Mnohí kresťania, ako väčšina ľudí, nie sú bohatí: finančne ani duchovne. Mnohí môžu žiť materiálne od výplaty k výplate a príliš mnoho z nich žije od výplaty k výplate aj duchovne. Bojujú, aby sa radovali z Božej blízkosti – prežívajú na citovo zafarbených udalostiach a zážitkoch. Deti v týchto domácnostiach, čo sa týka rozvoja ich osobného vzťahu s Kristom, musia spracovať určité veci.
Našťastie, väčšina kresťanov sa nachádza na tej druhej strane. Vo svojom vzťahu s Pánom Ježišom sa radujú na vysokej duchovnej úrovni, pretože ho denne hľadajú a ich cieľom je, aby žili na Jeho slávu. Hĺbka a zrelosť ich chodenia s Kristom vytvárajú stabilitu, bohatstvo a hojnosť v ich rodinách. Ale táto ich hojnosť v Kristovi môže predstavovať určité boje, keď príde na budovanie osobného zanieteného vzťahu ich detí s Pánom Ježišom.
Dedenie materiálnych vecí na deti je skutočne dobrým príkladom ťažkostí, ktorým často rodičia čelia, keď chcú previesť na svojich potomkov duchovné bohatstvo, ktoré získali. Dohodnime sa, že budeme definovať „bohatstvo“ ako mať niečoho viac ako minimum, viac ako môžeme my sami bežne spotrebovať. Pán Ježiš povedal, že komu je veľa dané, veľa sa od neho očakáva. Na základe tejto myšlienky ponúkam nasledujúce prirovnania.
Ťažkosti pri odovzdávaní bohatstva
Je veľký rozdiel medzi tým, že sa stanem bohatým a že som bohatým od začiatku. Tí prví poznajú, čo to je napr. nemať nič – byť hladným. Museli premýšľať, ako to zvládnu z mesiaca na mesiac. Tí druhí nič také nepoznajú, teda nie z vlastných skúseností.
A je to práve tento hlad (pocit toho, že sotva prežívame), ktorý ženie človeka vykonávať tvrdú vytrvalú prácu, ktorá je potrebná k tomu, aby sa vybudovali vnútorné svaly, ktoré sú potrebné, aby sa dostal z biedy k bohatstvu. Sú potrebné takéto „svaly“:
- pokora – ovláda ich pýchu a dáva im slobodu, aby konali nevďačnú alebo aj podradnú prácu, ktorá im v konečnom dôsledku umožňuje prístup k rebríku úspechu.
- vízia – umožňuje im vidieť lepšiu budúcnosť a takisto tvorí plán, ako sa tam dostať.
- vytrvalosť – posúva ich cez miliardy prekážok (okolo nich alebo skrz ne), ktoré sú na ceste ich zápasu za lepší život a ktoré kričia: „Nie, je to príliš ťažké!“ alebo „Nestojí to za to!“ alebo „Teraz to už vzdaj!“
- obeť – poprieť sami seba, teraz, aby nakoniec dosiahli to, čo by inak nikdy nedosiahli.
Tieto vnútorné svaly človeku nielen pomôžu získať materiálne bohatstvo, ale im slúžia aj k tomu, aby si toto bohatstvo ochránili a rozmnožili.
Keď typickí Američania tvrdo pracovali a zhromaždením peňazí sa dostali na určitú „zdravú“ finančnú úroveň, je pre nich prirodzené, že chcú časť z nich použiť na to, aby si urobili svoj každodenný život pohodlnejším, spokojnejším a bezpečnejším. Nerobia to preto, lebo im hrozí nepohodlie, ťažkosti alebo nebezpečenstvo. Tieto tri veci dobre poznajú. Ale teraz, keď si finančne polepšili, tak je na mieste, že použijú časť z nich, aby sa pozdvihli nad taký ťažký život, ktorý už nie je nevyhnutný. A pretože zaplatili osobnú cenu za to, aby sa sem dostali, je málo pravdepodobné, aby ich toto spríjemnenie života pomocou bohatstva skazilo, jednoducho to predstavuje spôsob, akým si užívajú svoje požehnanie.
Ale ak ako dieťa vyrastáte v takomto domove, požehnania bohatstva vašich rodičov môžu mať na vás úplne opačný účinok. Neviete, čo je to hlad, ani potreba vízie, ani volanie po obeti. Život s množstvom možností vedie k tomu, že dieťa si ani nevie predstaviť, že by ich nemalo. Ak nie sú rodičia opatrní, tieto požehnania môžu spôsobiť, že si na ne ich deti budú nárokovať. Dôsledkom výhod, ktoré sami nezískame, je často lenivosť, nadutosť, sebeckosť a skutočnosť, že si títo ľudia dostatočne nevážia obetí iných, ktoré priniesli, aby ich život bol tak dobrý.
