Božia nevýslovná láska

„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Ján 3:16

V týchto slovách máme zhrnutie a podstatu evanjelia. Všimni si v nich:

1. Prameň a pôvod všetkej milosti a spásy, ktorá je nám daná, je v Božej nevýslovnej láske k ľudstvu: Tak Boh miloval svet;
2. Spôsob, ktorý si Boh zvolil, aby nás vyviedol z porušeného stavu: že svojho jednorodeného Syna dal;
3. Zámerom Jeho diela je: aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.

PO PRVÉ, VZNIK A POČIATOK VŠETKÉHO JE V BOŽEJ NEVÝSLOVNEJ LÁSKE: „Tak Boh miloval svet.“ Pričom si všimni 1. Predmet: svet; 2. Skutok: láska; 3. Mieru: tak miloval… Všímni si z týchto slov, že počiatok a pôvod našej spásy je len a jedine Božia láska. Vonkajšou príčinou bola naša bieda, vnútornou Božia láska.

1. Láska je základom všetkého. Odôvodniť si dokážeme všeličo, ale Božiu lásku si odôvodniť nedokážeme. Boh ukázal svoju múdrosť, moc, spravodlivosť a svätosť v našom vykúpení v Kristovi. Ak sa pýtate, prečo urobil toľko rozruchu pre padlé pokolenie, ktoré samo seba dostalo do porušenia a je Mu úplne neužitočné, máme len jedinú odpoveď: pretože nás miloval. Ak sa ďalej pýtate: „Ale prečo nás miloval?“, nemáme inú odpoveď, iba, „pretože nás miloval,“ lebo nemôžeme ísť pred prvopočiatok vecí. A tento istý dôvod je daný Mojžišovi: „Nie preto sa Hospodin priklonil k vám a vyvolil si vás, že by ste boli väčší ako všetky národy – veď vás bolo najmenej zo všetkých národov – ale preto, že vás Hospodin miloval“ (Deuteronómium 7:7-8), čo v skratke znamená: Miloval vás, pretože vás miloval. Náš Pán Ježiš Kristus dal ten istý dôvod: „Áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo“ (Matúš 11:26). Všetko vzišlo z Jeho slobodnej a nezaslúženej milosti. Nedá sa ísť za ňu a hľadať inú príčinu toho, čo spravil pre našu spásu.
2. Najpozoruhodnejšou vecou, ktorú je vidno v postupe a zdokonaľovaní našej spásy Kristom, je láska. Je príznačné, že začiatok, priebeh a koniec našej spásy túto lásku dosvedčujú. Ak je láska tak veľmi prítomná v tomto požehnanom diele, aký nádherný musí byť zdroj tejto lásky! Božím slávnym zámerom v našom spasení bolo demonštrovať Jeho lásku a milosť voči ľudstvu. A nielen demonštrovať, ale aj osláviť. Toto sú slová Apoštola: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (Rímskym 5:8). Boží plán bol, aby sme nielenže uverili tejto skutočnosti, ale obdivovali veľkosť Jeho lásky. A teraz vidíme, že od začiatku do konca nemôžeme túto lásku prehliadnuť. Ani slnečné svetlo nie je také jasné ako Božia láska v našej spáse prostredníctvom Krista.
3. Ak by existovala akákoľvek iná príčina, musela by to byť buď zásluha Krista alebo nejaká naša cnosť.

• Kristova zásluha nebola prvotnou príčinou Božej lásky, ale jej prejavom, ovocím a účinkom. Text hovorí, že On najprv miloval svet a až potom dal svojho jednorodeného Syna. Hovorí: „Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu“ (1. Jána 3:16). Keď vnímame a nachádzame príčiny a dôsledky, vnímame lásku Božiu skrze smrť Krista. Kristus je hlavným prostriedkom, prostredníctvom ktorého Boh napĺňa svoje milostivé zámery, a preto je zobrazený v Písme ako Služobník Jeho vôle.
• Žiadna naša vlastná hodnota: Keď Ho Jeho láska primäla k tomu, aby dal za nás Krista, mal v mysli celé ľudstvo ležiace akoby na kope odpadkov alebo v stave hriechu a biedy. A potom im poskytol Spasiteľa. Boh najprv vytvoril dokonalý zákon, ktorý zakazoval akýkoľvek hriech pod hrozbou bolesti smrti. Človek porušil tento zákon, ba dodnes ho porušujeme deň za dňom v každom hriechu. Ale keď ľudia žili a zotrvávali vo svojich hriechoch a nepriateľstve voči Bohu, On sa už vtedy tešil, že pošle svojho Syna, aby nám navrátil stratenú čistotu a zomrel za naše viny. Preto toto darovanie Spasiteľa bolo dielom Jeho nepodmienenej milosti. Človek nemiloval Boha. Nie, on bol Božím nepriateľom, keď prišiel Kristus, aby nás s Ním zmieril: „V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy“ (1. Jána 4:10). „Aj vás, ktorí ste kedysi boli odcudzení a vo svojich zlých skutkoch ste zmýšľali nepriateľsky, teraz zmieril so sebou Jeho smrťou“ (Kolosenským 1:21). My sme nevnímali svoju mizériu, nestarali sme sa o našu nápravu, boli sme tak ďaleko od zásluh, že sme si žiadne vykúpenie ani neželali. Božia láska bola na začiatku, nie naša.

