5 kľúčov k biblickému uctievaniu

12. decembra 2018

(Toto je v poradí štvrtý článok série štyroch článkov o chvále a uctievaní. Pod článkom nájdete linky na ostatné články aj na PDF celej série.)

Apoštol Jakub napísal vo svojej epištole tieto povzbudzujúce slová plné nádeje: „Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, duševne rozpoltení, posväťte si srdcia.“ (Jakub 4:8). Začiatok tohto verša je obrovským zasľúbením, ktoré, žiaľ, mnohí veriaci strácajú zo zreteľa, pretože mnohé svetské rozptýlenia im zahmlievajú pohľad na Pána.

Nikde to nie je viditeľné jasnejšie a zreteľnejšie než pri našom uctievaní. Je tragicky ironické, že naša oddanosť Pánovi sa väčšinou prejaví len vtedy, keď sa naša životná situácia zhorší a prídu rôzne ťažkosti a skúšky do našich životov.

Musíme však proti tomuto bojovať a snažiť sa uctievanie urobiť svojou každodennou prioritou. Musíme byť ochotní obetovať všetko, čo nám akokoľvek bráni v uctievaní Boha a oddanosti Jeho pravde. Boh nemá záľubu v nezmyselných citových prejavoch ani v doktrinálnej dokonalosti bez akéhokoľvek zápalu. On berie naše uctievanie vážne a o to viac by sme to mali brať vážne aj my.

A keď prídu nevyhnutné problémy, keď sa náš pohľad začne odkláňať od Boha a naša oddanosť sa začne otriasať, musíme sa zastaviť a prehodnotiť svoj duchovný život. Keď bojujeme s uctievaním Boha v duchu a pravde, tak môžeme nájsť svoj problém v piatich biblických princípoch uctievania.

Poddať sa Duchu

Prvý kľúč k biblickému uctievaniu je zrejmý, avšak je veľmi často prehliadaný: Skutočne uctievajúci človek musí byť zachránený. Tento nesmierne dôležitý prvok uctievania je najčastejšie prehliadaný v zboroch, ktoré kladú väčší dôraz na emocionálne zážitky než na biblický obsah. Je prekvapujúce, že zbory, ktoré sú zamerané na „zážitkové chvály“, sú zároveň tými, ktoré sa najviac zameriavajú na prilákanie čo najväčšieho počtu neveriacich. Často za akúkoľvek cenu.

Už som to videl mnohokrát a musím pripomenúť, že „cítiť sa blízko Boha“ nestačí. Pravé uctievanie nie je založené na pocitoch, ale je založené na pravde. A duša, ktorá nie je podriadená Božej pravde, nikdy nemôže uctievať Boha. V 1. liste Korintským to Pavol vyjadril veľmi jasne: „Preto chcem, aby ste vedeli, že nikto ak hovorí v Božom Duchu, nepovie: Prekliaty Ježiš!, a nikto nemôže povedať: Ježiš je Pán!, iba ak v Duchu Svätom.“ (1. Korintským 12:3)

V súvislosti s nevyhnutnosťou poddania sa nášho ducha prítomnosti a moci Ducha Svätého pri uctievaní John MacArthur píše:

„Toto potvrdzuje viac než čokoľvek iné, že základom pravého uctievania je spasenie. Ten, kto nie je zachránený, nemôže skutočne uctievať Boha. A ten, kto je skutočne zachránený, ten je mocou Ducha Svätého, ktorý prebýva v ňom, ťahaný k uctievaniu. Je teda vhodné, aby sme skúmali samých seba aj na základe nášho spôsobu uctievania. Ak máte problém uctievať Boha, tak možno nie ste zachránení. Ak sa nudíte v zbore alebo vám je zbor úplne ukradnutý, je to možno preto, že vo vás nie je Duch Svätý, ktorý by vás nabádal k navštevovaniu zdravého zboru. Ak je v nás Duch Svätý, tak sme ochotní sa poddať Jeho vôli a moci.“

Príliš mnoho ľudí prehliada tento dôležitý aspekt biblického uctievania za predpokladu, že emocionálne usvedčenie je pre Boha postačujúce. Krátkodobé emocionálne reakcie vyvolané vonkajšími vplyvmi nemôžu nahradiť pravé uctievanie Boha, ktoré vychádza zo srdca oddaného Jemu.

