Predchádzajúca 2. časť série 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“.
Rodičia majú tendenciu robiť rodičovstvo zložitejším a napriek tomu povrchnejším, než v skutočnosti je. V dnešnej dobe si kresťanskí rodičia žiadajú rôzne programy a rôzne osnovy zaoberajúce sa výchovou detí. Odborníci na rodičovstvo tomu s radosťou vyhovejú. Ponúkajú presné plány k tomu, ako vychovávať deti Božím spôsobom, ponúkajú rôzne kresťanské metódy, ktoré obsahujú rozsiahly zoznam krokov, ako vychovávať deti v každej etape života až po manželstvo.
Samozrejme, nie všetky tie rady sú zlé. Niektoré z nich môžu byť nápomocné, ba dokonca aj osožné. Ale v porovnaní s princípmi rodičovstva, ktoré sú napísané v Písme, sú tieto „kresťanské“ programy zbytočne komplikované a niekedy úplne nerealistické. Niektoré rady, ktoré sú v týchto programoch prezentované, sú v skutočnosti nebiblické a preto ich môžeme pokojne odignorovať. Niektoré z nich sú jednoducho zlými radami.
Strachom motivované rodičovstvo
Poznám jeden mladý pár, ktorý odmieta dať komukoľvek varovať svoje dieťa, vrátane babičky. Dozvedeli sa v jednom kresťanskom rodičovskom programe, že keď budú dieťa často varovať, tak si na to zvykne a v staršom veku nebude chcieť chodiť do postele. Takže títo rodičia žili v strachu z toho, že keď niekto bude varovať ich dieťa, tak to v ňom vzbudí akýsi vzdor alebo sebeckosť, čo v neskoršom veku prinesie zlé ovocie.
Niekedy sa to javí tak, že títo odborníci na rodičovstvo prežívajú len vďaka tomu, že živia v rodičoch strach – strach z toho, že ak rodičia zlyhajú v niektorých nepodstatných veciach počas výchovy dieťaťa, tak to bude mať zlé dôsledky na charakter dieťaťa. Tým, že podnecujú v rodičoch takéto obavy, si iba zabezpečujú to, že rodičia budú verní ich programom a knihám a rok čo rok sa budú prihlasovať na rôzne semináre a stanú sa tak závislí na ich radách, že nebudú schopní už ani sami rozmýšľať. Manipulujú rodičmi takým spôsobom, že neustále poukazujú na to, že jediným zlým krokom vo výchove riskujú rodičia emocionálne alebo psychické poškodenie dieťaťa na celý život. A tak sa rodičia stávajú závislými na systémoch, ktoré im diktujú každý jeden krok, a následne rodičia odmietajú akýkoľvek odklon od tohto programu, vrátane tých aspektov programu, ktoré nemajú žiadny základ v Písme. Častokrát sú rodičia dokonca odhodlaní ísť proti zdravému rozumu a rodičovskej intuícii, len aby dodržali jednotlivé kroky programu. Toto nie je zdravý trend.
Tak ako sme hovorili už predtým, rodičovstvo má byť radosťou a nie bremenom. Písmo opakovane hovorí o tom, že dieťa je požehnaním a rodičovstvo je darom: „Ajhľa, dedičstvom od Hospodina sú synovia, odmenou je plod života.“ (Žalm 127:3). Písmo nikde nevykresľuje rodičovstvo ako prekážkovú dráhu posiatu smrteľnými nástrahami.
Napriek tomu však existuje jedno veľké nebezpečenstvo, ktoré je mnohými kresťanskými rodičmi prehliadané. Je to niečo tak zásadné pre to, čomu ako kresťania veríme, že žiadny z kresťanských rodičov by na to nemal zabúdať. Napriek tomu som neustále ohromený, v akej slabej miere je tento problém zahrnutý do osnov kresťanského rodičovstva. Mám na mysli vrodenú náklonnosť dieťaťa ku hriechu.
Úplná skazenosť
Každé dieťa prichádza na svet s neukojiteľnou túžbou konať zlo. Dokonca ešte pred narodením je ľudské srdce naklonené k hriechu a sebeckosti. Ľudský sklon k akémukoľvek hriechu je taký veľký, že keby sme mu dali priestor, tak každé dieťa má potenciál stať sa monštrom.
Ak hľadáte teologický názov pre túto doktrínu, tak sa jedná o doktrínu úplnej skazenosti. Znamená to teda, že každé dieťa neprichádza na svet hľadať Boha a spravodlivosť. Dokonca deti neprichádzajú na svet ani v neutrálnej nevinnosti. Prichádzajú na svet hľadať a napĺňať svoje hriešne a sebecké túžby. Hoci hriešna prirodzenosť človeka nemusí byť bezpodmienečne plne viditeľná na správaní každého človeka, napriek tomu ju nazývame úplná skazenosť, pretože neexistuje žiadny aspekt ľudskej osobnosti, charakteru, emócií alebo vôle, ktorý by nebol poznačený hriechom alebo by bol úplne odolný voči láske k hriechu.
