Takmer dvadsať rokov som zastával funkciu, ktorej sa bežne hovorí „vedúci chvál“. Keď som začal svoju službu chvál na mládeži Assemblies of God (Apoštolská cirkev), spievali sme piesne ako „The Name of the Lord is a Strong Tower“, „As the Deer“ (slovensky Ako dážď v mŕtvej púšti), „Lord I Lift Your Name on High“ (slovensky Pane, som tak veľmi rád) a ďalšie, ktoré boli v 80-tych a 90-tych rokoch populárne. Náš zbor bol považovaný za pokrokový práve preto, že sme spievali výhradne moderné piesne.
Kvôli tomu som bol pri každej návšteve „tradičného“ zboru stratený, pretože som sa vo chválospevoch, ktoré spievali, nedokázal orientovať. Tiež som však býval zdesený vždy, keď ich ľudia začali spievať a v duchu som si ich zosmiešňoval ako staromódnych. Robil som si srandu najmä z ľudí.
Ako dospievajúci vedúci chvál som v našej mládeži začal stále viac vyberať moderné chvály. Bolo to v období, keď som objavil spevákov a skupiny ako Delirious, Darrel Evans, Matt Redman a hudbu Vineyard s ich piesňami „Did You Feel the Mountains Tremble“, „Trading My Sorrows“, „Heart of Worship“ (slovensky Hudba dohráva alebo Tam, kde hudby hlas) a Hungry.
Ako mladý hudobník, ktorý túžil uctievať Krista, som považoval tieto piesne za obzvlášť pôsobivé. Keď sme ich spievali, cítil som sa inak. Práve takým spôsobom, ktorým Nirvana znotovala hlas strachu Generácie X, dávali skupiny ako Delirious hlas generácii mladých kresťanov, ktorí mali pocit, že sa nedokážu stotožniť s piesňami svojich rodičov a starých rodičov.
Vždy, keď som počas týchto rokov počul tradičný chválospev, pripadal mi jeho jazyk úplne cudzí. Obsahoval slová ako kameň pomoci, záštita, diadém a okovy. Vďaka týmto pojmom som sa len utvrdzoval v tom, že tieto chválospevy sú jednoducho históriou. Mali svoj účel v minulosti. Už im však odzvonilo.
Problém tejto mojej mladíckej logiky sa začal prejavovať až pred siedmimi rokmi. Začal som si uvedomovať, že tieto starodávne chválospevy dosiahli niečo, čo moderné chválospevy nedosahovali. Zatiaľ čo moderné chvály zobrali poslucháčov na vzrušujúcu a emocionálnu jazdu, staré chválospevy uviedli myseľ poslucháča do hlbokých a slávnych právd, ktoré v prípade úprimného uvažovania viedli znovuzrodených poslucháčov k pokornému pokľaknutiu pred ich Kráľom.
Keď som v roku 2007 prijal svoju prvú platenú pozíciu v zbore, začal som každý týždeň spievať aspoň jeden tradičný chválospev. Niekedy sa stávalo, že sa ma moji vrstovníci posmešne spytovali, čo to ten „kameň pomoci“ vlastne je. Keď som im ale vysvetlil tieto na prvý pohľad zastarané slová, ktoré sme spievali, ich reakcia bola zvyčajne niečo v štýle: „Aha? Super. To som nevedel!“ Myslím si, že keď sa ma pýtali, čakali odpoveď typu: „Neviem. Divné slovo, však?“ Namiesto toho boli konfrontovaní s novým slovom a tiež tým, že pri spievaní chvál potrebujú hlboko premýšľať o Bohu.
V súčasnosti v našom zbore stále vyberám ku chválam aj pár moderných piesní, ale je ich čím ďalej tým menej. Taktiež proces výberu týchto piesní je čím ďalej tým pozornejší. Tradičné chválospevy sa dostali do popredia môjho výberu chvál hlavne z dvoch dôvodov.
