1. Duch Svätý je osoba
Najdôležitejšia pasáž, ktorá to podporuje je Ján 14:16-17. Aspoň 3 veci v tejto kapitole potvrdzujú, že Ježiš rozmýšľa o Duchu Svätom ako o osobe a nie iba ako o sile.
- Ježiš ho nazýva „iným Radcom“ v 14:16, „A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy“ (14:26; 15:26; 16:7). Keď ho Ježiš nazýva Radca alebo Tešiteľ, jedná s Nim ako s osobou, nie ako silou. A keď ho nazýva „iným Radcom,“ myslí tým, „Bude takým Radcom ako som ja.“ Duch Svätý je Radcom ako Ježiš – je osobou.
- V J 14:17, Ježiš hovorí, „Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“ Potom vo verši 25 vraví, „Toto som vám povedal, keď som bol s vami.“ Ježiš tu prirovnáva Ducha k sebe samému a v podstate vraví, „Som tu s vami a potom bude s vami Duch.“ „Teraz ma poznáte ako telo a krv Syna Božieho. Čoskoro ma spoznáte skrze Ducha, ktorý vám bude daný.“ Preto nie je Duch o nič menšia osoba ako Ježiš.
- Duch Svätý je popísaný nielen ako hlas Božieho učenia, ale ako samostatný učiteľ. Ján 14:26 „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ A v 15:26 je samostatným svedkom, „Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne.“ V prípade, že si stále myslíme, že Duch je iba rozšírená vyučujúca pôsobnosť Otca a Syna – Ján 16:13 hovorí, že Duch najprv počuje a až potom vyučuje: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje;“ Duch sa správa nie ako sila alebo vplyv alebo činnosť inej osoby, ale ako samostatná osoba, počujúca od Otca a Syna a vyučujúca a nesúca svedectvo k človeku.
Prinesie vám to obrovský úžitok vo vašich životoch, ak budete veriť, že vo vás prebýva, vedie vás a očisťuje nie neosobná sila od vzdialeného Boha, ale osoba, ktorá je svojou podstatou láska Božia (Rim 5:5; 1 J 4:12-13).
2. Duch Svätý je Boh
Osoba, ktorá v nás prebýva a vedie a očisťuje nie je nikto iný ako Boh, Duch Svätý. Jednoduchým dôkazom pre toto tvrdenie je časté označenie „Duch Boží“. Duch je Boží nie preto, že Ho Boh stvoril, ale pretože zdieľa Božiu prirodzenosť vychádzajúcu z Boha (1. Kor 2:10-12). Keď je Syn od počiatku s Otcom (J 1:1-3), tak aj Duch Svätý musí byť od počiatku s Nimi oboma. Pretože podľa Rim 8:9-11 je Duch Krista ten istý ako Duch Boží. Ak by to neplatilo, potom by sme si mohli predstaviť čas, kedy Syn nemal Ducha alebo Otec nemal Ducha. Duch Svätý je nevyhnutnosťou pre vzťah medzi Otcom a Synom.
