Predzvedieť / vopred poznať (gr. proginóskein, prognósis) – predom poznať, vedieť, schváliť (výskyty: Rim 8:29, 2Pt 3:17, 1Pt 1:20, atď.)
Povolať (gr. kalein, hebr. kárá) – dať meno, zavolať, dať úlohu, oddeliť, pozvať, vyzvať (výskyty: Gn 17:19, Iz 42:6, Mk 1:20, Mt 9:13, Rim1:1, 8:28, 8:30, Žid 9:15, Jud 1:1, atď.)
Predurčiť (gr. proorizein) – predom určiť, ustanoviť, označiť (výskyty: Rim 8:29,30, Ef 1:5, Sk 4:28, 1Kor 2:7, Ef 1:11, atď.)
Vyvoliť (gr. eklegein, hebr. b-ch-r) – vybrať, dať prednosť, zaľúbiť si, zamilovať (výskyty: 1S 24:3, Neh 9:7, Dt 7:6, L 6:13, Sk 9:15, Rim 8:33, 2Tim 2:10, 1Pt 2:9, atď.)
Preduloženie (gr. prothesis) – predsavzatie, vôľa, úmysel, rozhodnutie (výskyty: Rim 8:28, 9:11, Ef 1:9,11, Ef 3:11, 2Tim 1:9, 3:10, atď.)
Rim
(MacArthur) Nikto nepochybuje o tom, že autorom listu je Pavel. Bol rímskym občanom (Sk 16:37). Rovnako ako jeho otec bol farizejom (Sk 23:6). Pavlovým hlavným zámerom pri písaní Listu Rímskym bolo predať úžasnú pravdu o evanjeliu milosti veriacim, ktorým chýbalo priame apoštolské poučenie. Tento dopis taktiež predstavil Pavla cirkvi, v ktorej ho nikto osobne nepoznal, ale ktorú plánoval čoskoro navštíviť, a to hneď z niekoľkých dôvodov: aby veriacich posilnil (1:11); aby im zvestoval evanjelium (1:15); a aby poznal rímskych kresťanov, ktorí by ho následne povzbudili (1:12, 15:32), viac za za neho modlili (15:30) a pomohli mu s jeho plánovanou službou v Španielsku (15:28). Na rozdiel o iných dopisov nenapísal Pavel List Rímskym preto, aby opravil chybnú teológiu alebo napomenul veriacich za bezbožné správanie. Cirkev v Ríme stála v otázkach teológie pevne, ale rovnako ako všetky ostatné zbory aj ona potrebovala počuť bohaté doktrinálne a praktické vyučovanie, ktoré tento dopis obsahuje. Medzi konkrétne teologické témy listu patrí: zásady duchovného vedenia (1:8-15); Boží hnev voči hriešnemu ľudstvu (1:18-32); princípy Božieho súdu (2:1-16); univerzálny charakter hriechu (3:9-20); vysvetlenie a obhajoba ospravedlnenia iba vierou (3:21-25); istota spasenia (5:1-11); predanie Adamovho hriechu (5:12-21), posvätenie (kap. 6-8); zvrchované vyvolenie (k. 9); Boží plán s Izraelom (k.11); duchovné dary a praktická zbožnosť (k.12); zodpovednosť veriacich voči verejnej moci (k. 13); a zásady kresťanskej slobody (14:1-15:12).
