Pravda o uctievaní

12. decembra 2018

(Toto je v poradí druhý článok série štyroch článkov o chvále a uctievaní. Pod článkom nájdete linky na ostatné články aj na PDF celej série.)

Stačí, keď vojdete do niekoľkých zborov, a zistíte, že dnes je dosť náročné určiť, kto alebo čo je stredobodom uctievania. V niektorých zboroch to môže byť kapela zložená z ľudí oblečených a pózujúcich ako nejaké hudobné hviezdy. V iných zboroch je zase stredobodom uctievania publikum, ktorému sa ponúkajú rôzne zvukové a vizuálne efekty, len aby bolo emocionálne uspokojené.

Nájdu sa však aj zbory, ktoré kladú pri uctievaní dôraz na Krista, avšak na takého „Krista“, ktorého si ľudia vytvoria sami. Určite ste už počuli mnoho chválových piesní, ktoré odkazujú na Božieho Syna ako na nášho životného partnera. Tieto chválové piesne s mottom „Ježiš, môj priateľ“ nielenže ničia chápanie toho, čo znamená milovať Pána, ale aj zahmlievajú pravdu o skutočnej podstate a charaktere Pána Ježiša Krista. Je to dnešný trend, ktorý podkopáva Kristovu osobu a Jeho dielo a ktorý nahrádza pravdu o moci Jeho zachraňujúceho diela za povrchnú sentimentálnosť a falošné emócie.

Keď zvážime veľký vplyv týchto dnešných populárnych trendov, zistíme, že je veľmi náročné nájsť zbor, kde centrom uctievania je Boh zjavený vo svojom Slove. Veľmi veľa dnešných zborov verí, že môžu Boha uctievať podľa svojich vlastných predstáv, podmienok a túžob. Mnohí v tom nevidia nič zlé, pretože to považujú za spôsob, akým sa dokážu priblížiť k moderným ľuďom, ktorí potrebujú spasenie. Zabúdajú však pri tom na to najdôležitejšie, že cieľom chvál nie je zaujať ľudí ale chváliť a oslavovať nášho Pána a Spasiteľa.

Vo svojej knihe Worship: The Ultimate Priority John MacArthur vyvracia moderné mylné predstavy o uctievaní tým, že jasne poukazuje z Božieho slova na skutočný základ uctievania.

„Uctievanie nie je len nejaké obyčajné emocionálne cvičenie za použitia špecifických slov z Biblie alebo konkrétnych hudobných tónov, ktoré majú za následok vyvolanie určitých emócií. Uctievanie určite nie je ani nejaká mystická katarzia ľudských citov odpútaná od racionálneho myslenia a od biblických nariadení. Pravé uctievanie je reakciou, ktorá je vyvolaná počutím a poznaním pravdy, ktorú nám Boh zjavil a sprevádzaná chválou a vďakou. Žalm 145:18 hovorí: ‚Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú opravdivo.‘ Pravda je teda predpokladom správneho uctievania.“

Ďalej hovorí: „Pravda je vždy centrom autentického uctievania. Akékoľvek nadšenie alebo emócie, ktoré nie sú pevne spojené s pravdou, sú v konečnom dôsledku nezmyselné.“

Jednoducho povedané, uctievanie nie je o nás ani pre nás. Chvály, ktoré skutočne uctievajú Boha, musia byť zamerané na Jeho pravdu. Bez ohľadu na to, aké emócie alebo vzrušenie vyvoláva, súčasné uctievanie nie je ničím iným len obyčajnou zábavou. Často prepožičanou zo sveta a oblečenou do ‚kresťanského trička‘. Avšak pokiaľ srdce uctievajúceho človeka nie je zakotvené v pravde Písma, tak to vôbec nie je uctievanie.

Dôležitosť verného kázania

Toto nás vedie k otázke dôležitosti kázania, pokiaľ chceme správne porozumieť tomu, čo je pravé uctievanie. Príliš veľa zborov sa snaží úplne oddeliť kázanie od zvyšku bohoslužobného programu, ako keby to boli dve separátne záležitosti. Pravé uctievanie je v skutočnosti len rozšírením verného kázania.

John MacArthur to vysvetľuje vo svojej vyššie spomenutej knihe slovami:

„Pokiaľ chceme uctievať v pravde a Božie slovo je pravda, tak naše uctievanie musí vychádzať zo správneho chápania Božieho slova.

Toto je jeden z dôvodov, prečo je tak veľmi dôležité výkladové a systematické vyučovanie Božieho slova. Mnohí kazatelia sa dnes len okrajovo venujú kázňam založeným na Božom slove a radšej sa snažia poslucháčov rozosmiať vtipnými príbehmi a anekdotami. Určite sú to veľmi vtipné, zaujímavé, zábavné a vzrušujúce kázne. Môžu dokonca aj vyvolať nejaké emócie a nadšenie. Avšak takéto kázne nijakým spôsobom nepomôžu ľuďom úprimne uctievať Boha.

