(Whitefield) V tejto kapitole Pavel zobrazuje Izrael ako nezachránený pre zavádzajúcu horlivosť a ignorantstvo, aj keď je evanjelium ponúkané všetkým a malo by byť kázané všetkým. V kapitole 9 je prehliadanie Izraela zobrazené z Božej strany; v kapitole 10 z ľudskej strany.V tej predchádzajúcej Pavel obzvlášť zobrazuje svojich pokrvných blízkych za stratených, len zvyšok bude zachránený. V tejto za zachrániteľných, aj keď ľudí rebelujúcich. V oboch kapitolách je Boh pravdivý, verný a spravodlivý a vina Izraela je ich vlastná. V oboch je uvedené rozšírenie evanjelia na pohanov v súlade s proroctvami.
Rim 10:2 Lebo vydávam im svedectvo, že horlia za Boha, ale nie podľa správneho poznania;
(Whitefield, druhá časť) podľa plnej znalosti Boha a Jeho plánu spásy. Ich poznanie nebolo úmerné ich horlivosti. Rovnako ako kedysi konali „v nevedomosti v nevere“ (1 Tim 1:13, Sk 13:27). Ale nevedomosť bola v plnom svetle evanjelia a ich Písmach zločinom; a teda ich chybne mierená horlivosť bola hriešna.
v.3 ref. Rim 6:14; 7:4,6; Gal 3:11,12;
Rim 10:5 Veď Mojžiš píše, že človek, ktorý činí spravodlivosť, tú zo zákona, živý bude v nej.
(Whitefield) citovaný Lev 18:5; ref. L 10:28 Ten, ktorý dodržiava zákonné požiadavky bude žiť, užívať si Božiu priazeň, na základe perfektnej poslušnosti. Ale tento istý štandard prináša aj odsúdenie. Iba jeden priestupok zákona a nasleduje odsúdenie (Gal 3:10-12). Živý bude v nej – nie len v nižšom slova zmysle prosperujúceho života v zasľúbenej krajine, ale vo vyššom zmysle večného života, priazni Božej a večnom šťastí.
Rim 10:6,7 Ale spravodlivosť z viery takto vraví: Nehovor v srdci: Kto vstúpi do neba? to jest Krista zniesť. Alebo: Kto zostúpi do priepasti? To jest Krista vyviesť spomedzi mŕtvych.
(Whitefield) citovaný iba voľne Dt 30:11-14
Nehovor v srdci: Kto vstúpi do neba? – ako by to bolo nemožné a vzdialené
Krista zniesť – ako by Mesiáš ešte neprišiel a aby sme boli zachránení, musel byť znesený a byť osobne prítomný
Kto zostúpi do priepasti?– aj Pavel, aj Mojžiš berú more, hlbočinu ako protiklad neba
Krista vyviesť spomedzi mŕtvych – ako keby jeho vzkriesenie bolo nemožné alebo sa neuskutočnilo
Napomenutie je proti nevere v súvislosti s dvoma hlavnými bodmi viery: 1. že Kristus prišiel; 2. že zomrel a vstal z mŕtvych.
Rim 10:18 Spytujem sa však: Či nepočuli? Ale áno: Po celej zemi rozišiel sa ich hlas a až do končín sveta ich reč.
(Whitefield) Nielenže bolo evanjelium hlásané Židom aj pohanom, ale počnúc letnicami bolo doručené obrátencami do ich domovov „všetkým národom pod nebom“ (Sk 2:5). Apoštoli, učeníci sa „rozišli po okolí“(Sk 8:5), misionári a evanjelisti prenikli do najväčších končín zeme (15:19; Jk 1:1; Kol 1:23; 1 Pt 1:1; 5:13).
Rim 11
(MacArthur) Pavel v tomto oddieli odpovedá na otázku, ktorá logicky vyplýva z 10:19-21 „Ponechá Boh Izrael natrvalo stranou za to, že odmietol Krista?“ V stávke je Božia spoľahlivosť spočívajúca v tom, že Boh naplní nepodmienené zasľúbenie, ktoré tomuto národu dal (Jr 33:19-26).
(Luther) Apoštol napomína pohanov za nadávanie Židom, ukazuje súčasnú zaslepenosť Židov a hĺbku božskej múdrosti. Pohania nemajú pohŕdať Židmi, ale pamätať, že sú zachránení z milosti ako sú vyvolení v Izraeli.
Rim 11:1a Spytujem sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Vôbec nie!
(Luther) Apoštol tu dokončuje svoju diskusiu a uzatvára čo začal v kapitole 9, kde vraví: „Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar“ (v.6). Alebo už v kapitole 3 kde vraví: „Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť“ (v.3)?Zaobchádza s touto témou s veľkou vážnosťou, aby mohol zničiť arogantné vychvaľovanie sa Židov týkajúce sa ich zásluh zdôrazňovaním pevnej a nemennej vernosti Boha.