APLIKÁCIA 1: Vyvracia všetko nepochopenie ohľadom Boha. Veľkým zámerom satana je znížiť našu mienku o Božej dobrote. Preto zaútočil na našich prarodičov, ako keby Boh (bezohľadu na všetku Jeho dobrotu) závidel ľuďom ich blaženosť a šťastie. A satan neopustil svoje staré obyčaje. Uvažoval, ako skryť Božiu dobrotu a zobraziť Ho ako Boha, ktorý sa vyžíva v našej skaze a prekliatí a nie v našej spáse, ako keby bol Boh nemilosrdným a ťažko obmäkčiteľným, aby nám prejavil svoju dobrotu. A prečo? Aby sme sa Boha stránili a vnímali Ho ako nemilujúceho. Ak by sa mu nedarilo dostať nás až tak ďaleko, bude nás pokúšať cez biedne, nehodné a zlomyseľné myšlienky o Jeho dobrote a milosti. Tomuto pokušeniu môžeme najlepšie predísť tak, že budeme správne rozjímať o Jeho láske skrze to, že daroval svojho Syna pre svet. Slnko plné svetla alebo more plné vody je prázdne v porovnaní s plnosťou Jeho milosti a dobroty. Účinok smrti Jeho Syna poukazuje na veľkosť príčiny. Prečo vyjadril svoju lásku takým úžasným a ohromujúcim spôsobom, ak nie preto, aby sme mohli mať stále väčšie a väčšie myšlienky o Jeho dobrote a milosrdenstve? Z iných pôsobení vieme ľahko pochopiť dokonalosť Jeho vlastností: že Jeho moc je všemohúca (Rímskym 1:20), že Jeho poznanie je vševedúce (Židom 4:12-13). Z tohto diela vieme jednoducho vnímať, že Jeho láska je nekonečná alebo že Boh je láska.

APLIKÁCIA 2: Poháňa nás obdivovať lásku Božiu v Kristovi. Existujú tri veci, pre ktoré sme obdržali akúkoľvek láskavosť: 1. Dobrá vôľa Toho, ktorý dáva; 2. veľkosť daru; 3. nehodnosť toho, kto dostáva. Všetky tri sa tu zbiehajú.

• Dobrá vôľa Toho, ktorý dáva: Nič neprimälo Boha k tomu, aby to urobil, iba Jeho vlastná láska. Bolo to zo slobodného pohnutia Jeho vlastného srdca, bez nášho úmyslu alebo prosby. Žiaden iný dôvod nemáme ani nedostaneme. Neuchádzali sme sa o to. Nemohlo nám to ani vstúpiť do mysle a srdca: Do mysle, aby to prišla alebo do srdca, aby túžilo po takomto lieku, ktorým sa padlý stav ľudstva napraví. Nie do našich myslí, pretože je to veľké tajomstvo: „Vpravde veľkým tajomstvom pobožnosti je On“ (1. Timoteovi 3:16). Nie do našich sŕdc, aby sme o to prosili alebo po tom túžili. Bolo by to vskutku zvláštnou prosbou, ak by sme žiadali, nech Syn Boží vezme na seba naše telo a stane sa hriechom a prekliatím za nás. Milosť však vykonala „omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme“ (Efezským 3:20), nad všetko, čo si vieme predstaviť a nad všetko, o čo Ho dokážeme v modlitbe prosiť.
• Veľkosť daru: Veľké veci si vynucujú pozornosť našich myslí, či sa nám to páči alebo nie. Dar Ježiša Krista je taký veľký, až je v Ňom v plnosti vyjadrená Božia láska. Neexistuje lepší Kristus ani vhodnejší Vykupiteľ, ani žiadny iný Syn, ktorý by za nás zomrel. Boží Syn už nemohol vytrpieť väčšie nedôstojnosti. Aby sme vedeli, že nás Boh miluje, toto je toho prejavom a znakom.
• Nehodnosť toho, ktorý prijíma: Boli sme úplne nehodní, aby sa Boží Syn vtelil a zomrel za nás. Pozoruhodne to vykresľuje Apoštol: „Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (Rímskym 5:7-8). Apoštol naráža na rozlíšenie známe medzi Židmi: mali svojich dobrých a štedrých ľudí; svojich spravodlivých ľudí, ktorí horlili za zákon, a skazených ľudí, vydaných napospas súdu. Akiste by niekto riskoval svoj život za veľmi milosrdného človeka, ale len ťažko nájdeme človeka, ktorý by bol tak veľkorysým a priateľským, že by vydal svoj život za spravodlivého, verného alebo nevinného človeka. Ale všimni si tie zmienené výrazy – sotvakto a azda. Zriedkavo človek umrie namiesto niekoho iného, aj keď je to človek dobrý a spravodlivý. Ale Božie vyjadrenie milosti bolo nekonečne nad veľkosťou akéhokoľvek najpriateľskejšieho človeka, aký kedy na zemi žil. Nebolo nič, čo by Ho k tomu primälo, keďže sme neboli ani dobrí ani spravodliví, ale skazení. Všetci sme boli nehodní a v prekliatom stave, no On poslal svojho Syna, aby za nás zomrel a oslobodil nás od večného zahynutia a aby z nás spravil účastníkov večného života. Boh tak miloval svet, keď sme my hrešili a dobrovoľne sa ponárali do stavu odsúdenia.

Thomas Manton

Preložené z knihy „God’s Gospel of Grace“: https://www.chapellibrary.org/book/ggog/gods-gospel-of-grace