“Ty si dobrý a dobre robíš” (Žalmy 119:68a)
Živý Boh, jediný Boh, Boh, ktorý vždy bol a vždy bude, Boh, v ktorého prítomnosti žijeme, pohybujeme sa a máme svoje bytie, je úplne, úžasne, nemenne dobrý Boh.
Je, ako nám hovoria Žalmy, „hojný“ v dobrote (Žalmy 31:20), je vodopádom padajúcej štedrosti, ktorého hukot nepozná hraníc. Ochutnaj a uvidíš toľko dobroty, koľko len budeš chcieť (Žalmy 34:9). Tvoj podiel sa nikdy nezmenší. Výhľad sa vždy bude rozprestierať ďalej. Boh nasýti unaveného dobrom (Žalmy 103:5), nasýti hladného dobrom (Žalmy 107:9) a pošle dobro, aby nás prenasledovalo ako poľovnícky pes, kým neprídeme do domu, kde prebýva dokonalá Dobrota (Žalmy 23:6; 65:5).
Niekedy sa však zdá, že takéto opisy sú v rozpore s našou skúsenosťou. Božia dobrota sa nám zdá ťažko uchopiteľná. Možno poznáte smútok nad dobrými darmi, ktoré ste stratili alebo ktoré ste nikdy nemali. Slová „Boh je dobrý“ majú zmysel, keď Boh dáva. Môžu zmiasť, keď berie alebo odopiera. Možno práve teraz sa vám zdá, že povedať „Boh je dobrý“ je trochu ako povedať „Zem obieha okolo Slnka“. Veríte tomu, pretože vám to povedali iní dôveryhodní ľudia. Avšak veríte tomu v rozpore so svojím vnímaním.
Žalmy nám môžu pomôcť. Niekedy, keď títo speváci hovorili: „Boh je dobrý“, sa nám život zdal až nechutne zlý. Čo teda pre nich znamenalo „Boh je dobrý“? Výkrik ich srdca môžeme zachytiť tromi spôsobmi.
Boh mi dáva dobro
Po prvé, keď žalmisti povedali: „Boh je dobrý,“ mysleli tým: „Boh mi dáva dobro.“ Otec svetiel, Prameň krás, Zásobáreň pokladov, Vynálezca potešení, Boh dáva dobro a robí to štedro.
Speváci Izraela žili v Bohom preniknutom, Ním riadenom svete, kde nič dobré neprichádzalo náhodou. Aj tie najmenšie, najobyčajnejšie životné zásoby hovorili o veľkej a mimoriadnej dobrote. Chlieb, olej a víno (Žalmy 104:14–15), jemné dažde a dobrá úroda (Žalm 85:12), celý ochutnateľný viditeľný svet (Žalmy 34:8-10) – to všetko boli pre nich dary veľmi dobrého Boha.
Kto iný ako dobrý Boh by stvoril svet takej márnotratnej krásy? Kto iný by stvoril bruchá a potom ich neustále napĺňal ráno, na obed a v noci, deň čo deň? Kto iný by dal ľudskému telu päť spôsobov, ako byť nekonečne fascinované? Krutý Boh, by mohol nastražovať pasce a lákať do nich. Ale nikdy by ho nenapadli návnady ako láska, smiech, kvety alebo mrazivý západ slnka. Svet taký divoko úžasný ako ten náš hlása Boha ešte divoko úžasnejšieho.
Na chvíľu odložte bokom dary, po ktorých ešte túžite. Vidíte vo svojej rannej káve, plnej špajzi, jarnom lístí a záhradnom záhone, že „Hospodin je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvo je nad všetkým, čo stvoril (Žalmy 145:9)?
Boh koná moje dobro
Aj napriek tomu Boh vie, že jeho všeobecná dobrota, ktorú rozosieva vo všetkých našich dňoch, neodstraňuje bolesť z konkrétnych upretých dobier. Žena túžiaca po živote v lone, mladý otec, ktorému diagnostikovali chorobu, osamelý človek túžiaci po priateľovi. Každý z nich môže rozpoznať dobrotu, ktorú Boh dal, a zároveň stále túži po ďalších. A tak v Žalmoch nachádzame presvedčenie, že Boh mi nielen dáva dobro, ale aj pôsobí moje dobro cez všetko zlé.