Preto bohatstvo spôsobuje ťažkosti, keď je prevedené z generácie, v ktorej sa získalo, na generáciu nasledovnú. Tento scenár má rôzne variácie, ale v podstate to funguje takto: prvá generácia vytvorí bohatstvo, druhá generácia s ním zle hospodári a tretia ho stratí.
Rodičovstvo v materiálnej hojnosti
Jestvujú výnimky, ale bežne sa dosiahnu tým, že rodičia budú vedome konať. Uvedomujú si, že je veľmi dôležité, aby ich deti zažili ich vlastnú finančnú cestu. Takíto rodičia majú vždy tendenciu používať dva princípy.
- Vidia, aké je dôležité, aby ich deti zažili finančný nedostatok.
Vnímajú postoj: „Nechcem, aby moje deti museli ísť cez to, cez čo som ja išiel,“ ako taký, akým skutočne je – zavádzajúci pohľad na nedostatok, ktorý v konečnom dôsledku nedáva ich deťom možnosť, aby získali osobnú ekonomickú zrelosť.
Ich deti môžu mať krajší dom a viac možností, ako mali v rovnakom veku ich rodičia, ale múdri rodičia sa uistia, že deti prechádzajú ťažkosťami pri rozhodovaní, čo ich prinúti rozvinúť si finančnú zodpovednosť. Zo začiatku sa musia ich deti ešte stále starať o pre nich primerané práce v domácnosti. A títo rodičia si uvedomujú, že aj keby dokonca mohli svojim deťom ľahko kúpiť všetko oblečenie podľa najnovšej módy a spotrebiče a všetko ostatné, čo si ich srdce žiada, neurobia to. Zaobstarajú im základné veci, ktoré by svojim deťom zabezpečili bežne aj iní rodičia, ale zároveň očakávajú od svojich detí, že budú mať svoj vlastný príjem, ak si budú chcieť prilepšiť alebo mať niečo naviac.
Iný spôsob, ktorým umožnia svojim deťom zažiť finančný nedostatok je, že keď sú už raz dospelé, odmietnu im zabezpečiť ekonomickú starostlivosť.
- Robia rozdiel medzi svojím bohatstvom a svojimi deťmi.
Syn vo veku puberty hovorí: „Ocko, sme bohatí, však?“ Ocko odpovie: „Nie synu, tvoja mama a ja sme bohatí. Ale ty nemáš nič. Pre to, čo máme, sme tvrdo pracovali a sme šťastní, že dovtedy, dokedy sa o teba staráme, môžeme sa o tieto výhody podeliť s tebou… Ale príde deň, keď ťa uvoľníme do tvojej dospelosti. Vtedy budeš musieť niesť za svoj život plnú finančnú zodpovednosť. Ako to budeš mať so svojimi peniazmi a aký bude tvoj životný štýl, to bude závisieť iba od tvojho vlastného úsilia.“
Je namieste dať mladému dospelému finančnú „injekciu“, čo mu umožní byť ešte viac zodpovedným, ale nie ho neustále finančne podporovať, čo u neho vypôsobí lenivosť, nezodpovednosť alebo nárokovanie si takejto podpory. Títo múdri rodičia nechcú previesť kontá a finančné dedičstvo na svoje deti, kým si nebudú istí, že tieto veci z nich urobia lepších ľudí. Posledná vec, ktorú by chceli, aby ich ťažko zarobené peniaze urobili je, aby nakoniec ich dospelé deti zničili.
Rodičovstvo v duchovnej hojnosti
A teraz to prirovnanie. Ak je niekto vychovávaný v duchovne nepriaznivom prostredí, prirodzene vníma, že tu niečo chýba. Duchovný hlad a prázdnota, ktoré ho často sprevádzajú, hrajú dôležitú úlohu pri tom, ako takýto človek reaguje na evanjelium. Dovtedy sa mohli stretnúť s radom náboženských napodobenín. Ale napodobenina, podobne ako nekvalitná strava, nemôže nikdy zasýtiť. Keď duchovne vyhladnutý človek konečne ochutná „Chlieb života“ a upije si zo „Živej vody“, ten rozdiel je premáhajúci. Nemusí sa hneď poddať Bohu, ale keď sa Duch Svätý nakoniec dotkne jeho srdca, zmena je hlboká, rozdiel je markantný a zdá sa, že sa už nikdy nevráti späť.
