William Tyndale (približne 1494-1536, jeho meno sa číta „Tindejl“) významne prispel k reformácii v Anglicku. Mnohí považujú za najväčší Tyndaleov prínos do reformácie jeho preklad Biblie do angličtiny a jej následné šírenie. Jeden biograf, Brian Edwards, vyhlásil, že Tyndale bol nielen „srdcom reformácie v Anglicku,“ ale bol samotnou reformáciou v Anglicku.
John Foxe zašiel až tak ďaleko, že ho nazval „apoštolom Anglicka“. Niet pochýb, že Tyndale svojou prácou zmenil celé smerovanie Anglicka a západnej civilizácie.
Tyndale sa narodil niekedy okolo roku 1494 v Glouchestershire, vo vidieckej oblasti na západe Anglicka. Tyndaleovci boli takou typickou ale za to veľmi významnou farmárskou rodinou a preto mali možnosť poslať Williama na univerzitu v Oxforde. V roku 1506, keď mal 12 rokov, vstúpil William do Magdalen School, čo je ekvivalentom dnešného gymnázia, ktorá sa nachádzala v komplexe Magdalen College v Oxforde. Po dvoch rokoch štúdia na Magdalen School nastúpil William do Magdalen College, kde študoval gramatiku, aritmetiku, geometriu, astronómiu, hudbu, rétoriku, logiku a filozofiu. Taktiež robil veľké pokroky v jazykoch pod vedením toho najlepšieho klasicistického učenca v Anglicku. Bakalársky titul získal v roku 1512 a magisterský titul v roku 1515. Pred odchodom z Oxfordu bol Tyndale ordinovaný za kňaza.
Cambridge a hostinec u Bieleho koňa
Tyndale išiel ďalej študovať na Univerzitu v Cambrige s cieľom získať ďalší titul. Mnoho Lutherových diel už vtedy kolovalo medzi profesormi a študentami a vytvárali tak veľký rozruch v areáli školy. V takomto prostredí prijal Tyndale základné pravdy protestantského hnutia.
V roku 1520, teda iba 3 roky po tom, ako pribil Luther svojich 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu, sa začala stretávať malá skupina odborníkov z Cambridge, aby diskutovali o tejto „novej“ teológii. Začali sa stretávať v areáli King’s College v hostinci s názvom „u Bieleho koňa“ (White Horse Inn). Tak ako diskutovali o myšlienkach nemeckého reformátora, sa táto skupina stala známou pod názvom „Malé nemecko“. V tejto skupine sa stretávalo mnoho neskorších vodcov reformačného hnutia.
V roku 1521 Tyndale cítil, že potrebuje odísť z akademického prostredia, aby mohol hlbšie skúmať pravdy reformácie. Potreboval tak viac času na štúdium Nového zákona v gréckom jazyku. A tak prijal prácu v bohatej rodine Johna Walsha vo svojom rodnom mestečku. Počas tohto obdobia si uvedomil, že Anglicko nebude môcť byť nikdy evanjelizované, kým bude mať Biblie iba v latinčine. Prišiel k záveru, že „nie je možné laikov učiť pravdy Písma, len ak sa pred nich predloží Písmo v ich rodnom jazyku.“
Miestni kňazi často prichádzali na večere do Walshského kaštieľa, kde pracoval Tyndale a preto mohol byť Tyndale priamym svedkom nevedomosti katolíckeho duchovenstva. Počas jednej večere sa pustil s jedným kňazom do búrlivej diskusie, pretože katolícky kňaz vyhlásil: „Radšej by sme mali byť bez Božích zákonov ako bez pápežských.“ Tyndale odvážne reagoval: „Odmietam pápeža aj so všetkými jeho zákonmi.“ A k tomu ešte potom dodal tieto známe slová: „Ak Boh ušetrí môj život ešte niekoľko rokov, postarám sa o to, že aj chlapec, ktorý pracuje s pluhom na poli, bude vedieť viac o Písme ako ty.“ Od tohto momentu bol ambiciózny plán prekladu Biblie do angličtiny hnacím poslaním pre Tyndalea.
Do Londýna s plánom
V roku 1523 cestoval Tyndale do Londýna po oficiálne povolenie na preklad Biblie. Dohovoril si stretnutie s londýnskym biskupom Cuthbertom Tunstallom. Tyndale si myslel, že Tunstall bude otvorený myšlienke prekladu Biblie, ale stretol sa s odporom. Tunstall bol odhodlaný odporovať šíreniu Lutherových myšlienok, pretože sa obával povstania v Anglicku podobne, ako sa to stalo aj v Nemecku po uverejnení Biblie v nemčine. Tunstall vedel, že anglická Biblia dostupná ľuďom by podporila reformačné hnutie, ktoré by bolo veľkou výzvou pre katolícku cirkev. Tyndale si čoskoro uvedomil, že bude musieť opustiť krajinu, aby mohol dosiahnuť svoj prekladateľský plán.
V apríli 1524 sa Tyndale vo veku 30 rokov preplavil na európsky kontinent, aby zahájil svoj preklad a jeho publikovanie. Tyndale žil nasledujúcich dvanásť rokov ako vyhnanec a utečenec.
