Hoci Biblia hovorí niekedy veci, ktoré sú tajomstvom alebo sú skryté (ako napríklad „čas, časy a pol času“ v Danielovi 7:25), rovnako hovorí aj veci, ktoré sa zdajú byť očividne zrejmé.
Jednou z týchto očividne jasných vecí je aj to, čo hovorí Pán Ježiš: „Ale nech je vaša reč: Áno – áno; nie – nie.“ (Matúš 5:37). Je to jasné a zrozumiteľné, napriek tomu veľa ľudí, vrátane rodičov, to vôbec nedodržiava. Dôsledkom toho sme svedkami problému: v škole, v obchode, pred zhromaždením, v reštauráciách… kdekoľvek: deti skúšajú, či rodičovské nie skutočne znamená nie.
Vyplývajú z toho dôsledky, keď rodič povie: „Nie, nesmieš….“, ale dieťa to odkladá alebo sa rozčúli alebo fňuká alebo jednoducho neposlúchne a rodičia s tým nič neurobia. Porozumieť áno a nie je veľmi dôležitým predpokladom pre to, aby človek zažíval a vážil si milosť a milosrdenstvo. A to je to, čo naozaj chceme.
- Odmeňované správanie sa stáva opakovaným správaním
Keď dieťa fňukaním dosiahne, čo chce, rodič odmenil fňukanie. Na základe prirodzených zákonov, ktoré Boh do vesmíru vložil, správanie je odmenou posilnené, nikdy nie oslabené. Takíto rodičia zažijú viac toho, čo odmeňujú: fňukania, odkladania a namietania.
Deti si urobia z fňukania zvyk, pretože ich za to odmeňujeme. Aká je to odmena? Ich vlastná vôľa premôže vôľu autority. Toto je túžba hriešnej prirodzenosti.
„Vychovávaj chlapca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli z nej.“ Príslovia 22:6
- Nedôsledné slová sa stávajú nedôveryhodnými slovami
Ak rodič povie nie a neposilní toto nie, tak jeho bežné slová a aj tie budúce sa stretnú s kompromisom, dokonca sa úplne otočí ich význam. Dieťa už viac s istotou nevie, ktorým slovám má veriť. Nie znamená nie alebo to znamená možno?
Keď sú rodičia nedôslední, tak dieťa nevie, kedy rodič to, čo hovorí, aj myslí, a kedy to nemyslí. Nariadenia, vrátane samotného slova „nie“, strácajú svoj význam.
Rodičia, hovorte to, čo myslíte, a myslite to, čo hovoríte. Dieťaťu nesmierne pomôže, keď vie, že môže dôverovať vám aj vašim slovám. Pre dieťa je zdravé, keď vám môže plne dôverovať, že naozaj splníte to, čo hovoríte, keď poviete také veci ako: “Nie, nesmieš zostať hore dlhšie. Obleč si pyžamo.“ Dieťaťu pomáha, keď vie, že urobíte, čo ste povedali, že budete náležite konať, ak sa nezačne pohybovať smerom k pyžamu.
„Nie“ nemá znamenať „nie“ skoro vždy, ale vždy. Vždy. Žiadne prázdne hrozby. Ale všimnite si niečo: istota a nemennosť vlastných vyhlasení neznamená tvrdosť. Istá a rýchla odpoveď rodičov nemusí znamenať tvrdosť.
„Trestaj svojho syna a vráti ti pokoj, dopraje rozkoš tvojmu srdcu.“ Príslovia 29:17
- Narušená autorita vedie k nerešpektovaniu autority
Autorita dieťaťa sa dostáva na vyššie miesto ako autorita rodičov a toto vedie k chaosu. Áno, rodičia môžu dať deťom autoritu, aby robili určité rozhodnutia na základe súhlasu ich rodičov, ktorý predtým dostali. Príklad: „Janko, môžeš si vybrať, aký biblický príbeh si dnes večer prečítame.“ V takomto prípade si rodičia zachovávajú im Bohom danú právomoc. Ale ak deti nariadenia rodičov neposlúchajú, na lodi, ktorá predstavuje rodinu, nastala vzbura.
„Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo to je spravodlivé.“ Efezským 6:1
- Nerešpektovanie autority rodičov vedie k nerešpektovaniu duchovnej autority
Ak vy ako rodič, ktorý vychovávate svoje deti a ste pre nich vzorom, budete od nich vyžadovať poslušnosť a sám nebudete dbať na nariadenia od Boha ako od vášho Otca, nebudete vo svojej výchove úspešní. Keď sú rodičia poslušní Božím nariadeniam, potom pri výchove svojich detí sú im vzorom, pretože prijímajú nariadenia, ktoré dáva Boh im.