Rim 8:28 A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (rady Božej/preduloženia)
Povolaný – cez prostriedok – evanjelium k čomu? 1. do oslavy Pána Gal 1:15; 2. do spásy 2Tes 2:13,14; 3. do svätosti (1Pt 1,15); 4. do utrpenia (1Pt 2,21)
(Whitefield) Božie deti sú účinne splodené a povolané slovom (Jak 1:18) a Duchom Svätým (1Tes 1:5), stávajú sa účastníkmi božskej milosti (Gal 1:15; Žid 6:4), povolaný do svätosti (1:6,7; Zj 17:14), podľa svojho preduloženia ako je uvedené v ďalších veršoch. Kedže je Boh najväčší, najmúdrejší a najlepší jeho rozhodnutie je to, o čom rozhodol v sebe samom podľa svojej záľuby. (Rim 11:34; Ef 1:9, 11, 2Tim 1:9, Rim 9:11)
Všetky veci – zlé aj dobré, utrpenia, pokušenia, zápasy, prenasledovania…
*(Spurgeon) Nikde predtým apoštol nepoužil slovo – preduloženie, dokiaľ o tom nemusel poskytnúť dlhý prejav. Nebol vystrašený ani zahanbený rozprávať o preduložení Božom. Sú kazatelia, ktorí nevravia nič o Božom preduložení alebo Božích nariadeniach; zdajú sa byť ohľadom toho vystrašení, volajú to „kalvinistickým učením“. Prečo, bolo to tu, v Písme, dlho pred tým ako sa narodil Kalvín, a tak akým právom to volajú jeho menom?
Rim 8:29 Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi.
(MacArthur) Nejedná sa iba o vševedúcnosť, vďaka ktorej Boh pozná tých, ktorí prídu ku Kristovi. Skôr ide o predom dané rozhodnutie vyliať na nás svoju lásku a naviazať s nami dôverný vzťah; v tom spočíva vyvolenie. S tými, ktorých vyvolí, má Boh svoj predom určený zámer, t.j. aby sa podobali jeho Synovi.
Ef 1:4,5,11,12
*(Luther) Kristus je Hlavou, Prvorodeným, Archetypom, a Obrazom všetkých vecí podľa Jeho ľudskej prirodzenosti; pretože podľa Jeho božskej prirodzenosti je Jednorodený a v tomto nemá žiadnych bratov. Slovo „mnohými“ je tu veľmi zdôraznené. Nesmie byť uvádzané, že Kristus bol prvorodený všetkých, ale iba mnohých. Je prvorodený medzi bratmi, ktorí su samozrejme veľmi početní. Rovnako je toto slovo použité v Rim 5:15 „Lebo ak pádom jedného mnohí umreli.“
Rim 8:30 A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.
(Kalvín) Slovo predurčiť odkazuje na preduloženie, na radu Božiu, ktorou (Boh) nariadil, že kríž je nesený Jeho ľudom; a prehlásením, že sú teraz povolaní, naznačuje, že Boh nedržal v skrytosti to, čo určil, ale urobil to známym, aby sa mohli odovzdane a pokorne poddať pozícii, ktorá im bola pridelená. Boh svojím povolaním nesie evidentné svedectvo zachovávajúc svoje skryté preduloženie. Ale toto svedectvo nie je založené len na vonkajšom kázaní, ale aj na sile Ducha prepojenej s tým. Vyvolených Pán nielenže oslovuje vonkajším slovom, ale ich aj vnútorne priťahuje. Ospravedlnenie môže byť náležite rozšírené na neochabujúce pokračovanie Božej priazne, od času nášho povolania do našej smrti. Apoštol ihneď pridáva, že tí ktorí sú tlačení krížom, musia byť oslávení. Čo potom myslí touto gradáciou je to, že súženia veriacich, ktorými sú teraz pokorení sú zamýšľané kvôli koncu – aby veriaci získali slávu nebeského kráľovstva, mohli dosiahnuť slávu Kristovho vzkriesenia, s ktorým sú teraz ukrižovaní.
Povolanie nielen slovom, ale aj v moci – 1Tes 1:5 (viď koment k Rim 8:28)
Ospravedlnenie – Rim 3, 23-24
!!Ef 1 – plán spásy
Zhrnutie:
- Preduloženie
- Predurčenie
- Povolanie
- Ospravedlnenie (človek uveril)
- Oslávenie
Môžeš stratiť spásu? – 4 pôdy
(Je spása 100 % dielo Krista? Alebo len 95% a 5% je naša snaha? Ak si stratil spásu, zlyhal Kristus?)