Účelom kázania nie je len vytváranie emócií a zážitkov. Primárnou úlohou kazateľov nie je vzbudzovať v ľuďoch všelijaké emócie, ale „zvestovať slovo… vhod-nevhod… so všetkou trpezlivosťou a poučovaním.“ (2. Timoteovi 4:2). Volaním každého kazateľa je učiť o Bohu a na tomto základe potom môže vzniknúť skutočné uctievanie.“

Pravé uctievanie nie je len nejakým pasívnym zážitkom. Nie je to o povrchnom emocionálnom vzrušení alebo o bezduchom opakovaní určitých fráz. Miesto toho, skutočné uctievanie vychádza z bdelej mysle a osvieteného srdca ako výsledok práce Ducha Svätého v nás skrze Božie slovo. Je to ovocím Slova, ktoré je dané Božiemu ľudu prostredníctvom Jeho vyvolených pastierov.

To, ako nakladáte s Písmom, má priamy dopad na vaše uctievanie. Pokiaľ ste pod vplyvom slabého a nekonzistentného vyučovania alebo sú vám podávané svetské múdrosti zabalené do kresťanského obalu, ktoré slúžia len na hladkanie ľudských uší, tak toto všetko sa odrazí aj na vašom ľahostajnom uctievaní. Na druhej strane, ak sa celou mysľou sústredíme na Božie slovo a sedíme pod kázaním, ktoré vyvyšuje a vyučuje Písmo, naše uctievanie Boha bude odzrkadľovať našu lásku k Jeho pravde.

Pozrite sa na to takto: Ak nepristupujete verne k Božiemu slovu, nemáte základ, z ktorého by mohlo prameniť uctievanie, a vaša studňa je jednoducho suchá. Ak sa však pravidelne sýtite pevným duchovným pokrmom slova, nedokážete nič iné, len prekypovať chválou voči Pánovi.

Pokiaľ sa jedná o vzájomný vzťah verného biblického kázania a biblického uctievania John Stott napísal:

„Slovo a uctievanie patria neoddeliteľne k sebe. Každé uctievanie je rozumovou a láskyplnou odpoveďou na Božie zjavenie, pretože je chválou Jeho menu. Práve preto je biblické uctievanie nemožné bez zdravého kázania. Pretože kázaním poznávame Pánovo meno a v uctievaní následne vyvyšujeme už známe meno svojho Pána. Vonkoncom tieto dve veci nemôžu byť oddelené od seba, pretože jedine čítaním a kázaním Božieho slova dokážeme správne uctievať Boha. A práve toto rozdelenie je tak badateľné v dnešnom uctievaní. Naše uctievanie je veľmi chabé, pretože naše poznanie Boha je veľmi chabé a naše poznanie Boha je chabé, pretože naše kázanie je chabé. Ale keď sa Božie slovo zjaví v celej svojej plnosti a zhromaždenie začne vidieť slávu živého Boha, tak sa každé jedno koleno skloní v nemom a zároveň radostnom úžase pred Božím trónom. Toto je možné len skrze kázanie Božieho slova v moci Božieho Ducha. Toto je dôvod, prečo je kázanie tak jedinečné a tak dôležité” (John R. W. Stott, Between the Two Worlds, preklad: Medzi dvomi svetmi)

Rovnako aj John MacArthur zdôrazňuje túto myšlienku slovami:

“Silný výklad Božieho slova… je nevyhnutný pre správne uctievanie v zhromaždení svätých. A vhľad do Božieho slova nadobudnutý počas bohoslužieb prehĺbi kvalitu nášho osobného uctievania počas týždňa a povzbudzuje našu túžbu študovať Písmo denne.”

Písmo je jediným základom pre správne uctievanie nášho Pána. To je aj dôvodom toho, prečo Pavel naliehal na Timotea, aby stredobodom svojej služby urobil Písmo:

“Posväcuj sa Božím slovom a modlitbou. Keď toto budeš predkladať bratom, budeš dobrý služobník Krista Ježiša, vychovávaný slovami viery a dobrého učenia, ku ktorému si sa pridal. Svetské a babské bájky zavrhuj, ale cvič sa v pobožnosti…

Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní (Písma), napomínaní a vyučovaní.” (1. Timoteovi 4:5-7.13)

Rovnakým spôsobom musíme aj my hľadať duchovnú stravu nie v emocionálnych zážitkoch a dobrých pocitoch ale v slovách viery a zdravých biblických doktrínach.

Jeremiah Johnson

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B171004

Jednotlivé články celej série: