„Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta.“ (Jeremiáš 31:31-32a)
Ak sledujeme históriu priestupkov dávneho Izraela, môžeme povedať, že ľud porušoval Starú zmluvu od jej založenia (Exodus), preto bol zvedavý, akým spôsobom dôjde k slávnemu obnoveniu zasľúbenému v Jeremiášovi 31:1-30 a na iných miestach. Odpoveď Jeremiáša nájdeme v tej istej kapitole. Boh založí „novú zmluvu“ uvedenú do platnosti naším Pánom Ježišom, skrze ktorú príde toto obnovenie (Jeremiáš 31:31-40; Lukáš 22:20).
Identifikovať novotu tejto zmluvy nie je vždy jednoduché. Môžeme si všimnúť prepojenie medzi Starou zmluvou uzatvorenou s Izraelom prostredníctvom Mojžiša a medzi Novou zmluvou uzatvorenou s Izraelom prostredníctvom Krista. Hebrejský výraz v Jeremiášovi 31:31 prekladaný ako „nový“ znamená „úplne nový“ alebo „nové vydanie“. Keď sa prekladal tento výraz, v starobylom gréckom preklade Starého zákona (Septuaginta) sa použilo grécke slovo kainos (nové vydanie) a nie neos (úplne nový). Nový zákon používa kainos tiež. Na základe toho môžeme pochopiť, že Nová zmluva je novým vydaním Starej zmluvy, respektíve je novšou verziou Starej zmluvy. Tým pádom má Nová zmluva mnoho spoločného s tou Starou. Obidve sú uzákonené rovnakým Bohom (Ján 5:30-47), obsahujú rovnaký morálny zákon (Rimanom 13:8-10) a sú predovšetkým pre Židov, potom pre pohanov (Genezis 12:1-3; Rimanom 1:16).
Samozrejme, Nová zmluva sa odlišuje od tej Starej, ktorá bola porušená Židmi (Jeremiáš 31:32). Novozmluvná komunita ako celok bude prejavovať vernosť Novej zmluve, ktorá tej starozmluvnej chýbala. Boh to uskutoční vpísaním svojho zákona do našich sŕdc, odpustením našej neprávosti a nepripomínaním našich hriechov (verše 33-34). Nie že by starozmluvní veriaci nikdy radosť z týchto vecí neprežívali (Žalm 32:1-2; 40:8). Dávid poznal požehnanie z odpustenia a potešenie zo zákona. Jeremiáš tu skôr hovorí, že Nová zmluva zabezpečí väčšiu a hlbšiu skúsenosť z týchto požehnaní, prítomnosť Božej moci a uistenie o omilostení, ktoré bolo nedostupné pre starozmluvný Izrael. Židom 9-10 rozvíja túto tému vysvetlením, že starozmluvné obete nedokázali zmazať hriech. Jedine Kristova obeť rieši problém zla a uisťuje o Božej priazni.
Uzatvorením Novej zmluvy dáva Otec plnšiu mieru moci Ducha Svätého tým, ktorí Ho o to prosia (Lukáš 11:13; Ján 3:34). Božia milosť bola preukazovaná aj pod Starou zmluvou. Dnes ju však vidíme oveľa jasnejšie.
Ján Kalvín napísal: „Boh k nám hovorí otvorene, akoby tvárou v tvár, nie pod závojom, ako nás to Pavol učí, keď hovorí o Mojžišovi, ktorý si ho kládol, keď sa obracal na ľud v Božom mene. Evanjeliom je tento závoj odstránený a Boh sa nám odhaľuje na tvári Kristovej.“ Obidve zmluvy nás učia rovnakej veci: Pán nás zachraňuje jedine z milosti. Avšak Nová zmluva nám ukazuje Božiu lásku spôsobom dovtedy nevídaným.
Pasáže na ďalšie štúdium:
Deutoronómium 4:31
Rimanom 11:25-36
2. Korintským 3
Židom 8
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/new-covenant-2/