| Otec | Syn | Duch Svätý | |
| je Boh | F 1:2; Deut 32:6 | J 1:1, 14; Kol 2:9 | Sk 5:3-4; Mt 12:28 |
| je Stvoriteľ | Iz 64:8 | J 1:3, Kol 1:15-17 | Jób 33:4 |
| všadeprítomný | 1 K 8:27 | Mt 28:20 | Ž 139:7-10 |
| vševedúci | 1 J 3:20 | J 16:30; 21:17 | 1 Kor 2:10-11 |
| večný | Ž 90:2 | Mich 5:1-2 | Žid 9:14 |
| svätý | Lev 19:2; Hab 1:12-13 | Mk 1:24; Zj 3:7 | Lk 11:13; Rim 1:4 |
| slávny | Ž 29:3; 84:11; Jób 37:22 | Lk 9:43; 2 Kor 4:4 | 2 Kor 3:8; 1 Pt 4:14 |
| pravda | Num 23:19; Iz 65:16 | Jn 14:6; Zj 3:7 | Jn 14:17 |
| oživuje | 1 Tes 1:10 | J 2:19, 10:17 | Rim 8:11; 2 Kor 3:6 |
| miluje | J 3:16 | Ef 5:25 | Rim 15:30 |
| prebýva v ľuďoch | 2 Kor 6:16 | Kol 1:27 | J 14:17 |
| posväcuje | 1 Tes 5:23 | Žid 2:11 | 1 Pt 1:2 |
| má s nami spoločenstvo | 1 J 1:3 | 1 Kor 1:9 | 2 Kor 13:13; F 2:1 |
| má vlastnú vôľu | L 22:42 | L 22:42 | 1 Kor 12:11 |
| hovorí | Mt 3:17; L 9:25 | L 5:20; 7:48 | Sk 8:29; 11:12; 13:2 |
| je/dáva radosť | Rim 15:13 | J 15:11 | 1 Tes 1:6 |
| dobrý | Deut 8:16; Ž 118:1 | J 10:11 | Ž 143:10; Neh 9:20 |
| je/dáva nádej | Rim 15:13 | 1 Tim 1:1 | Rim 15:13 |
| Svedok | F 1:8 | Zj 1:5 | Sk 5:32 |
| zarmucuje sa | Gen 6:6 | Mt 26:38; Mk 3:5 | Iz 63:10; Ef 4:30 |
| vysmievaný | 2 Kron 32:17 | Mt 27:44 | Žid 10:29 |
| ľudia sa mu rúhajú | Zj 16:11 | Lk 22:65 | Mt 12:31 |
Vyliatie Ducha Božieho
Joel 3:1-5 „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho Ducha. A dám znamenia na nebi i na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a hrozný deň Hospodinov. A každý, kto vzýva Jeho meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako zasľúbil Hospodin, a medzi vyslobodenými budú tí, ktorých Hospodin povoláva.“
Sk 2:1-4 „Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“
Peter nám povedal, že to má začiatok v knihe Skutkov, na deň Letníc (Sk 2:14-21). Na tejto udalosti je niečo veľmi unikátne. Po prvé, bol to inauguračný moment, kedy bol Duch vyliaty na cirkev. A po druhé, bol doprevádzaný unikátnymi okolnosťami: zvuk prudkého vetra, jazyky z ohňa, hovorenie v jazykoch. A tieto veci už nevidíme, keď sa pozrieme na podobnú udalosť v Skutkoch 4.
Je pravdou, že Skutky 2 označujú výnimočnú prácu Ducha v začiatkoch cirkvi, ale zároveň označujú pôsobenie Ducha počas celej histórie cirkvi. Proroctvo z Joela teda začalo, ale neskončilo na Letnice. Zasľúbenie je platné počas celej existencie cirkvi.
Jer 31:31-34 „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho – znie výrok Hospodinov – lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“
Túto nadprirodzenú prácu vykoná v našom vnútri Duch Svätý a jej výsledkom bude osobné, dôverné poznanie Boha, aby bol On oslávený. Pán to vykoná kvôli Svojmu svätému menu, nie kvôli nám (Ez 36:22,32).
Duch Svätý oslavuje Otca a Syna
Ján 16:13-15 „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“
Ján 15:26 „Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne“
Dielo Ducha Svätého teda smeruje predovšetkým k poznaniu a oslave Boha a Pána Ježiša Krista. Keď správne porozumieme všetkým ostatným činnostiam Ducha, ktoré môžu byť spomenuté, naozaj zistíme, že sú obsiahnuté v tomto jedinom a najdôležitejšom cieli.
Keď nám je povedané, že Duch Svätý nebude hovoriť sám o sebe, ale o Ježišovi, potom môžeme dôjsť k záveru, že akýkoľvek dôraz na osobu a dielo Ducha, ktorý odvádza od osoby a diela Ježiša Krista, nie je pôsobením Ducha. V skutočnosti je to pôsobenie iného ducha, ducha antikrista, ktorého činnosť smeruje k umenšeniu významu Kristovej osoby (1 J 4:2-3). Aj keď Duch Svätý je nesmierne dôležitý, nikdy by v našom myslení nemal mať výsadné postavenie na úkor Krista, ktorého by zatienil. Kdekoľvek je naopak Pán Ježiš vyvyšovaný, pôsobí tam tretia osoba Trojice.