Novú vieru často sprevádza nesmierna túžba: viac Boha, Jeho slova, Jeho pravdy a milosti a Jeho rodine bratov a sestier. Táto túžba premieňa celý život tohto nového veriaceho.
Ak takáto premena nastane v ich mladých rokoch alebo v prvých rokoch manželstva, je pre nich prirodzené použiť niečo z ich duchovného bohatstva v Kristovi, aby si „zvýšili“ svoj životný štýl. Modlitba a štúdium Božieho slova sa stanú niečím bežným. Najbližší priatelia sa stávajú duchovnými aktívami a nie pasívami. Strach je stále viac premáhaný vierou. Zlé návyky sú nahradené dobrými. Ich dom je stále viac napĺňaný Bohom.
Ale ak ste dieťa, ktoré sa v takomto dome narodí a od začiatku v ňom rastie, môže to mať, ľudsky povedané, na vašu duchovnú cestu úplne opačný vplyv. Keď vychovávame dieťa v domove, kde nastala počas jednej generácie premieňajúca práca Božia „z biedy ku sláve“, má to nežiadúce dôsledky. Pri deťoch, ktoré vyrástli v duchovne bezpečnom príjemnom kresťanskom domove, som si všimol tri časté problémy:
- Nemyslia si, že Boh je tak skutočný, ako naozaj je.
- Nemyslia si, že hriech je tak zlý, akým skutočne je.
- Nerozmýšľajú.
Kresťanské prostredie, ktoré ich obklopuje (so svojimi tradíciami, so svojím stereotypom a vytvorenou ochranou), sa môže stať ich pohľadom na to, kto Boh je a nie na Boha samotného. Bezpečné hranice ich príjemného kresťanského sveta im môžu dať naivný pohľad na hriech, čo môže spôsobiť, že keď budú dospelí, môžu ľahko podľahnúť jeho skutočnej podstate. A žijú vo svete, ktorý im sústavne dáva odpovede na otázky, ktoré si nie sú nútení klásť a riešenie ťažkostí, s ktorými nikdy nebudú skutočne bojovať.
Odovzdávanie živej viery
Odovzdanie vrúcnej viery v Krista nasledujúcej generácii je ťažké, ale nie nemožné. V konečnom dôsledku je to Boh, ktorý dáva dar znovuzrodenia, ale Boh pozýva rodičov, aby v tom hrali dôležitú úlohu. Podobne ako bohatí rodičia účinným spôsobom odovzdávajú svojim deťom peniaze (aby si ich správne ocenili a stali sa ich správcami), existuje medzi inými aj pár vecí, ktoré môžu kresťanskí rodičia urobiť v snahe, aby výchovu svojich detí učinili odrazovým mostíkom, pomocou ktorého si vytvoria svoj vlastný hlboký vzťah s Pánom Ježišom.
- Dovoľte im, aby zažili určitý stupeň duchovného nedostatku.
Je zrejmé, že pre rodiča to je ľahkovážne jednoducho hodiť svoje bezmocné deti do stredu morálne nepriateľského sveta. Ale môže byť rovnako nezodpovedné a ľahkovážne vychovať ich v prostredí, v ktorom v skutočnosti pre svoju ochranu nepotrebujú Božiu moc a Jeho prítomnosť. Múdri rodičia vedia, že hoci si ich deti užívajú požehnania Božieho a spravodlivého domova, je veľký rozdiel medzi biblickými vedomosťami a biblickou mocou, duchovnou bezpečnosťou a duchovnou silou.
To prvé možno získať na základe správnych (ortodoxných pravoverných) informácií a človekom vytvorených hraníc. To druhé sa omnoho pravdepodobnejšie dosiahne pomocou duchovných výziev, rizika a hrozby. To prvé sa môže dosiahnuť bez Božej pomoci. To druhé sa dosiahne iba s Božou mocou a cez osobné stretnutie s mocným Spasiteľom.
Keď duchovne bohatí rodičia vytvoria situácie, v ktorých sa ich deťom treba ťažšie rozhodovať, a ktoré zvýraznia ich deťom, ako veľmi potrebujú Krista a On ich spasí, nielenže to, tak povediac, zvýši pravdepodobnosť, že ich dieťa bude mať biblické vedomosti a duchovnú silu, ale zároveň bude aj biblicky sčítané a duchovne bezpečné. A nemusíme ich vystaviť nepriateľskému svetu, ktorý ich obklopuje, aby ich to usvedčilo, že potrebujú Krista.