Židia by mohli (apoštolovi) odpovedať: Boh nezavrhne Svoj ľud, pretože mu dal Svoj sľub. Ale keď to čo vravíš je pravda, potom Boh skutočne odmietol Svojich ľudí. Týmto spôsobom chceli podporiť svoju arogantnosť odvolaním sa na vernosť Božiu; a takto to robia dodnes.
Rim 11:1b Veď aj ja som Izraelita, z potomstva Abrahámovho, z kmeňa Benjamínovho!
(Luther) Chce tým povedať, že to dokazuje v jeho prípade, že ho nezavrhol, vonkoncom nie iných, ktorí sa od Neho neodklonili.
Rim 11:2
…vopred poznal – rovnaké gr. slovo (proegno) ako v Rim 8:29
Rim 11:3
1.Kr 19:14+18
Rim 11:4 Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nesklonili kolená pred Baalom.
(Luther) Týmito slovami „ponechal som“ sú Božia milosť a vyvolenie krásne zvýraznené; veď bol to On kto si ich ponechal pri Sebe, aby platilo „Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva“ (9:16).
vzývanie Baala – ref. 1K 18:26
Baal je hrozivý príklad modlárskej spravodlivosti a pobožnosti, ktorá na rozsiahlych územiach prevláda dodnes. Teda aj Židia aj heretici uctievali Boha podľa svojej mysle, podľa ich hlúpej horlivosti a výstrednej pobožnosti –sú tým horší ako bezbožní.
Rim 11:5 Tak teda aj v terajšom čase zostali zvyšky podľa vyvolenia z milosti.
(Luther) Ako v tých časoch tu bol zvyšok podľa Božieho vyvolenia milosti tak aj v týchto časoch tu máme zvyšok podľa vyvolenia z milosti. Apoštol tu vysvetľuje výraz „ponechal som si“ slovami „podľa vyvolenia z milosti“, pretože slová „ponechal som“ zahrňujú vyvolenie a vysvetľujú a zvýrazňujú (božskú) milosť.
Rim 11:8
Iz 29:10 + Dt 29:3
Rim 11:9-10 Aj Dávid hovorí: Nech im vlastný stôl bude osídlom a pascou, príčinou pádu a odplatou;nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a chrbát nech im je zhrbený ustavične.
Ž 69:23-24
(Kalvín, v.9) Prorok sa modlí, že čokoľvek je túžobné a sťastné v živote sa môže zmeniť na ruiny a skazu bezbožných; a to je to,čo má na mysli pod stolom(a mierumilovnými vecami).
- Stôl – miesto, kde mám pokoj, kde jedávam a naberám silu do dňa; pre Židov-farizejov bol tým miestom zákon, do ktorého pasce sa aj chytia
Rim 11:11-12 Spytujem sa teda: Či sa potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich poklesnutím dostalo sa pohanom spasenia, aby sa v nich (Židoch) vzbudila žiarlivosť. A keď je ich poklesnutie bohatstvom sveta a ich úpadok bohatstvom pohanov, o čo viac ich plnosť?!
(MacArthur) Spôsob položenia otázky a Pavlova silná reakcia potvrdzuje, že zaslepenie, zatvrdenie a odpadlíctvo Izraela nie je nezvratné. Spočíva v tom, že neprijali Ježiša Krista. Božím zámerom je ponúknuť spasenie opovrhovaným pohanom, aby priviedol celý izraelský národ spať.
Žiarlivosť u nás dnes medzi kresťanmi – koľko krát sme napomenutý druhým človekom, keď si všimnem aký ma on vzťah s Bohom a ako som ja zvlažnel.
plnosť – duchovná obnova Židov v budúcom veku
Rim 11:15 Lebo keď už ich zavrhnutie bolo svetu zmierením, čím bude ich prijatie, ak nie životom zo smrti?!
(Luther) Toto nemá byť chápané príčinne, ale nasleduje to ako dôsledok; pre neveru Židov nasledovalo zmierenie sveta. Ale taktiež by to nasledovalo, aj keby stáli pevne…
Rim 11:16 A keď sú prvotiny cesta sväté, (sväté je) aj cesto; a keď je koreň svätý, (sväté sú) aj ratolesti.
(Whitefield) – prvotiny tu neznamenajú prvé pozbierané plody poľa v ich prirodzenom stave, ale podiel z úrody, keď sa pripravuje na užitie, napr. koláč z cesta (Num 15:20). Táto obeta bola uznaním, že aj celok patrí oprávnene Bohu, bol zasvätený Jemu, a bude s ním takto naložené. A to Pavel používa, keď ilustruje prinavrátenie Izraela naznačené v predchádzajúcom verši.