Vytrvalé plnenie slov „áno“ a „nie“ deti učí, že žijeme v Bohom navrhnutom vesmíre, kde to, čo robíme, má svoje následky. Dieťa nemôže hrešiť beztrestne a čím skôr ho rodičia naučia, že za zlé správanie je trest, tým lepšie pre zvyšok jeho života. Pre neskúseného rodiča sa to môže zdať tvrdé, ale to je láska. A správať sa k našim deťom inak je mimoriadne neláskavé. Vzorom našej výchovy a trestania má byť správanie Boha Otca ku nám, kresťanom: „Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá. Lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá (trestá) každého, koho prijíma za syna.“ Židom 12,5-6. Výchova (a niekedy aj prevýchova) nie je vždy príjemná, ale jej ovocie je krajšie.
Jemne, dôrazne a vytrvalo povedané „nie“, ktoré hovoríme telesným podnetom dieťaťa, ho naučí, akú hodnotu má „nie“, ktoré povie svojim vlastným tvrdohlavým podnetom. Cieľom získania takejto sebakontroly nie je iba to, aby sa rodič zaoberal neoblomnou tvrdohlavosťou dieťaťa, ale aby mohlo vidieť, že je tu niečo omnoho viac žiadúce, čo treba hľadať niekde inde: menovite v Pánovi Ježišovi. S nádejou dávame dieťaťu dar tým, že ho vychovávame tak, aby svoj pohľad neupieralo na seba ale na niekoho iného, na svojho rodiča a cez tohto rodiča videlo Niekoho iného.
„Trestaj syna, kým je ešte nádej, ale nedaj sa strhnúť k tomu, aby si ho usmrtil.“ Príslovia 19:18
- Milujúce dôrazné „nie“ bude tvarovať vaše deti
Ak sa neposlušnosť nestretne vždy a každý raz s okamžitou odpoveďou, tak sa táto neposlušnosť v dieťati zakorení a rastie. Bdelosť je súčasťou rodičovského povolania. Pokarhanie má vysokú prioritu: prerušte čokoľvek, čo práve robíte, a dieťa láskavo pokarhajte.
Uistite sa, že dieťa vás vníma. Dívajte sa mu do očí a dajte mu vedieť, že mu venujete pozornosť. Zistil som ako učiteľ na základnej škole a tiež ako rodič, že jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov je krátka otázka: „Čo som povedal?“ Poukazuje to na to, že stále si stojím za tým, čo som pred chvíľou povedal.
Nehovorte príkazy, kým si nie ste istý trvalo a pevne na nich trvať. „Nie“ neznamená, aby sa dieťa trochu viac sa rozčúlilo, hlasnejšie fňukalo, dostalo „záchvat syčania“ alebo začalo namietať. Získajte najprv poslušnosť až potom premýšľajte na tým, čo žiada dieťa.
S manželkou sme zvykli naším deťom hovoriť: „Ak budeš niečo žiadať, budeme o tom uvažovať. Ak budeš fňukať, znamená to automaticky, že dovolenie nedostaneš.“ Nemali by ste byť prekvapení, keď zistíte, že ak budeme vytrvalo uplatňovať túto politiku, fňukanie skutočne prestane. A naviac, „keď nedostaneš dovolenie a budeš aj naďalej fňukať, rýchlo a s istotou budú nasledovať ešte horšie následky.“
„Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna. Ale kto svojho syna miluje, zavčasu ho trestá.“ Príslovia 13,24
Nech je vaše milujúce „áno“ časté
Ešte by som rád dodal, že slovo „nie“ je omnoho prijateľnejšie, keď ho vysloví a zdôrazní rodič, ktorý tiež často hovorí „áno“. V našej domácnosti sme sa veľa hrali, mali veľa zábavy, kde sa ocko smial najprv na sebe. Takáto hravosť poskytuje dobrú atmosféru a kontext, v ktorom sa „nie“ vníma omnoho miernejším zákazom. V atmosfére poslušnosti a podriadenosti je potrebných omnoho menej pravidiel. Ak naučíte deti poslušnosti, bude to pre dobro všetkých v dome.
„Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, aby nestratili smelosti a vôle.“ Kolosenským 3:21
A modlite sa. Požiadajte Boha, aby vašim deťom pomohol sa od vás naučiť jasné áno a nie.
Sam Crabtree
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/parents-let-your-no-be-no