Akým konkrétnym spôsobom Duch rozširuje poznanie o Bohu a vyvyšuje Ho?
- Vyučuje o Bohu v Písmach
- Priťahuje ľudí k Bohu
- Posväcuje ľudí
- Vedie veriacich k službe
1. Vyučuje o Bohu v Písmach
Duch Svätý rozširuje poznanie a oslavuje Boha a Pána Ježiša Krista tým, že o Nich vyučuje v Písmach. Nový Zákon nám hovorí, že Duch konal túto službu ešte pred Kristovým vtelením, keď inšpiroval Starý Zákon. Ale tým sa Jeho pôsobenie neskončilo. Nový Zákon zaznamenáva, čo Kristus robil a objasňuje význam Jeho diela. Táto služba vyučovania je zdôraznená aj v Kristových posledných rozhovoroch s apoštolmi:
J 15:26-27 „Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne, a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou.“
Tak ako v dobe Starého Zákona zostúpil Duch na určitých prorokov, kráľov a iných vodcov, aby skrze nich prehováral. Tak ten istý Duch naplnil aj apoštolov, aby sa z Kristovho diela nestratilo nič, čo je potrebné pre naše spasenie a pre rast cirkvi.
Ako mohli títo ľudia, z väčšej časti neučení rybári, byť nástrojmi skrze nich sme mali obdržať Nový Zákon? Ako sa dá veriť ich záznamu o Ježišovom živote a učeniu? Zaznamenali všetko správne? Nezmiešali pravdu s omylom? Odpoveď na tieto špekulácie znie, že sa nedopustili žiadnej chyby, lebo ich Duch viedol a uchránil ich pred chybami.
2 Pt 1:21 „lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.“
J 16:13-14 „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.“
J 14:26 „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.
2. Priťahuje ľudí k Bohu
Druhý spôsob ako Duch oslavuje Boha a Pána Ježiša Krista je nasledovný: priťahuje ľudí ku Kristovi darom spasiteľnej viery. Bez tohto pôsobenia Ducha Svätého by nikto ku Kristovi nemohol prísť.
Keď Ježiš povedal, že pošle učeníkom Ducha Svätého, ktorý s nimi bude na veky, upresnil súčasne, že sa jedná o „Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná“ (J 14:17). Svetom má Ján na mysli svet ľudí, ktorý sú odlúčení od Krista. Bez pôsobenia Ducha Svätého, ktorý vedie ľudí ku Kristovi, chýba duchovné videnie i poznanie a nikto nemôže duchovné veci prijať. Nevidia, lebo sú duchovne slepí. Ako povedal Ježiš: „Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie“ (J 3:3). Nepoznajú, lebo veci Ducha sa dajú posúdiť len Duchom (1. Kor 2:14). Neprijímajú Ducha Svätého ani Krista, pretože platia Ježišove slová: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (J 6:44).
K čomu teda dochádza? Duch Svätý otvára slepé oči, aby neznovuzrodení ľudia uvideli pravdu, odstraňuje závoj z ich myslí, aby pochopili, čo nevidia a potom jemne prehovára k ich vôli, pokiaľ sa nerozhodnú vložiť svoju vieru v Spasiteľa. Bez tohto pôsobenia by na svete nebolo jediného kresťana. Duch Svätý nás zachraňuje a oslavuje tým Pána Ježiša Krista.
3. Posväcuje ľudí
Rim 15:15-16 „Ale napísal som vám, bratia, o niečo smelšie, rozpomínajúc sa na vás podľa milosti, ktorej sa mi dostalo od Boha: aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi vo svätej službe pri evanjeliu Božom, aby sa pohania stali príjemnou obeťou posvätenou Duchom Svätým.“
Posvätenie bolo cieľom Pavlovej misionárskej práce. Jeho službou je kázať evanjelium a obeťami, ktoré ponúka Bohu sú pohania. A títo pohania sú prijatí, lebo sú posvätení. Pavol sa nezameriava len na prebudenie, jeho cieľom je posvätenie. Hneď ako nám je jasné, čo je cieľom Pavlovej misie, zistíme, čo je vlastne posvätenie (v.18a): „Neodvážim sa totiž hovoriť niečo, čo by Kristus na získanie pohanov k poslušnosti nebol vykonal skrze mňa slovom a skutkom…“
Teda posvätenie znamená poslušnosť Kristovi.
Ježiš nám sám povedal, čo je cieľom misionárskej práce (Mt 28:19-20a): „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“ Posvätenie sa deje, keď je slovo Ježiša Krista zachovávané.
Rim 6:17-18a: „Ale vďaka Bohu, že ste (len) boli otrokmi hriechu a stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktorému ste boli odovzdaní. Oslobodení však od hriechu, stali ste sa služobníkmi spravodlivosti“
Keď sa vrátime do Rim 15, vidíme odkiaľ posvätenie prichádza. Prvým a najvyšším základom posvätenia je milosť Božia. Podľa v.15 Božia milosť zmenila Pavla na služobníka Krista. Pohnutý touto milosťou sa Pavol ujíma služby ohlasovania evanjelia, že Kristus zomrel za hriešnikov a ponúka večnú radosť tým, ktorí v neho uveria. Podľa v. 16, výsledkom kázania je, že sa pohania stanú posvätenými Duchom Svätým. Moc Ducha Svätého vyviera z Božej milosti a otvára ľudské srdcia, aby prijali evanjelium (Sk 16:14). Ak sa tak stane, Duch začne tvoriť u veriacich Kristov charakter. Vedie ich k víťazstvu and sebou samým a nad hriechom, prihovára sa za nich v modlitbe a učí ich ako sa modliť, zjavuje im Božiu vôľu pre ich život a umožňuje im podľa nej žiť.
4. Vedie veriaciach do služby
Mt 28:16-20 „Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš, a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“
Aby sme pochopili prácu Ducha Svätého v živote pôvodnej cirkvi, musíme sa najprv pozrieť na život učeníkov pred zmrtvýchvstaním Krista, po zmrtvýchvstaní Krista a po zoslaní Ducha Svätého. Pred zmrtvýchvstaním ich Ježiš nazýva maloverní (Mt 16:8). Je to silné napomenutie. Bez viery sa nedá páčiť Bohu. A títo muži boli nazvaní mužmi malej viery. Pritom sa hádajú o tom, kto z nich je najväčší (Mk 9:34). Vo svojej samospravodlivosti a zaujatosti túžili, aby sa z nebies zniesol oheň na ich nepriateľov (Lk 9:54). Neskôr im Ježiš im vysvetľuje, že sú mu prekážkou, lebo nemyslia na veci Božie, ale ľudské (Mt 16:23). Počas ukrižovania ho opustili (Mt 26:56; Mt 26:69-75). Peter zapiera Krista aj pred malou slúžkou. Toto je ten istý muž, ktorý po Letniciach stál pre celým národom a hlásal evanjelium. Aký je dôvod tejto zmeny?
Zmŕtvýchvstanie Krista bolo tým najväčším potvrdením jeho slov o Ňom samotnom. Ale ani táto udalosť nevyprodukovala dostatočnú zmenu v srdciach apoštolov. Potrebovali nadprirodzenú prácu Ducha v ich srdciach. Aj keď videli na vlastné oči Krista stojaceho pred nimi po ukrižovaní, dotkli sa Jeho rúk a boku, nestačilo to.
Sk 1:8 „ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. “
Osoba Ducha Svätého je jediným dôvodom tejto radikálnej zmeny v životoch učeníkov.
