa na Golgotu a ukrižovanie. Toto je môj veľký argument, toto je moja hlavná opora. Nedokážem pomyslieť na to, že ten, ktorý strpel také utrpenia, aby vykúpil moju dušu, by ju napokon, keď už sa mu raz odovzdala, nechal zahynúť. Och, nie! Za čo Ježiš zaplatil, to istotne zachová. Zaplatil za ňu draho, nenechá len tak, aby sa stratila. Zomrel za mňa, keď som bol ešte temným hriešnikom. Nikdy ma nezanechá po tom, čo som uveril. Ach, čitateľu, keď ťa satan pokúša, aby si pochyboval, či bude Kristov ľud uchránený od odpadnutia, mal by si mu povedať, že keď hľadíš na kríž, nedokážeš zúfať.
A teraz, čitateľu, keď poviem, že všetci kresťania by si mali ukrižovanie veľmi vážiť, budeš sa čudovať? Nebudeš sa skôr diviť tomu, že niekto aj môže počuť o Kristových utrpeniach na Golgote a zostať nedotknutý? Tvrdím, že nepoznám žiaden väčší dôkaz ľudskej skazenosti, než skutočnosť, že tisíce takzvaných kresťanov nevidia na kríži nič ľúbe. Naše srdcia sú náležite nazvané kamennými, oči našej mysle sú náležite nazvané nevidomými, celá naša prirodzenosť je náležite nazvaná skazenou. My všetci sme vhodne nazvaní mŕtvymi, keď je o Kristovom kríži počuť a predsa je zanedbávaný. Iste môžeme slová proroka prijať za svoje a povedať: “Užasnite nebesia nad tým, zhrozte sa, zdúpnejte veľmi! Strašná vec a ohavná sa deje v Zemi.“ Kristus bol ukrižovaný pre hriešnikov, a napriek tomu mnoho kresťanov žije tak, akoby nebol ukrižovaný vôbec nikdy!
Čitateľu, ak si sa nikdy predtým príliš nezamýšľal nad Golgotou a ukrižovaním, verím, že dnes si sa niečo naučil.
Preložené z: https://www.biblebb.com/files/ryle/calvary.htm
