Napriek tomu, čo si niekedy myslíme, nerozumieme všetkému, čo Boh robí alebo ako to robí. On nie je manipulovaný alebo ovplyvnený našimi hodnotami, záujmami alebo naším zmyslom pre spravodlivosť. Napokon žalmista nám hovorí: „Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle.” (Žalm 114:3).
Navyše, náš Pán sa nezodpovedá našim padlým chybným štandardom. Všetko, čo robí, je správne, pretože to robí On. Nikdy by neurobil nič, čo by bolo v rozpore s Jeho vlastnou svätou povahou. On sám je teda štandardom pre to, čo je sväté a spravodlivé. Inými slovami, On predstavuje všetko, čo je skutočne sväté.
Toto máme na mysli, keď povieme, že Boh je svätý. Je to princíp, ktorý je základom všetkého, čo Písmo učí. Je to určite jedno zo základných pravidiel, na ktorom je založená doktrína vyvolenia.
Božia slobodná vôľa
Navyše vyvolenie ľudí pre spasenie nemôžeme oddeliť od ostatných vecí, ktoré si Boh zaumienil vykonať, pretože v širších súvislostiach môžeme vidieť, že Boh riadi všetko, čo sa okolo nás deje. Všetko, čo Boh robí, robí z vlastnej vôle: Jeho rozhodnutia nie sú ovplyvnené žiadnymi vonkajšími vplyvmi. Preto doktrína vyvolenia zapadá do tejto obsiahlejšej problematiky Božej zvrchovanosti. O tom je vyvolenie v najširšom slova zmysle a je to zjavné skoro na každej stránke Písma.
Na samom počiatku stvorenia Boh vytvoril presne to, čo chcel vytvoriť a urobil to presne tak, ako si to On predstavoval, čo umožnilo, aby sa udiali presne tie veci, ktoré sa udiali v ľudskej históriia ktoré následne viedli k uskutočneniu vykupiteľského plánu, ktorý On už dávno vymyslel. Vyvolil si národ, Izrael, nie kvôli tomu, že by boli v niečom lepší ako všetci ostatní, alebo preto, že by túžili po Ňom viac ako ostatní ľudia, ale jednoducho preto, že sa tak rozhodol. Mojžiš povedal Izraelu: „Lebo ty, Izrael, si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi. Nie preto sa Hospodin priklonil k vám a vyvolil si vás, že by ste boli väčší ako všetky národy – veď vás bolo najmenej zo všetkých národov – ale preto, že vás Hospodin miloval.” (Deuteronómium 7:6-8)
Podobne ako všetci, vyvolený bol aj Izrael „…predurčenými podľa predsavzatia Toho, ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle.” (Efežanom 1:11)
V Žalme 105:43 Boh nazýva Izrael nasledovne: „Jeho vyvolený.“ Žalm 135:4 hovorí: „Lebo Hospodin si vyvolil Jákoba, Izraela za svoje vlastníctvo.“ V Deuteronómiu 7:6 a znovu v Deuteronómiu 14:2 nájdeme tieto slová: „Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi.“ Písmo sa nesnaží obhajovať alebo vysvetliť túto voľbu: len jednoducho tvrdí, že Boh sa tak rozhodol.
A rovnakým spôsobom si Boh už na úplnom začiatku zvrchovane vybral všetko, čo zapadá do Jeho majstrovského plánu spasenia. Už od prvých veršov je Nový zákon plný príkladov Božej zvrchovanosti. On si vyvolil Svojho Syna za Vykupiteľa a určil čas a spôsob Jeho príchodu na zem. Nemalo by byť prekvapením, že si dokonca vyvolil pre Svojho Syna telo, ktoré bude nevestou pre Jeho Syna: cirkev.
Jeho skvelý plán pre každého kresťana je rovnako v súlade s tým, ako On všetko vedie – zvrchovane. Jeho zvrchovanosť nestojí na niečom, čo je tak nestále ako ľudská slobodná vôľa. Kristus povedal svojim učeníkom: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo,“ (Ján 15:16). Apoštol Pavel povedal, že dokonca aj dobré skutky, ktoré konáme ako veriaci boli Bohom pripravené „vopred“ (Efezským 2:10).