Boží záväzok pôsobiť na nás najlepšie vidíme najvýraznejšie v jeho záväzku odpustiť nám to najhoršie. Keď žalmisti oslavujú Božiu dobrotu, majú skutočne často na mysli dobrotu jeho milosti. „Veď Ty si dobrý, Pane, a ochotný odpúšťať; hojný si v milosti ku všetkým, ktorí Ťa vzývajú“ (Žalmy 86:5). Prostredníctvom Ježiša Boh korunuje naše previnilé hlavy milosťou a zachraňuje nás z neporiadkov, ktoré sme si sami spôsobili (Žalmy 103:4, 107:1-3). Vykúpi nás z toho najhoršieho, čo sme kedy urobili.
A ak Boh konal naše dobro aj v našich najhorších chvíľach, potom ho určite bude konať aj všade inde, dokonca aj tam, kde sa zdá, že jeho dobrota zmizla. V Žalme 23 Dávid vykresľuje Božiu dobrotu, ktorá ho prenasleduje, a to nielen niekedy, ale „po všetky dni môjho života“ (Žalmy 23:6). V niektorých dňoch ho Božia dobrota prenasledovala v zelených pastvinách a tichých vodách. V iných dňoch ho hnala do údolia tieňa smrti. Vo všetkých dňoch ho viedla k „domu Pánovmu“, kde teraz prebýva navždy. A tak to robí Božia dobrota aj s nami.
Keď sa dostaneme do toho domu a obzrieme sa späť na našu kľukatú cestu, nepochybne jasnejšie uvidíme, ako nás nielen pastviny, ale aj údolia niesli bližšie k nebu, ako dobrota šnurovala dávanie i prijímanie. Ale zatiaľ nám Boh ponúka, aby sme verili tomu, čo možno nevidíme: Ruka, ktorá nás vedie do krajiny hlbokej tmy, nie je iná ako ruka Božej dobroty, ktorá nás vedie domov.
Boh je moje dobro
Keď hovoríme, že Boh je naše dobro, s vierou očakávame deň, keď sa ukáže dobro prítomné v našej bolesti. Ale dovtedy je mojím dobrom ten istý Boh, ktorý mi dáva dobro a koná moje dobro. „Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!“ (Žalmy 16:2).
Jedno z najprenikavejších a najkrajších potvrdení toho, aký je Boh dobrý, prichádza ku koncu 73. žalmu. Cesta k nemu bola pre žalmistu Ásáfa strastiplná. V mnohých trpkých dňoch mohol vidieť len to dobré, čo mali iní a on nie. Predstavoval si, že dobré veci Boh vyhradil len pre spravodlivých, ako je on. Boh sa mu nezdal dobrý.
Potom však Ásáf „vošiel do Božej svätyne“ a uvidel, čo mu chýbalo (Žalmy 73:17). Jeho ruky, ktoré držali tak málo darov, boli napriek tomu v rukách Božích: „Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.“ (Žalmy 73:23-24). V okamihu sa nebo opäť stalo obývaným Bohom prekvapujúcej nekonečnej dobroty (Žalmy 73:25).
A v tom istom okamihu sa radikálne zmenila jeho predstava o dobre: „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“ (Žalmy 73:28). Predtým by túto vetu dokončil akýmkoľvek iným spôsobom: „Pre mňa je dobré mať pohodlie a hojnosť, úctu a dobré vyhliadky.“ A tak naše vlastné srdcia našli tisíc spôsobov, ako túto vetu dokončiť bez odkazu na Boha. Ale keď vidíme ruku, ktorá drží tú našu, ruku, ktorá teraz nesie jazvy, a keď počujeme rady, ktoré nám dáva, a cítime slávu, ktorou je, nemôžeme tú vetu dokončiť inak ako Ásáf: „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“
Boh, dobrý Otec, dobrý Syn a dobrý Duch. Boh, prameň, z ktorého vyviera každý dar. Boh, Ten, ktorý nás stvoril, aby sme s ním komunikovali, a vykúpil nás, aby sme sa v ňom radovali. Boh, definícia dobra a ten, bez ktorého nič nie je dobré. Príď údolie, príď temnota, príď nedostatok, príď strata! Ak máme viac Boha, máme viac dobra ako všetko, čo ponúka táto zem (Žalmy 73:25).
Prichádza deň, keď sa budeme tešiť z každého dobrého daru v novom svete. Zatiaľ však len Boh vie, ktoré dobré dary nás privedú k nemu a ktoré nás od neho odvedú. A tak nám, dobrý Boh, ktorý je, pripravuje dokonalé množstvo potešenia a bolesti, aby nás udržal v Jeho blízkosti, ukázal nám viac o ňom a pritiahol nás domov k Nemu.
Scott Hubbard
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/god-of-all-goodness