Prvotiny, korene – Židia, Otcovia
Rim 11:20 Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj!
Boj sa – 1K 10:12; F 2:12 – s bázňou a trasením konajte svoje spasenie
Rim 11:22 Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota – ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý.
(Luther) Z tejto pasáže sa učíme, že keď vidíme pád Židov, heretikov a iných, nemali by sme si až tak všímať pád ako skôr Božie dielo, ktoré pokiaľ ide o nich, On robí, takže sa môžeme poučiť z prípadu nešťastia, ktoré postihlo iných, aby sme sa báli Boha a nie sa akokoľvek arogantne chválili. V protiklade s touto lekciou mnohí vyvyšujú samých seba úžasne hlúpym spôsobom a volajú Židov buď psami alebo prekliatými alebo ich urážajú inými urážajúcimi slovami, i keď sami nevedia čo sú to za ľudia a aké je ich postavenie v Božích očiach. Chcú konvertovať Židov násilím alebo urážkou.
- ak si Bohom vyvolený – zotrváš v dobrote, budeš konať svoje spasenie a budeš sa meniť do podoby Krista, potvrdíš svoje vyvolenie, ak nie si, budeš odťatý
Rim 11:24 Veď keď si ty bol odťatý z prirodzenej planej olivy a proti prírode vštepený do šľachtenej olivy: o čo viac oni, prirodzené (ratolesti), budú vštepení do vlastnej olivy!
(Luther) To, že semeno olivovníka neporodilo dobrý olivovník ilustruje, že deti narodené z tela nie sú deti Božie a že Židia nevlastnia slávu – (Božie zasľúbenie a synovstvo) Otcov iba preto , že sú semenom Otcov. Skôr je opak pravdou; Ako na divom olivovníku vyrastie dobrá vetva nie od prírody, ale umením vštepenia tak sa aj pohania stávajú Božím ľudom nie pre prirodzenú spravodlivosť alebo cnosť ale božskou milosťou do nich implantovanou.
Rim 11:25 Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov.
(Luther) Od tejto pasáže prichádzame k záveru, že Židia sa na konci sveta obrátia k viere v Krista.
Rim 11:26-27 A tak celý Izrael bude spasený, ako je napísané: Príde zo Siona vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba; a to bude moja zmluva s nimi, keď im snímem hriechy.
3 možnosti, čo znamená celý Izrael:
- (Piper, M. Lloyd-Jones): celý Izrael = veľká väčšina Židov v budúcnosti (Rim 11:12, 1Kr 12:1; 2Kron 12:1, Zach 12:10); J. MacArthur + G. Whitefield odkazujú tiež na Židov v budúcom veku, neuvádzajú však množstvo
- (J. Kalvín) celý Izrael = všetci vyvolení ľudia, pohania + Židia (Rim 11:25, Gal 6,16) v priebehu celej histórie
- (W. Hendriksen) celý Izrael = všetci vyvolení Židia v priebehu celej histórie
(*Luther – váhal pokiaľ ide o obrátenie celého Izraela. Raz tvrdil, že napriek tomu, že veriacich Židov bude iba zvyšok, spasení budú všetci Židia do nohy. Na inom mieste píše, že iba vyvolení budú zachránení. Neskôr definitívne akceptoval názor Origena, Teofylakta, Jeróma a iných, ktorí označili „celý Izrael“ počtom vyvolených)
Rim 11:28 Podľa evanjelia sú síce nepriatelia pre vás, ale podľa vyvolenia (sú) milovaní – pre otcov.
Dt 7:8, 9:5, 10:15
Rim 11:29 Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie.
(Kalvín) Nemá tu byť chápané, že ide o akýkoľvek druh povolania, ale o to, ktorým Boh adoptoval zmluvne potomstvo Abrahámovo.
Rim11:30-31 Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha, a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva.
(Whitefield) Skrze túto neposlušnosť bol Kristus ukrižovaný a stal sa zmierením za naše hriechy a taktiež sa stal príčinou kázania evanjelia pohanom. Zdôraznenou ideou v týchto dvoch veršoch je milosrdenstvo. Židovská nevera a následná neposlušnosť boli príležitosťou milosrdenstva pohanom; a toto milosrdenstvo pohanom bude príležitosťou a mať za následok Židmi získané milosrdenstvo.
Rim 11:32 Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.
Gal 3:22, Rim 3:19 – zavretí Písmom
Rim 11:33-36 Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom? Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.
v.34 – Iz 40,13
v.35 –Jb 41,3
v.36 – 1 K 8:6; Kol 1:16
Peter Štefančík (Pravda v láske)