Ale ako to má rodič urobiť bez toho, aby sa nestal ľahkovážnym? Pán Ježiš nám ukazuje cestu. Vyučoval svojich učeníkov pravde evanjelia tak, že im vždy otváral Písmo, vyučoval podobenstvá a potom ich aplikoval v ich životoch. Ale takisto neustále zapájal učeníkov do tvrdej reality skazeného sveta, ktorý ich obklopoval. Keď Ho sprevádzali pri Jeho službe, ako vylieval svoju lásku na ľudí chytených v bolesti a stratených, tak boli denne vystavení ľudskému skazenému srdcu. A boli situácie, kedy dokonca poslal týchto svojich učeníkov samotných „ako ovce medzi vlkov“, aby si prakticky vyskúšali princípy, ktoré im Pán Ježiš ukazoval. (Matúš 10:16)
Poviete: „Áno, ale tí učeníci boli dospelí.“ Asi áno, hoci niektorí z nich mohli byť mladší ako tí, ktorých dnes bežne považujeme za „dospelých“ – a pri mnohých týchto stretnutiach, pri ktorých mal Pán Ježiš čo do činenia so strateným svetom, vieme, že boli prítomné aj „deti“. V niektorých prípadoch deti v skutočnosti hrali aj úlohu. Avšak pri týchto vyhrotených stretnutiach, kde boli prítomné aj deti, boli tieto deti uchránené od vplyvu hriechu, pretože tam bol s nimi Pán Ježiš.
Poviete: „Áno, ale tí učeníci už boli veriaci v Pána Ježiša.“ V skutočnosti až do vzkriesenia Pána Ježiša úplne jasne nerozumeli tomu, kto Kristus bol a koho predstavoval. Ale boli k Nemu priťahovaní a mali túžbu odpovedať na Jeho volanie. Počas toho, ako s Ním tri roky chodili, sa s Ním stále viac zbližovali ako so svojím vodcom a priateľom, ale ich vzťah s Ním založený na viere nastal až v poslednej kapitole Jeho služby.
Ak sú rodičia skutočne bohatí v Kristu, mali by žiť na frontovej línii, čo sa týka Jeho kráľovstva. Mali by sa pravidelne zaoberať s duchovne zranenými ľuďmi a ľuďmi v núdzi, ktorí sú v ich okolí. Títo rodičia vedia, že ich deťom sa lepšie darí na sedadlách „prvého radu,“, kde ich mamka a ocko milujú stratených a osamotených ľudí, s ktorými sa na ceste stretnú. Duchovne bohatí rodičia, ktorí neustále dávajú zo svojich pokladov duchovne zruinovaným ľuďom vo svojom okolí, majú bežne menej ťažkostí s výchovou detí, pretože tieto deti majú realistický obraz o stratenej kultúre, ktorá ich obklopuje.
- Rozlišujte medzi vzťahom vašich detí s Kristom a vzťahom, ktorý máte s Ním vy ako rodičia.
Títo rodičia dávajú jasne najavo, že láskavé duchovné prostredie, z ktorého sa ich deti radujú, je súčasťou vzťahu ich rodičov s Pánom Ježišom. Ak ich deti chcú, aby niečo také bolo súčasťou ich budúceho života, skôr alebo neskôr to nájdu na základe svojho vlastného hľadania Krista. Títo rodičia nepredpokladajú, že to, čo oni vedia alebo veria o Pánu Ježišovi, automaticky získajú aj ich deti. Snažia sa dotknúť srdca svojich detí spôsobom, ktorý im pripraví cestu, aby sa sami v konečnom dôsledku napojili na Božie srdce
Kristus viac ako pohodlie
Odovzdávanie svojej viery môžeme skomplikovať, ak nevedomky urobíme tento proces našim deťom príliš príjemným a ľahkým. Hoci deti môžu samozrejme mať výhody z požehnaní, ktoré sú dôsledkom vzťahu s Kristom, ktorý majú ich rodičia, ale ak chcú toto duchovné vlastníctvo sami pre seba, dostanú ho na základe svojej vlastnej cesty ku krížu.
Čím viac urobíme náš domov príjemným miestom pre naše deti, v ktorom môžu postupne spracovať závažnosť svojho hriešneho oddelenia sa od Boha, tým ľahšie bude pre nich získať bohatstvo z ich spasenia pre seba.
Tim Kimmel
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/let-your-children-go-to-him