Dedičstvo prvého hriechu
Odkiaľ sa v deťoch vzala takáto skazenosť? Nie je to naučené správanie. Je to vrodená predispozícia. Deti to zdedia od svojich rodičov, ich rodičia to zdedili od tých svojich a takto to pokračuje ďalej až k samotnému Adamovi. Adam „splodil syna sebe podobného, na svoj obraz“ (1. kniha Mojžišova 5:3). Všetky Adamove deti niesli pečať hriechu. Narodili sa so sklonmi ku hriechu a s odporom voči Božej vôli, narodili sa s rovnakým odporom, aký mali Adam a Eva, keď sa snažili skryť pred Pánovou prítomnosťou (1. kniha Mojžišova 3:8). A Adamove deti zase odovzdali svojim deťom rovnakú hriešnu prirodzenosť. To znamená, že skazenosť a vina bola predávaná z generácie na generáciu.
Inými slovami, Adamov pád naplnil celú ľudskú rasu hriechom. Tak ako vina aj skazenosť hriechu sú univerzálne platné pre každého jedného človeka, ktorý kedy žil. Apoštol Pavol napísal: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rimanom 5:12). „Vinou pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí“ (18. verš), čo znamená, že sme zdedili vinu hriechu. A „skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi“ (19. verš), čo znamená, že sme zdedili skazenosť hriechu. Nikto nie je výnimkou. Nikto sa nerodí skutočne nevinný. Okrem Krista, ktorý bol nadprirodzene počatý Duchom Svätým, nikto iný, kto prišiel na svet, nebol nikdy oslobodený od morálnej poškvrny Adamovho hriechu.
Toto je pravda o každom z nás. Dedíme vinu a skazenosť Adamovho hriechu a predávame ju ďalej našim potomkom. Toto je doktrína dedičného hriechu. Rodíme sa do padlého sveta. Dedíme padlú prirodzenosť. Sme neúprosne priťahovaní láskou k hriechu. Máme prirodzenú túžbu po zle a nie po Bohu. V konečnom dôsledku nemáme žiadnu silu z vlastnej vôle uctievať Boha, nasledovať Krista a odolávať hriechu:
„Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu.“ (Rimanom 8:7-8).
Hriech je súčasťou našej podstaty. Rodíme sa so sklonom ku hriechu. Máme hriešny charakter ešte dokonca aj pred tým, ako spáchame svoj prvý hriech. Nie sme hriešnici, pretože hrešíme. V skutočnosti hrešíme, pretože sme hriešnici. Nie sme nevinnými stvoreniami, ktoré sa zrazu stanú hriešnikmi, keď prvýkrát zhrešia. Nerodíme sa ani morálne neutrálni. Rodíme sa ako hriešnici.
Toto všetko platí aj na naše deti. Keď ich necháme žiť život podľa ich predstáv, budú prirodzene nasledovať hriech. Keď im necháme úplnú voľnosť, neexistuje hriech, ktorého by neboli schopní. Žalm 58:4 hovorí: „Odcudzili sa bezbožníci hneď od lona matky, od života matky blúdia hovoriac lož.“ Apoštol Pavol vo svojom liste Rimanom cituje úsek zo Starého zákona, aby poukázal na to, že neexistuje žiadna výnimka v učení o ľudskej skazenosti:
„Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha. Všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného. Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, ústa plné kliatby a horkosti, nohy rýchle prelievať krv, skaza a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; nieto bázne Božej pred ich očami.“ (Rimanom 3:10-18).
Najväčšia potreba vášho dieťaťa
Rodičia inštinktívne odmietajú takýto pohľad na svoje deti. To, čo najčastejšie chceme vidieť v našich deťoch, je čistá, vzácna detská nevinnosť.
Ale naše deti nie sú nevinné, keď prichádzajú na svet. Nevinné môžu byť v zmysle toho, že sú prosté a neskúsené. Náklonnosť ku hriechu je však už prítomná v ich srdciach, poháňa ich srdce, myseľ aj vôľu. Nemajú prirodzenú náklonnosť ku pravej svätosti alebo Božej spravodlivosti. Už vo svojom útlom veku sú skazené, len tá skazenosť sa navonok ešte možno úplne neprejavila. Napriek tomu, že vo svojich srdciach majú nejaké poznanie dobra (Rimanom 2:14-15), nebudú a ani nedokážu konať dobro, pretože milujú zlo (Jeremiáš 17:9; Ján 3:19).
Ak máte problém s aplikovaním tejto doktríny na vaše dieťa, tak si len predstavte, že vaše dieťa je zmenšeninou vás samotných.
Je pokorujúce si uvedomiť, že vaše dieťa zdedilo hriešnu prirodzenosť a Boží hnev od vás. Táto skutočnosť by mala viesť všetkých kresťanských rodičov k tomu, aby sa vo svojej rodičovskej úlohe, zamerali na tú najdôležitejšiu potrebu svojich detí: na znovuzrodenie. Aby sa s plným nasadením snažili viesť svoje deti k uvedomeniu si svojej skazenosti a k následnému uvedomeniu si veľkej potreby ich znovuzrodenia.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B150506
Nasledovná 4. časť zo série 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“.
Celá PDF brožúra 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“ k dispozícii NA STIAHNUTIE TU.
Výborná kniha o výchove detí od Johna MacArthura: Boží plán pre výchovu našich detí. https://www.dobrasprava.sk/knihy/index.php?route=product/product&product_id=88