Ranní kresťania tomu rozumeli. V Skutkoch 13:48 Lukáš hovorí: „Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život.“ A samozrejme, deviata kapitola listu Rímskym obsahuje monumentálnu pasáž o Božom vyvolení, ktoré sa prejavilo v rozhodnutiach Jákoba a Ézava a v tom, ako si Boh vyvolil toho, ktorého si vyvolil – nie na základe čohokoľvek, čo urobili, ale podľa Jeho vlastného zvrchovaného, slobodného a ničím neovplyvneného cieľa. „Či hrnčiar nemá moc nad hlinou?“ (Rimanom 9:21). Alebo „Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil?“ (verš 20). Radšej by sme mali mlčať ako spochybňovať Božie zvrchované ciele.
Vyvolenie a cirkev
V celom Novom zákone sú zmienky o cirkvi ako Bohom vyvolenej. V Efežanom v 1:4-6 sa hovorí, že sme v Ňom vyvolení skrze Jeho lásku pred stvorením sveta, aby nás priviedol k viere v Krista. V prvej kapitole listu Tesalonickým Pavel oslovuje spoločenstvo slovami „bratia Bohom milovaní,“ a hovorí im: „vieme o vašom vyvolení“(1. Tesalonickým 1:4). V 2. liste Tesalonickým 2:13 čítame: „My sme však povinní vždy ďakovať Bohu za vás, bratia Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotinu na spasenie, keď vás posvätil Duchom a obdaril vierou v pravdu.“ Nemôže to byť jasnejšie ako toto: Boh si ťa už od počiatku vyvolil na spasenie.
V Matúšovi 16:18 Ježiš hovorí: „Postavím svoju cirkev a brány pekla ju nepremôžu.“ Toto je obrovské vyhlásenie: „Postavím svoju cirkev.“ „Ja sipostavím svoju cirkev.“ Je to vyhlásenie istoty a inimity: „svoju cirkev.“ Tak isto je to vyhlásenie nepremožiteľnosti: Božia cirkev odolá aj bránam pekla, čo je židovský eufemizmus pre smrť. Toto tvrdenie je veľmi dôležité: ak je peklo príbytkom mŕtvych, dostanete sa tam len cez smrť, takže je to jednoducho odkaz na smrť, čo je najväčšou zbraňou satana. Ježiš hovoril:”Postavím si svoju cirkev a ani to najhoršie, čo by ju mohlo zastaviť, smrť Môjho ľudu, ju nepremôže.”
Toto je veľmi priamočiare zasľúbenie: Nemenný, zvrchovaný, verný, milostivý, všemohúci Pán neba, ktorého slovo sa nikdy nemení, ale vždy spôsobí, aby splnilo ten účel, pre ktorý Ho Boh určil; ktorého plány sa vždy uskutočnia; ktorého vôľa sa dokonale naplní; ktorého plán je nakoniec neprekonateľný – tento Pán a Boh prehovoril a povedal: „Postavím svoju cirkev.“ Nič tomu nezabráni.
To je konečný výsledok Božieho diela vo vyvolení. Ak si medzi vyvolenými, medzi tými, ktorí sa kajajú zo svojich hriechov a dôverujú Kristovi, tak si môžeš byť istý, že tvoje vyvolenie nemá základ v tvojej viere alebo v tvojich skutkoch. Ak by tvoje vyvolenie záviselo od teba, tak milosť by už nebola milosťou. Boh si ťa vyvolil na základe svojej vlastnej slobodnej vôle pre svoje Božie plány. Táto skutočnosť je základom pre uctievanie a chválu, pretože to je presne to, čo Pavel myslel, keď povedal, že všetky veci – vrátane spasenia – sú: „z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.“ (Rimanom 11:36)
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B170712