(Vyvolenie v starej zmluve (výsledok: iba zvyšok Izraela) – vyvolenie v novej zmluve (výsledok: všetci))
Rim 8:31-39
Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
(Spurgeon, v. 33) Tu možno vznáša apoštol túto smelú výzvu nebu, zemi a peklu. A keď je Boh tým, kto ospravedlňuje, kto môže priniesť obvinenie na Jeho vyvolených? Kto môže odsúdiť tých, za ktorých Kristus zomrel, pre ktorých zmrtvýchvstal, a za ktorých sa prihovára po pravici Božej?
v.36 – Ž44,23 + 2K 4,11 – pre Teba sme usmrcovaní každý deň
(Luther, v. 37) Je to Kristova láska, ktorá nás robí víťazmi, skrze našu lásku k Nemu. My sme ho nemilovali prví, On nás miloval prvý a stále nás miluje prvý. Nie je to tým, že mi milujeme, ale že On miluje; ale pretože On miluje, preto my milujeme ako sa dozvedáme z 1. Jána 4:10.
(Luther, v.38, 39) Apošol tu prehovára k sebe a všetkým vyvoleným. Pokiaľ išlo o neho bol si istý, že je „vyvolenou nádobou“ (Sk9:15) cez špeciálne zjavenie. Čo sa týka vyvolených, sme si istý tiež skrze vieru v Ježiša Krista.
v.38, 39 – Kol 2,15 – všetky tieto veci sú vysmiate Kristom, ktorý nad nimi triumfuje
Rim 9
Židia si mysleli, že Boh ich musí určite zachrániť. Mysleli si, že na to majú nárok od narodenia. Neboli vari potomstvom Abrahámovým? Zaiste k tomu mali nejaké právo. Táto kapitola rieši otázku práva. Žiadny človek nemá právo na milosť Božiu. Tieto závery sú v rozpore. Neexistuje právo na priazeň, ktorá je zdarma. My sme všetci odsúdeniahodní zločinci, a ak ospravedlnení, musí to byť výsledok čistého milosrdenstva, absolútneho milosrdenstva, nie pre naše zásluhy.
Rim 9:1-4
Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom, že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela, ktorí sú Izraelci, a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i zasľúbenia
(Spurgeon, v.1-3) Apoštol je zjavne pred urobením výnimočného vyhlásenia – vyhlásenia, ktoré nie je ľahko uveriteľné a preto dáva predslov k najvážnejšiemu tvrdeniu…
Paralela s Mojžišom – Ex 32,32
(Whitefield, v.4) Izraelci – Ich najviac posvätné, ctihodné, významné meno. Pozrite Gen 32, 28 kde meno Izrael bolo dané Jákobovi. Všimnite si 6 výsad, ktoré sú pre nich ako ľudu príznačné, výrazne v ich prospech. Im, ktorých je prijatie / synovstvo, sú národom vzatým do blízkeho a zvláštneho vzťahu (Ex 4:22; Deut 14:1; Oz 11:1,8) – je to vznešené privilégium, ale nie také významné ako osobné synovstvo veriacich v Kristovi (8:15). Sláva – nepochybne odkazujúca na symbol Božej prítomnosti, zjavujúcej sa v oblakovom stĺpe v pustatine, okolo svätostánku, na prikrývke truhly (zmluvy) (Ex 13:21; 4:22; 24:16; Lev 16:2). Zmluvy – spravené s otcami (Gn 15:18; 17:2, 4, 7-11; 26:24; 28:13-15. Pozri tiež Ex 24:7,8; 31:16; 34:28; Ž 89:28, 34). Im bol daný zákon na hore Sinaj (Ex kap. 19-23). Porovnajte ako Mojžiš a Nehemiáš uvažujú nad dokonalosťou zákona (Deut 4:8; Neh 9:13,14). Služba Božia – náboženská služba, celá rituálna a obradná služba nariadená cez Mojžiša vykonávaná vo svätostánku a v chráme (Žid 9:1). Zasľúbenia – obzvlášť tie, ktoré súvisia s Mesiášom (J 4:22; Mt 1:1).