Sk 2:14 a 41 „Tu povstal Peter s jedenástimi a pozdvihnúc svoj hlas, takto prehovoril: Mužovia, Židia, a všetci, ktorí bývate v Jeruzaleme, počujte moje slová a vedzte toto:“ …“ A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší.“
Sk 13:2-4 „Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.“
Ez 2:1-4 „Ten mi riekol: Človeče, postav sa na nohy. Chcem s tebou hovoriť. Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa Duch, postavil ma na nohy a ja som počúval Toho, ktorý hovoril so mnou. Riekol mi: Človeče, posielam ťa k Izraelcom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa. Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. K nim ťa posielam.“
1.Kor 2:4 „moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci“
Duch Svätý povoláva kresťanov do konkrétnej práce a doprevádza ich pri nej.
Krst Duchom Svätým
Ján 1:33 „A ja som Ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým.“
Prvú vec, ktorú si môžeme všimnúť je to, že Ján Krstiteľ robí rozdiel medzi krstením vodou a krstením Duchom Svätým. Robí to aj v predchádzajúcom verši 31: „A ja som Ho nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol zjavený Izraelovi.“
(v.32) „Ďalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom.“ Prečo holubica? Lebo zostupuje z nebies na zem a podľa Lev 5:7 je čistá a určená pre chudobných na znak pokánia, ak si nemohli dovoliť baránka. Je to teda symbol čistoty a pokory.
Rozdiel medzi krstom vodou a krstom Duchom Svätým je rozdielom medzi osobou a maľbou, je rozdielom medzi manželstvom a prsteňom, rozdielom medzi narodením sa a rodným listom a rozdielom medzi ponorením sa do vody a ponorením sa do Boha.
Prečo Ján Krstiteľ vravel o Kristovi, že na Neho zostúpil Duch Svätý? Kvôli naplneným proroctvám o Mesiášovi:
Iz 11: 1-2 „Z Izajovho pňa vyženie mládnik a z jeho koreňov vyrastie výhonok. Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej.“
Iz 42:1 „Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom.“
Iz 61:1 „Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára“
A je zasľúbené, že rovnakého Ducha obdrží aj Boží ľud:
Joel 3:1 „Potom vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci videnia budú vídať.“
Iz 44:3 „lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď.“
Iz 36: 27 „Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“
Čo to teda znamená, že Ježiš nás bude krstiť Duchom Svätým?
- Znamená to predovšetkým, že Duch Svätý prichádza na nás skrze Ježiš Krista a nezískame ho od nikoho iného. Chceš Ducha? Choď za Kristom.
- Znamená to, že Ježiš ponorí svoj ľud do Ducha, lebo slovo krst znamená – ponorený. Budeme Ním obklopený.
- Následkom krstu Ducha je radikálna zmena života.
Je krst Duchom Svätým druhou špeciálnou skúsenosťou sprevádzanou hovorením v jazykoch? Alebo je prvou skúsenosťou sprevádzanou znovuzrodením a vložením do tela Kristovho?
1.Kor 12:12-13 „Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. “
Krst Duchom Svätým sa však nedá ohraničiť na jeden bod v kresťanskom živote, na jeden moment. Podľa Jánovho evanjelia je krst širokým, všeobecným označením Ježišovho konania, keď nás ponára do plnosti Ducha. Ak nie si znovuzrodený veriaci, jednou z možností ako popísať to, čo potrebuješ je – potrebuješ byť pokrstený Duchom Svätým. Potrebuješ byť Kristom ponorený do osoby Ducha Svätého, vstať z mŕtvych a stať sa veriacim. Ak ťa Boh znovuzrodil, ale trápiš sa v čase slabostí, strachu a porážok, jedným zo spôsobov ako opísať to, čo potrebuješ je – potrebuješ byť pokrstený Duchom Svätým.
Dary Ducha Svätého
1.Kor 12:1 „Ani o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli.
