

Počas našej cesty viery sa jedna z pascí stáva stále viac populárnou: myšlienka, že niekde na našej ceste spravodlivosti natoľko vyrastieme, že už nepotrebujeme zbor. Možno ste stretli niekoho, kto príliš zaneprázdnený na to, aby chodil do zboru. Možno ste povzbudili niekoho, kto si o sebe myslel, že je pre zbor príliš dôležitý. To, čo bolo predtým stredobodom ich života, sa dnes stalo predmetom príležitostného záujmu. Všetci si čas od času potrebujeme pripomenúť, že zbor potrebujeme v každom období života, dobrom či zlom.
Potrebujeme zbor, aby sme uctievali: Nie na zábavu alebo ako predstavenie
Keď na prvých stránkach knihy Skutkov apoštolov vidíme obraz prvej cirkvi (Skutky apoštoov 2:42-47), vidíme obraz cirkvi, ktorá uctieva. Ľudia sústredení okolo Božieho slova, reagovali na Boha životom, ktorý sa odrážal v rytme uctievania. Nečítame tam o ľudoch, ktorí hľadajú v zbore svoj obľúbený druh hudby. Nevidíme tam ľudí, ktorí používajú zbor, aby sa predviedli a uspokojili tak svoje narcistické chúťky, aby ich bolo vidno. Vidíme ľudí, ktorí sa zhromažďujú, aby uctievali zvrchovaného Boha, ktorý slovom priviedol vesmír z ničoho k existencii a krvou Pána Ježiša zachránil ich biedne a mŕtve životy. Zo svojich skúseností so zbormi a službou som zistil, že často menej znamená viac: Väčšie zameranie sa na Boha a menej pragmatizmu je vždy pre zbor omnoho zdravšie.
Potrebujeme zbor pre duchovný rozvoj
Pavol vo svojom 1. liste Tesalonickým vysvetľuje povolanie zboru, aby žil svätý život, ktorý vyvyšuje Boha (1. Tesalonickým 3:12-4:12). Vyžaduje si to, aby zbor spolupracoval a ostril jeden druhého (Príslovia 27:17) a aby jeden druhému vydával počet (bol zúčtovateľný). Zaiste treba povedať, že duchovný rozvoj v zbore si tiež vyžaduje ľudí, ktorí sú vydaní vyučovaniu (karhaniu) zboru (Matúš 18). Božie slovo poukazuje na to, že Božia vôľa pre kresťana nikdy nie je, aby sa duchovne vyvíjal vo vákuu alebo na opustenom ostrove. Boží ľudia cez spoločenstvo miestneho zboru používajú medzi sebou svoje duchovné dary, výsledkom čoho je duchovný rast. Každý v zbore je dôležitý! Zbor nie je budova, ale sú to ľudia vyvolení a povolaní pre Božiu slávu. Je nemožné byť súčasťou Božej cirkvi bez toho, aby sa niekto nestal súčasťou miestneho Kristovho tela.
Potrebujeme zbor pre priateľstvá zamerané na Krista
Keď čítame knihu Pútnikova cesta od Johna Bunyana, vidíme, že na svojej ceste viery potrebujeme spolucestujúcich. Nepredpokladá sa, že by sme mali kráčať svojou cestou do nebeského mesta osamote. Pán Ježiš nám vo svojej milosti dal spolupútnikov a prinieslo by to trápenie v našom vnútri, keby sme sa rozhodli, že sa pokúsime žiť život bez priateľstva zameraného na Krista. Toto je pravdou pre všetkých členov zboru vrátane pastorov, ktorí zbor vedú. Kresťanské priateľstvá nám umožňujú hľadať radu, vydávať počet, zostať založenými vo viere a aby sme sa roznecovali v láske a v dobrých skutkoch (Židom 10:24-25). Ak ťa ľudia v tvojom zbore nepoznajú, tak nie si skutočným členom zboru.
Potrebujeme zbor pre biblické vedenie
Cesta, ktorú si určuje kresťan sám, neexistuje. Pre skutočného kresťana takáto možnosť ani neprichádza do úvahy. Boh zvrchovane naplánoval svoju cirkev s vedúcimi, ktorí sú povolaní, aby boli vernými pastiermi zboru (1. Petra 5:1-11, Židom 13:17). Tak ako by bolo úplným šialenstvom, keby neskúsený analytik dát opustil svoju kanceláriu v New Yorku a vydal sa na samostatný výstup na Mont Everest, je to s tými, ktorí si myslia, že udržia správny smer cez tento drsný a padlý svet bez toho, aby sa podriadili duchovnému vedeniu zboru. V dňoch, keď nám YouTube a Google ponúkajú akýkoľvek recept alebo video “ako na to” ohľadne hocičoho, čo si len dokážeme predstaviť, potrebujeme si uvedomiť, že Boh nepovolal Google alebo YouTube, aby nám slúžili ako náš pastor.
Potrebujeme zbor pre misiu
Keď Kristus opúšťal povrch tejto zeme, povedal svojim nasledovníkom niekoľko veľmi dôležitých slov: „Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstite ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Matúš 28:18-20)
Veľké poverenie jednou z úžasných možností pre náš život. Je to prikázanie, ktoré nám dal Kristus. Ale musíme si tiež uvedomiť, že sa nedá naplniť osamote. Dokonca ani kresťan-samotár (čo je oxymorón) nemôže naplniť veľké poverenie tak, že využije paracirkevné organizácie (kresťanské organizácie, ktoré neslúžia ako súčasť zboru). Ak sa má jednotlivý kresťan správne zapojiť do veľkého poverenia, musí to byť pomocou konkrétneho miestneho novozákonného zboru, ktorý je verný učeniu Božieho slova.
Pre kresťanov nie je zbor iba jednou z možností. Členstvo v zbore je povinnosťou pre všetkých kresťanov. Byť kresťanom zahŕňa účasť v miestnom zbore. Charles Spurgeon raz poznamenal: „Nikto nedokáže urobiť väčšie škody Božiemu zboru ako človek, ktorý je síce medzi jeho stenami, ale nie je súčasťou jeho života.“ Keď prechádzame rôznymi obdobiami svojho života, musíme sa vyhnúť domýšľavej a nezávislej ideológii duchovnej samostatnosti. Nekončí sa to dobre.
Preložené z: http://www.deliveredbygrace.com/christian-you-need-the-church/