*(Luther, v.3-4) Všetko toto ukazuje, že Božie predurčenie a bezpečné vyvolenie je dôvodom ľudskej spásy a nie spravodlivosť ľudskej vole. Pretože tí, ktorí mali tieto požehnania boli zamietnutí a iní boli bez nich zachránení, je zjavné že (Božie) vyvolenie zachraňuje a nie (ľudská) spravodlivosť. Celé jednanie demonštruje, že apoštol tu rozpráva s jeho hlbokým záujmom o ich spáse a s obrovskou horlivosťou priniesť im Krista. + 2 Kor 12,15
Rim 9:5-8
ich sú otcovia a z nich je Kristus podľa tela, Boh nad všetkým, požehnaný naveky. Amen. Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela; ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom. To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo).
(Spurgeon, v.6-8) Apoštol sa tu dostáva k pointe. Vy Židia tvrdíte, že máte milosrdenstvo Božie, lebo ste potomstvom Abrahámovým, ale v tomto to nie je, vraví, veď Boh si jasne vybral Izáka a Izmaela zamietol ako to spravil neskôr u Jákoba s Ézavom, ktorého vynechal. Izák nebol dieťaťom z Abrahámovho tela. Bol narodený podľa zasľúbenia, keď bola jeho matka s otcom v pokročilom veku. Jeho narodenie bolo podľa zasľúbenia a to je cesta, po ktorej prúdi milosť – nie podľa tela, ale zasľúbenia.
J 1:12,13
Gn25 Izák – Izmael + Jákob – Ézav
Rim 9:9-13
Lebo toto je slovo zasľúbenia: O tomto čase (o rok) prídem a Sára bude mať syna. A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca, a keď sa jej ešte nenarodili (synovia), ani nespravili nič dobré ani zlé, aby zostala v platnosti rada Božia, tá podľa vyvolenia a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel.
(Whitefield) Dôvod tohto výberu spočíva plne v Božskej mysli a nie v skutkoch alebo vlastnostiach vyvolených. Bolo to podľa milostivej rady svojej vôle (Ef 1:5). Táto rada tu neodkazuje špeciálne na večnú spásu, ale na výber Jákoba s jeho potomkami ako jeho vyvoleným ľudom. Opis udalostí v Genesis (25:23) a citácia 13. verša tejto kapitoly ukazuje, že potomkovia z dvoch bratov boli špeciálne predučený a to ovplyvnilo ich prosperitu. Pavel sa zaoberá Božou voľbou a vyvolením v najširšom a absolútnom rešpekte. V tomto verši (Gn 25:23) sa hovorí o dvoch národoch – dvoch kmeňoch a je pridané: Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu. V osobnej histórii týchto dvoch bratov Ézavove privilégiá, výhody a prvorodenstvo bolo prevedené na Jákoba. V histórii ich potomkov to bolo často doslova naplnené. Tak ako si Dávid podmanil Édomcov (2 Sam 8:14) tak sú spomenuté aj neskoršie dobytia (2 Kr 8:21; 14:7; atď.).
Mal 1:2,3,4
Edóm (hebr. červený, ryšavý) – označenie Ézava, jeho potomkov
Všetci sme ako Edómci, všetci by sme stavali bezbožné veci na vlastnú slávu, Hospodinovo dobré vyvolenie to mení.
*(Kalvín, v.11) Pavel ukazuje, že Boh pri robení rozdielu nemohol brať na zreteľ skutky, veď ešte žiadne nespravili. Na druhej strane tí, ktorí tvrdia, že toto nie je dôvodom, prečo by vyvolenie Božie nemalo robiť rozdiel medzi ľuďmi podľa zásluh skutkov, pretože Boh predvídal, kto sú tí, ktorí budúcimi skutkami by boli hodní alebo nehodní Jeho milosti, nie sú bystrejší ako Pavel, ale narážajú na teologické princípy, ktoré by mali byť dobre známe všetkým kresťanom, t.j., že Boh nemôže vidieť nič na skazenej prirodzenosti človeka, ani na Jákobovi a Ézavovi, čo by ho vzbudilo prejaviť svoju milosť.
Peter Štefančík (Pravda v láske)
