V posledných rokoch svojho života Martyn Lloyd-Jones povedal: „Ľahostajný arminián nevie, aký je rozdiel medzi kalvinizmom a hyperkalvinizmom.“ Na základe toho, aký je v poslednej dobe zmätok ohľadom týchto dvoch pojmov, usudzujem, že táto ľahostajnosť sa netýka len našich arminiánskych priateľov. Aj keď by sa dalo o tejto problematike povedať omnoho viac, chcel by som v tomto krátkom článku načrtnúť tie najzákladnejšie rozdiely medzi arminianizmom, kalvinizmom a hyperkalvinizmom.
Podobnosť medzi arminianizmom a hyperkalvinizmom
V istom zmysle je armianianizmus aj hyperkalvinizmus len racionálnym prekrútením skutočného biblického kalvinizmu. Zatiaľčo arminianizmus bagatelizuje a miestami odmieta Božiu zvrchovanosť, hyperkalvinizmus bagatelizuje a miestami odmieta ľudskú zodpovednosť. Iróniou je, že oba tieto teologické postoje vychádzajú zo zlého racionálneho predpokladu, že ľudská schopnosť niečo vykonať a zároveň zodpovednosť za toto konanie musia nevyhnutne existovať naraz. To znamená, že musia byť na rovnakej úrovni, inak je všetko iracionálne. Inými slovami, keď má byť človek za niečo zodpovedný, tak musí mať schopnosť to aj vykonať. A musí teda platiť, že ak človek nemá schopnosť niečo vykonať, tak to od neho nemôže byť vyžadované a nemôže byť braný na zodpovednosť za to, že to nevykonal.
Arminiánsky racionalizmus
Keď sa arminián pozrie na tento predpoklad, tak povie: „Súhlasím! V Biblii sa jasne píše, že človek je zodpovedný za to, aby uveril a činil pokánie [čo je pravda]. Práve preto musíme predpokladať, že každý človek má sám v sebe schopnosť činiť pokánie a uveriť [toto však nie je podľa Biblie pravda].“ Arminiáni teda učia, že neznovuzrodení ľudia majú v sebe duchovnú schopnosť činiť pokánie a uveriť, hoci táto schopnosť musí byť vzbudená na základe milosti. A človek na toto Božie konanie reaguje slobodne a autonómne, a preto je konečným rozhodcom toho, či jeho spasenie nastane alebo nie.
Hyperkalvinistický racionalizmus
Hyperkalvinista, ktorý tak isto vychádza z rovnakého predpokladu (ľudská schopnosť a zodpovednosť musia existovať zároveň, inak ide o iracionálnu situáciu), povie: „Súhlasím! Vieme predsa, že Biblia učí, že človek sám v sebe nemá duchovnú schopnosť činiť pokánie a uveriť [čo je pravda]. Práve preto musíme predpokladať, že neznovuzrodený človek nie je povinný činiť pokánie a uveriť v evanjelium a teda nemôže byť za to plne zodpovedný [toto však už podľa Biblie pravda nie je].“
Biblický kalvinizmus
Na rozdiel od oboch týchto názorov, keď sa kalvinista pozrie na tento duálny predpoklad tak povie: „Nesprávne! Pre ľudskú myseľ sa to môže javiť ako racionálne, je to však nebiblické. Biblia učí oboje: Učí úplnú ľudskú skazenosť človeka bez akejkoľvek duchovnej schopnosti reagovať na evanjelium a zároveň učí ľudskú zodpovednosť činiť pokánie a uveriť. Jedine vďaka mocnému znovuzrodzujúcemu dielu Ducha Svätého je človeku daná schopnosť činiť pokánie a uveriť.“ A hoci sa to môže javiť ako niečo iracionálne pre naše obmedzené mysle, v Božej mysli v tom nie je žiadny rozpor a je to presne to, čo Biblia učí. Kalvinistický pohľad sa môže javiť ako iracionálny, skutočnosť je však taká, že je to pravda, ktorá je nad naše rozumové chápanie a ktorá nám bola Bohom zjavená.
Tom Ascol
Preložené z: https://founders.org/2016/05/10/whats-the-difference-between-arminianism-calvinism-and-hyper-calvinism/