Po príchode do Hamburgu v Nemecku zamieril Tyndale do Wittenbergu, aby sa dostal pod Lutherov vplyv. Tu začal Tyndale s prekladom Nového zákona z gréčtiny do angličtiny.
V auguste 1525 odcestoval Tyndale do Cologne, kde dokončil svoj prvý preklad Nového zákona. V tomto rušnom meste Tyndale našiel tlačiara menom Peter Quentell, ktorý mal zverejniť jeho preklad. Quentell požadoval, aby sa táto tlač diala v tajnosti, ale nejakým spôsobom sa informácie o tejto tlači dostali von. Keď sa o tom dopočul tvrdý odporca reformácie, John Cochlaeus, hneď zorganizoval útok na túto tlačiareň. Avšak Tyndale bol vopred varovaný a stihol pozbierať všetky vytlačené strany okrem desiatich a v noci utiekol. Utiekol smerom na sever popri rieke Rýn do protestantsky priateľskejšieho mesta Worms.
V roku 1526 našiel Tyndale tlačiara, ktorý súhlasil s dokončením tlače anglického Nového zákona. Toto bol prvý balík mechanicky vytlačených Biblií preložených z gréčtiny do angličtiny. Približne 6000 kópií bolo vytlačených do čistej a zrozumiteľnej angličtiny. Tyndale začal pašovať svoje Nové zákony do Anglicka v balíkoch ovčej vlny. Dopyt rýchlo prevýšil ponuku.
V lete 1526 sa o tomto pašovaní Tyndaleových Nových zákonv dozvedeli cirkevní predstavitelia. Canterburský arcibiskup ako aj londýnsky biskup boli pobúrení. Rozhodli sa, že zničia všetky výtlačky tohto Nového zákona, ktoré nájdu a vyhlásili, že ktokoľvek by si kúpil, predával alebo vlastnil tento Nový zákon, tak sa dopúšťa vážneho trestného činu. Avšak tieto opatrenia nezabránili šíreniu Tyndaleovho prekladu, práve naopak: dopyt stále narastal.
- júna 1528 yorkský arcibiskup, kardinál Thomas Wolsey, vyslal troch agentov na kontinent, aby tvrdo pátrali po Tyndaleovi. Wolsey tiež nariadil Johnovi Hackettovi, anglickému veľvyslancovi v Nizozemsku (dnešné Holandsko), aby títo agenti dostali povolenie na Tyndaelovo zatknutie. Ale Tyndale utiekol do bezpečia do Marburgu. Hacket nakoniec ohlásil, že Tyndalea sa nedá nájsť.
Preklad piatich kníh Mojžišových
V septembri 1528 bol zorganizovaný ďalší pokus o vystopovanie Tyndalea. Mních John West bol vyslaný z Anglicka na kontinent, aby chytil Tyndalea a priviezol ho späť do Anglicka. West vystúpil v Antverpách a obliekol sa do civilného oblečenia a začal pátrať po Tyndaleovi. Prehľadával mestá a vypočúval rôznych tlačiarov. Keď Tyndale cítil ohrozenie, ostal v Marburgu. Trávil tu čas štúdiom hebrejčiny, teda jazyka, ktorý sa nevyučoval na univerzitách, ktoré Tyndale navštevoval, kým bol študentom. S touto novou zručnosťou sa Tyndale pustil do prekladu piatich kníh Mojžišových z hebrejčiny do angličtiny.
V roku 1529 sa Tyndale presťahoval z Marburgu do Antverp. Toto prosperujúce mesto mu ponúkalo dostatok možností pre tlač, možnosť priamo dopravovať Biblie do Anglicka a našiel tu aj niekoľko anglických sympatizantov. Tu sa pustil do prekladu piatich kníh Mojžišových, ale čím dlhšie bol v tomto meste, tak tým väčšie nebezpečenstvo pociťoval. Uvedomil si, že päť kníh Mojžišových musí byť vytlačených niekde inde. A tak si Tyndale prenajal loď a preplavil sa do Hamburgu. Ale silná búrka zasiahla loď, ktorej vrak bol vyplavený na pobreží Holandska. Nanešťastie sa jeho knihy a poznámky aj s prekladom Pentateuchu stratili. Musel začať od začiatku.
Tyndale sa nakoniec dostal do Hamburgu. Tu bol prijatý rodinou von Emersových, rodinou, ktorá bola veľmi naklonená reformácii. V tomto bezpečnom prostredí sa Tyndale usilovne pustil do prekladu Pentateuchu z hebrejčiny. To mu trvalo od marca do decembra 1529. V januári 1530 bolo päť kníh Mojžišových vytlačených v Antverpách a následne prepašovaných a distribuovaných v Anglicku.