Po prvé, tieto chválospevy spievali najväčší zástancovia viery, ktorí žili pred nami. Keď spievame „A Mighty Fortress is Our God“ (slovensky Hrad prepevný je Pán Boh náš), pripájame sa k Martinovi Lutherovi, ktorý túto pieseň napísal, ale tiež ku Kalvínovi, Spurgeonovi a Edwardsovi, ktorí ju pravidelne spievali a vážili si ju. Keď spievame „It is Well With My Soul“ (slovensky Keď vlny sa dvíhajú), sme povzbudení odvahou Horatia Spafforda, ktorý túto pieseň zložil, keď mu tragicky zahynuli dcéry. A aj keď je mnoho súčasných piesní určite napísaných skvelými bratmi a sestrami v Kristu, ktorí nepochybne tiež zažili mnohé skúšky, skutočnosťou zostáva, že u starých chválospevov sa môžeme pripojiť k minulým generáciám a pripomínať si, že cirkev je omnoho rozsiahlejšia ako len náš miestny zbor, naše miestne zhromaždenie, ďalekosiahlejšia než naše mesto, štát alebo krajina, a omnoho, omnoho staršia než najstarší žijúci kresťan. To je niečo, čo by sme nemali brať na ľahkú váhu. Je to skutočne niečo, čo by v nás malo vzbudiť túžbu spievať piesne, ktoré naša kresťanská rodina spievala počas dvoch tisícročí a viac, pokiaľ ide o žalmy).
Po druhé, obsah tradičných chválospevov je takmer vždy teologicky bohatší. Keď hovorím bohatší, tak tým nevyhnutne nemyslím to, že každý takýto chválospev v sebe obsahuje zhrnutie celého evanjelia, alebo že všetky tradičné chválospevy objasňujú päť bodov kalvinizmu. Skôr tým myslím to, že ich teológia je omnoho pevnejšia a zdravšia, než teológia súčasných chvál. Ako som už povedal, moderné chvály omnoho viac zapájajú naše emócie, zatiaľ čo staré chválospevy zapájajú skrze našu myseľ aj naše srdce.
Ako príklad nám môže poslúžiť jedna z top 10 moderných chvál, ktorú spievajú evanjelikálne zbory v Amerike a ktorá sa volá „One Thing Remains“. A hoci v tejto piesni nie je nič vyložene zlé (v skutočnosti je celkom dobrá), pripadá mi, že jej účelom je priviesť poslucháčov do určitého emocionálneho stavu. Refrén znie:
„Tvoja láska nikdy nezlyhá. Nikdy sa nevzdá. Nikdy ma neopustí.
Tvoja láska nikdy nezlyhá. Nikdy sa nevzdá. Nikdy ma neopustí.
Tvoja láska nikdy nezlyhá. Nikdy sa nevzdá. Nikdy ma neopustí.
Tvoja láska. Tvoja láska. Tvoja láska.“
Keď sa jednoduché slová takto opakujú, myslím si, že nepreháňam, keď poviem, že zámerom autora tejto piesne nie je zapojiť myseľ poslucháčov.
Na druhej strane chválospev „Rock of Ages“ (slovensky Skala vekov) od Augusta Topladyho je doktrinálne v poriadku a zároveň je to veľmi dojemná pieseň o našej závislosti od Krista, našej Skaly:
„Skala vekov, útočište moje. Nechaj ma ukryť sa u Teba. Nech voda a krv prúdiaca z Tvojich rán je dvojitým liekom hriechu. Spasí ma od hnevu a učiní ma čistým.“
Týmto by som chcel naliehať na tých, ktorí slúžia v tejto službe, aby nenechali tieto míľniky z predošlých časov nepovšimnutými. Rád by som odporučil, aby sme opustili väčšinu súčasných moderných piesní. Ak ste vybrali pieseň pre zborové chvály kvôli jej obsahu (povedzme, že ste zvolili modernú pieseň kvôli tomu, že je kristocentricky zameraná na kríž), dajte si tú prácu a vyhľadajte tradičné chválospevy, ktoré sa zaoberajú tou istou tematikou, ale omnoho hlbšie. Ak ste vybrali pieseň podľa toho, aký z nej máte pocit, alebo podľa toho, aké navodzuje emócie, pýtajte sa sami seba, či sa v zapojení vašich bratov a sestier do spevu pre nášho Boha spoliehate na Ducha Svätého alebo na vlastné schopnosti.
Dan Michael Cogan
Preložené z: https://www.theaquilareport.com/my-journey-away-from-contemporary-worship-music/