Zamerať svoje myšlienky na Boha

Je veľmi ťažké premýšľať hlbšie o viacerých veciach naraz. Určite by ste zámerne nevenovali svojmu životnému partnerovi, dieťaťu alebo kariére mizivý zlomok vášho času. Avšak mnoho veriacich opakovane robí túto chybu, keď sa jedná o uctievanie. Častokrát sa domnievame, že Bohu stačí, keď Mu venujeme len pár minút nášho dňa a len časť svojej mysle.

Uctievanie je usmernenie našej mysle na Božiu pravdu, ktorá nás premieňa. Tento proces nazývame tiež rozjímaním (pozn. prekl.: v origináli je použité slovo meditation čiže meditácia, avšak v slovenčine má toto slovo aj iný význam inšpirovaný východnými náboženstvami, lepší preklad je preto rozjímanie). Dnes je veľký zmätok ohľadom toho, čo je to rozjímanie. Rozjímanie je jednoducho sústredenie svojej mysle na jednu konkrétnu vec, sústredenie rozumu, predstavivosti a emócií na jednu jedinú vec.

Ako vidíte, je to úplne normálna vec. Keďže sme vystavení obrovskému tlaku televízie, rádia, internetu a iným masmédiám, viac ako kedykoľvek v histórii by sme sa mali zastaviť a premýšľať. Pretože v dôsledku toľkého návalu informácií je naša pozornosť nestála a nedokážeme sa už dlhodobo sústrediť na nejakú konkrétnu vec. Rozjímanie je niečo, v čom by sme sa mali zlepšovať.

V Žalme 19:15 nám Dávid pripomína, že nie len to, čo nám vychádza z úst, zaujíma Boha. Uctievanie začína mysľou, ktorá je oddaná Pánovi a Jeho pravde. Potrebujeme si neustále pripomínať Dávidovu modlitebnú žiadosť: „Nech ti je príjemná reč mojich úst a úvahy môjho srdca pred tebou, Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ!“

Budovať celistvé srdce

V rovnakej miere musíme Pána milovať celým srdcom. Nemôžeme Mu plne slúžiť, pokiaľ je naše srdce a naša pozornosť rozpoltená. Rozpoltenosťou sa otvárame rôznym pokušeniam odkloniť sa od služby Bohu.

Bez jednotného srdca nie je možné plnohodnotne uctievať Boha. Človek s rozpolteným srdcom môže mať dobré úmysly, ale akonáhle sa zastaví, aby sa modlil a trávil čas s Pánom, tak jeho myseľ zaplavia milióny iných myšlienok. Väčšina z nás to určite pozná.

Do určitej miery bude tento boj prebiehať v živote veriaceho až dokonca. Je preto veľmi dôležité, aby sme rástli v sústredení sa na biblické priority a vyhýbali sa starostiam tohto sveta, ktoré tak veľmi horlia, aby si získali našu pozornosť. Dokonca aj Dávid prosil Boha o pevné a nerozpoltené srdce: „Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste a budem žiť podľa Tvojej pravdy. Upriam moju myseľ na bázeň pred Tvojím menom. Chcem Ti ďakovať, Pane, môj Bože, celým srdcom a navždy velebiť Tvoje meno.“ (Žalm 86:11-12)

Na inom mieste nám Dávid ukazuje, akým veľkým prínosom je srdce plne oddané Bohu: „Moje srdce je pripravené, Bože, spievať Ti a hrať, veď Ty si moja sláva.“ (Žalm 108:2). Rovnaké pripravené srdce, nerozpoltené a sústredené, by malo byť súčasťou nášho uctievania.