V novembri 1530 skúšal Thomas Cromwell, poradca kráľa Henricha VIII., inú stratégiu na chytenie Tyndalea. Podplatil Stephena Vaughana, anglického obchodníka, ktorý sympatizoval s reformáciou, aby našiel Tyndalea. V mene kráľa bol Vaughan vyslaný, aby ponúkol Tyndaleovi odmenu a bezpečný návrat do Anglicka. Keď dorazil Vaughan na kontinent poslal Tyndaleovi niekoľko listov. Tyndale mu odpovedal a niekoľkokrát sa s ním tajne stretol v Antverpách v apríli 1531. Avšak Tyndale sa bál, že kráľ poruší sľub o bezpečnej ceste do Anglicka a jeho prekladanie sa tým skončí. Preto Tyndale povedal, že do Anglicka sa vráti pod jedinou podmienkou: keď kráľ bude vlastniť jednu Bibliu preloženú niekým iným do angličtiny. Tyndale povedal, že ak toto kráľ urobí, tak je ochotný vrátiť sa do Anglicka, prestať prekladať a je ochotný vzdať sa svojho života, ak to bude potrebné. Inými slovami, Tyndale nebol ochotný vrátiť sa do Anglicka dovtedy, kým kráľ nepovolí používanie anglickej Biblie.
Zajatý v Antverpách
Na začiatku roku 1534 sa Tyndale presťahoval do domu v Antverpách ako hosť Thomasa Poyntza, bohatého anglického obchodníka, ktorý bol podľa Tyndaleových slov „dobrý múdry priateľský a lojálny sympatizant.“ Poyntz vzal Tyndalea pod svoju ochranu a poskytol mu dokonca aj plat.
Keď Tyndale cítil bezpečie, pustil do finalizácie revízie Nového zákona. Toto druhé vydanie obsahovalo okolo 4000 korekcií prvého vydania z roku 1526. V tomto čase už bola Tyndalova hebrejčina rovnako dobrá ako gréčtina a preto sa pustil do prekladu ďalších častí Starého zákona, konkrétne od knihy Józuovej až po 2. knihu Kronickú.
V Anglicku dostal určitý Harry Phillips veľkú sumu peňazí od svojho otca, aby vyplatil nejakého muža v Londýne. Harry však tieto peniaze minul na hazardné hry. Nejaký neznámy vysokopostavený cirkevný hodnostár, pravdepodobne to bol londýnsky biskup, John Stokesley, sa dopočul o tomto Harryho dlhu a ponúkol mu veľkú čiastku peňazí pod podmienkou, že pôjde na kontinent a nájde Tyndala. Vo svojom zúfalstve Phillips túto ponuku prijal. Pricestoval do Antverp na začiatku leta roku 1535 a hneď začal nadväzovať potrebné kontakty medzi anglickými obchodníkmi. Keď našiel Tyndalea, tak sa s ním začal priateliť a získal si jeho dôveru. Potom ho v jeden deň vlákal do úzkej uličky, kde ho chytili vojaci. Po dvanástich rokoch utečeneckého života ho nakoniec zajali.
Následne na to bol prehľadaný Poyntzov dom a mnoho Tyndalových vecí bolo zničených. Napriek tomu jeho dosť objemný spis s prekladom druhej časti Starého zákona tento útok prežil. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tento spis dostal do rúk jeho priateľa Johna Rogersa, ktorý ho nakoniec vytlačil vo vydaní Biblie s názvom Matúšova Biblia (Matthew’s Bible) v roku 1537.
Uväznený vo Vilvoorde
Tyndale bol väznený na hrade Vilvoord, ktorý sa nachádzal približne 10 km na sever od Bruselu. Tu pobudol Tyndale približne jeden a pol roka, kým sa pripravoval jeho súdny proces. Foxe napísal, že Tyndale „mal vplyv na svojich nepriateľov,“ pretože počas toho, ako bol uväznený, stihol obrátiť svojho dozorcu, jeho dcéru a ostatných z jeho rodiny.
V auguste 1536 sa Tyndale nakoniec postavil pred súd. Na jeho osobu bol spísaný veľmi dlhý zoznam obvinení a bol vyhlásený za heretika. V ten istý deň bol Tyndale exkomunikovaný z kňazského úradu. Potom bol vydaný sekulárnym mocnostiam, aby ho potrestali. Vyhlásili rozsudok smrti.
Tyndale bol popravený 6. októbra 1536. Bol obesený, upálený a jeho telo vyhodili do vzduchu pušným prachom, ale v určitom momente pred smrťou stihol povedať svoje posledné slová: „Pane, otvor oči kráľovi Anglicka!“
Preložené z: http://www.ligonier.org/blog/prince-translators-william-tyndale/
Články Stevena Lawsona o reformátoroch prvej vlny:
Reformácia a muži na jej čele http://pravdavlaske.sk/clanky/
Pevnosť pravdy: Martin Luther http://pravdavlaske.sk/clanky/
Revolucionár Zürichu: Ulrich Zwingli http://pravdavlaske.sk/clanky/
Velikán prekladateľov: William Tyndale http://pravdavlaske.sk/clanky/
Neúnavný teológ: Heinrich Bullinger http://pravdavlaske.sk/clanky/
Teológ tisícročia: John Calvin http://pravdavlaske.sk/clanky/