Duchovné dary posilňujú vieru iných
Rim 1:11-12 „Lebo veľmi túžim vidieť vás, aby som vám na utvrdenie udelil nejaký duchovný dar, to jest: aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou, vašou i mojou.“
Preklad „udelil nejaký duchovný dar“ je zavádzajúci, lebo to znie akoby Pavol mohol veriacim darovať nejaký duchovný dar. V skutočnosti im chce darovať úžitok z jeho duchovných darov. Prvou a najjasnejšou vecou, ktorú by sme si mali uvedomiť je, že duchovné dary tu sú na posilnenie iných. To samozrejme neznamená, že osoba, ktorá používa duchovné dary z toho nemá žiadne potešenie ani úžitok. Sú dávané, aby cez nich bolo dávané. Nie sú tu na hromadenie.
Podobný význam majú slová v 1. Tes 3:2 „a poslali sme Timotea, svojho brata a služobníka Božieho v práci za evanjelium Kristovo, upevniť a povzbudiť vás vo viere“.
Objavenie našich darov
Dôvod, prečo máme duchovné dary, je, že nimi máme posilňovať vieru iných a budovať Kristovu cirkev na zemi.
Každý veriaci je obdarovaný darmi
Rim 12:3-8 „Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi, jednotlivo však sme si navzájom údmi. Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný. “
Aj tento text potvrdzuje, že duchovné dary sú schopnosťou ducha dať ti také vyjadrenie viery, ktorým povzbudíš ostatných. Nie sú len pre niektorých, ale sú pre všetkých
Cieľ darov
1. Pt 4:10-11 „Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu; keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista; On má slávu a moc naveky vekov. Amen.“
Cieľom všetkých duchovných darov je oslava nášho Boha skrze Ježiša Krista. To znamená, že Božím zámerom v udeľovaní viery a duchovných darov je, aby bola Jeho sláva vyjavená. Chce, aby sme boli z Neho uchvátený a presvedčený o tom, že je úžasný.
Druhy darov
(Iz 11:1-3; Gal 5:22; 1. Kor 12,13,14; Rim 12:6-8 a i.) Za duchovné dary považujeme: dar múdrosti, poznania, viery, lásky, dobrotivosti, milosrdnosti, rady, pokoja, služby, vyučovania, napomínania, dávania, horlivosti, ochoty, radosti, nežnosti, zhovievavosti, dobrotivosti, vernosti, krotkosti, zdržanlivosti, jednoty, sily, známosti a bázne Hospodinovej, uzdravovania, schopnosť činiť divy, prorokovať, rozlišovať duchov a jazyky, hovoriť v jazykoch, …
Sú všetky dary prítomné aj dnes?
Cessationizmus – Duch už dnes neudeľuje zázračné duchovné dary, t.j. dar hovorenia v jazykoch, prorokovania a uzdravovania
Niektoré argumenty za:
- schopnosť konať zázraky patrila apoštolom (2. Kor 12:12) a prorokom a ich doba sa skončila, keď už nikto nebol svedkom Kristovho života a zmrtvýchvstania (Sk 1:22)
- dostatočnosť Písma (1. Tim 3:16-17; Žid 1:1)
- svedectvo cirkevných dejín – používanie zázračných darov ustáva aj počas apoštolskej doby a dnes ich už nevidíme
- Zástancovia: M. Luther, J. Kalvín, Ch. H. Spurgeon, J. Edwards, J. MacArthur
- http://www.reformace.cz/reformace-c-24/problematika-cessationismu
Kontinualizmus – zázračné duchovné dary tu boli a sú v plnej sile;
Niektoré argumenty za:
- Pavol by nedával Korinťanom (1. Kor 12,13,14) také obšírne vyučovanie o používaní vyšších darov, ak by neplatili aj pre dnešnú cirkev a mali by o pár rokov pominúť;
- vykonávateľmi zázrakov neboli len apoštoli (Sk 6:8; Sk 8:6; Gal 3:5);
- Jeho svedectvo bolo potvrdzované znameniami a divmi (Žid 2:3-4) a do dnes sa nezmenilo
- Zástancovia: sv. Augustín, J. Wesley, A.W. Tozer, W. Grudem, J. Piper
- http://www.desiringgod.org/messages/are-signs-and-wonders-for-today
Peter Štefančík (Pravda v láske)