Uznať svoju hriešnosť

Keď hovoríme o uctievaní, musíme hovoriť aj o očistení, obmytí, vyznaní a pokání, pretože nikto nemôže vstúpiť do obecenstva s nekonečne svätým Bohom, pokiaľ nie je vysporiadaný so svojím hriechom… Nemôžeme vbehnúť do Božej prítomnosti s našou nečistotou a myslieť si, že všetko je v poriadku. Musíme, podobne ako Izaiáš, vyznať pred Bohom svoju hriešnosť a dovoliť Bohu, aby očistil naše pery tým živým a žeravým uhlíkom (Izaiáš 6).

Písmo veľmi jasne hovorí, že hriech nám znemožňuje chváliť a vyvyšovať Pána. Žalm 24:3-4 hovorí: „Kto smie vystúpiť na vrch Hospodina? Kto sa smie postaviť na jeho svätom mieste? Ten, kto má ruky nevinné a srdce čisté. Ten, kto sa neobracia k márnosti, ani falošne neprisahá.“ Ak chceme Boha uctievať verne biblicky, nemôžeme žiť životy v priamom rozpore s Jeho slovom.

V tejto súvislosti je dôležité si pripomenúť, že uctievanie nie je obmedzené len na niekoľko hodín, ktoré strávime v nedeľu v zhromaždení. Sme povinní Boha chváliť a oslavovať v každej chvíli a situácii nášho života. Neexistuje nič také ako voľný deň alebo prestávka: celý náš život by mal byť založený na uctievaní nášho nebeského Otca.

Preto je dôležité, aby sme si boli neustále vedomí svojej hriešnosti a neustále umŕtvovali telesnosť v nás. Potrebujeme si neustále opakovať Dávidove slová, keď volal k Bohu: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce, skúšaj ma a poznaj moje zmýšľanie! Hľaď, či som na ceste trápenia a veď ma cestou večnosti!“

Dôvodom, prečo máme problém pri uctievaní sústrediť sa na Boha, a dôvodom, prečo nezažívame Božiu blízkosť, je možno to, že sú v našich životoch oblasti, ktoré nie sú čisté v Božích očiach. Každý z nás máme nejaké slabosti a nedostatky, o ktorých vie len Boh. Preto musíme byť úprimní a ochotní prosiť Boha o to, aby nás preskúmal a vyviedol na svetlo čokoľvek, čo sa skrýva v temnote našich sŕdc. Musíme odovzdať svojho ducha do rúk Ducha Svätého, ktorý nás naplní svojou mocou a prítomnosťou. Potrebujeme prosiť o vyčistenie každého kútika svojho života, aby z nás mohlo prúdiť uctievanie.

Zomrieť sám sebe

Poslednou vecou, ktorá nám môže výrazne brániť v uctievaní, je pohľad upriamený na nás samotných. Nikdy nebudeme schopní venovať dostatočnú pozornosť chvále Pána Boha, keď budeme mať stále upriamený pohľad na samých seba a na naše sebecké túžby. Biblické uctievanie od nás vyžaduje, aby sme odhodili starosti tohto sveta a našu vrodenú sebeckosť a aby sme podriadili svoje srdcia, mysle a túžby Pánovi.

Existuje nekonečne veľa možností, ako môže naša sebeckosť odvrátiť náš pohľad a zameranie z Boha a zo služby Jemu. Môže to prísť v nespočetných variáciách, avšak výsledok je stále ten istý: človek nedokáže správne a v plnosti uctievať Boha. Veľmi často sa vyhovárame na nedostatok času alebo prílišnú zaneprázdnenosť, na druhej strane si však vždy nájdeme čas na aktivity, ktoré chceme robiť. Skutočný problém toho, kto používa takéto výhovorky, je jeho sebeckosť alebo prílišná lenivosť na to, aby si správne zosúladil svoje priority.

V Evanjeliu podľa Matúša 16:24 sám Pán Ježiš jasne povedal, čo bude človeka stáť, keď Ho bude nasledovať: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ Musíme zaprieť samých seba, svoje sebecké túžby a potešenia tohoto sveta, ak chceme skutočne a verne uctievať svojho Pána.

Pre užitočnosť Jeho kráľovstvu a pre oslavu Jeho mena, nech nám dá Boh pevnú vôľu urobiť presne toto.

Jeremiah Johnson

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B171011

Jednotlivé články celej série: