Počítať s Bohom (čísla v Biblii)

Význam biblických čísel je často nejasný po prvom čítaní nejakej pasáže a dokonca aj po mnohých čítaniach. A napriek tomu nám biblické čísla často povedia viac než len holé fakty. Namiesto pripísania abstraktného významu špecifickým číslam bez ohľadu na pasáž, v ktorej sa objavujú, bude zodpovedný čitateľ dávať špeciálnu pozornosť kontextu. Detaily pasáže objasňujú význam čísel v pasáži a naopak, význam čísel v pasáži vrhá ďalšie svetlo na detaily pasáže, pričom nás všetko z toho uvádza hlbšie do zámeru biblického autora.

V našej aktuálnej sérii odporúčaných článkov pre pastorov a kresťanských lídrov sme poprosili Jamesa Bejona, mladého výskumníka v Tyndale House, aby nám ponúkol princípy interpretácie čísel v Biblii.

Chceli ste niekedy vedieť viac o číslach, ktoré sú v Biblii, a zároveň si uchovať zdravý odstup od biblických kódov, kabaly a mien, ktoré v súčte dávajú číslo 666 (pokiaľ ich správne vyslovíte)? Ak áno, prosím, čítajte ďalej.

Text Písma obsahuje značné množstvo čísel alebo, aby sme boli presnejší, text Písma obsahuje značné množstvo slov, ktoré predstavujú čísla. Samotná Stará zmluva obsahuje viac než 7 000 takýchto slov (ako by sa dalo čakať, kniha Numeri ich obsahuje najviac¹), zatiaľ čo Nová zmluva ich obsahuje viac než 1 200. A Boh sa rozhodol inšpirovať každé jedno z nich.

Ako kresťania sme povinní potvrdiť jeden z dvoch výrokov. Buď:

(a) Boh slávy sa rozhodol inšpirovať tisíce slov, ktoré pre nás dnes nemajú takmer žiaden alebo vôbec žiaden význam, nehovoriac o celých pasážach, ktoré sú pre nás väčšinou bezpredmetné, keďže slová v nich predstavujú čísla (napr. Ezdráš 2:1-41),

(b) alebo čísla obsiahnuté v Písme sú podstatné pre náš výklad Písma a, v širšom zmysle slova, pre naše kresťanské životy.

Len poviem, že inklinujem k tomu druhému pohľadu, a dúfam, že vás o ňom presvedčím tiež.

Samozrejme, povedať, že číslo je dôležité, neznamená, že jeho význam nám bude okamžite jasný, keď si jednoducho iba sadneme a budeme o ňom chvíľku premýšľať. Ale prinajmenšom niekoľko právd je jasných. Po prvé, ak nevenujeme udržateľnú pozornosť číslam obsiahnutým v Písme, potom určite neobjavíme, čo nás Boh chce skrze ne naučiť. A po druhé, ak zodpovední exegéti nevenujú pozornosť číslam obsiahnutým v Písme, potom im budú venovať pozornosť nezodpovední eisegéti (protiklady exegétov, teda tí, čo vkladajú význam do textu – pozn. prekl.), čo nebude dobrou správou pre nikoho.

Poviete si, fajn. Ale ako máme presne zistiť, čo dané číslo znamená? V slove, v kontexte. Biblia je vzájomne spätý text. Neprezentuje nám izolované zoznamy čísel a nenechá nás lúštiť ich mnohorakú záhadnosť. Nie, Biblia nám skôr prezentuje čísla v kontexte príbehu, poézie, právnického textu a mnohých iných žánrov, čo je presne to, ako Boh chce, aby sme čísla analyzovali.

A preto sa vám v nasledujúcich riadkoch pokúsim urobiť presne toto. Ako modelový príklad budem brať do úvahy, ako fungujú čísla v knihe Sudcov. Potom z našej diskusie vyvodím niekoľko všeobecných princípov.

Čísla v knihe Sudcov

Viac než 250 slov v knihe Sudcov predstavuje čísla, niektoré z nich sa vynárajú príliš často (a v príliš podobných okolnostiach) na to, aby to bola náhoda. Napríklad Gideon aj Samson sú sprevádzaní presne 300 fakľonosičmi (u Samsona to boli líšky, Sudcov 7:22, 15:4). Ďalej sú zmieňované tri rôzne skupiny po presne 600 mužoch (máme 600 pobitých Filištíncov v Sudcoch 3:31, 600 ozbrojených mužov z čeľade Dánovcov v Sudcoch 18:11 a 600 porazených Benjamíncov v Sudcoch 20:47). Ďalej sú zmieňované presné sumy 1 100 šekelov striebra na šiestich rôznych miestach (Sudcov 16:5; 17:2). Žiadne z týchto čísel nemuselo byť zmienené. Pokiaľ ide o dej príbehu v knihe Sudcov, autor knihy mohol jednoducho zmieniť „líšky“, „mnoho mužov“, „striebro“, a tak ďalej. Preto autor jasne chce, aby sme vyvodili niečo z čísel v jeho texte. Ale čo? Urobme krok vzad a pozrime sa.

O jeden kmeň menej než dvanásť

Keď vezmeme do úvahy čísla v knihe Sudcov ako celok, ako prvé si všimneme záľubu knihy v čísle jedenásť (a jeho násobkov). Vlastne sa ukazuje, že kniha je založená na jedenástich výrazných výskytoch jedenásťnásobného počtu.

• Józue žije 110 rokov (11 x 10) (Sudcov 2:8).
• Gideonova prvá armáda pozostáva z jedenástich mužov – Gideona a jeho desiatich sluhov (Sudcov 6:27).
• Gideon neskôr prepustí 22 000 mužov (11 x 2000) z oveľa väčšej armády (Sudcov 7:3).
• Zaútočil na 77 starších (11 x 7) v Sukkóte (Sudcov 8:14).
• Jáír spravoval ako sudca Izrael počas 22 rokov (11 x 2) (Sudcov 10:3).
• Samson je prekabátený v (zdá sa, že) 11. deň jeho hádanky Filištíncom (Sudcov 14:14-18)²
• Delíla je podplatená (piatimi úplatkami, z ktorých každý je) vo výške 1 100 šekelov striebra (11 x 100) (Sudcov 16:5).
• Levíta Mícha zneužíva 1 100 šekelov striebra (Sudcov 17:2).
• Mícha je navštívený 605-imi Dánovcami (11 x 11 x 5) (Sudcov 18:17).
• Jedenásť kmeňov sa zhromaždí v Micpe v hroznom vyvrcholení knihy (každému z dvanástich kmeňov bola poslaná jedna časť ľudského tela, no iba jedenásť na to zareagovalo, Sudcov 19:29; 20:13-14).
• A 22 000 Izraelcov (11 x 2 000) je pobitých v prvom izraelskom boji proti Benjamínovcom (Sudcov 20:21).

Prečo by malo byť číslo jedenásť významné v kontexte knihy Sudcov? No, niečo sa zdá hlboko nesprávne v asociácii Izraela s číslom jedenásť. Správne číslo Izraela nie je jedenásť, ale dvanásť, tak ako správny počet apoštolov nie je jedenásť, ale dvanásť (čo je sčasti dôvodom, prečo Peter navrhuje, aby ďalší apoštol nahradil Judáša). Ako také, čísla zahrnuté v knihe Sudcov majú za cieľ odraziť situáciu, keď život v Izraeli nebol taký, aký mal byť. Niečo je hlboko a zásadne zle.

Samozrejme, rozoznať niečo takéto nevyžaduje numerickú analýzu. Ale autorovo zvýrazňovanie čísla jedenásť nám ukazuje tiež iné veci. Predpokladajme, tak ako sme to navrhli, že Izraelu chýba jeden kmeň. Ktorý kmeň mu chýba? Pri čítaní textu bude odpoveď zrejmá takmer okamžite. Kniha Sudcov pozostáva z troch oddielov: prológ (Sudcov 1:1-3:6), hlavná časť, keď je ustanovené sudcovstvo dvanástich oddelených kmeňov (Sudcov 3:7-16:31), a epilóg (Sudcov 17:1-21:25). V hlavnej časti knihy sme informovaní o vykorisťovaní každého z izraelských kmeňov s výnimkou kmeňa Léviho. Ani jeden Levíta nie je zmienený, čo i len náhodou. A preto je jasná jedna vec, ktorá v Izraeli nie je správna: neprítomnosť a ticho Levítov.

Záver knihy predstavuje tento fakt veľmi jasne. V kapitolách 17-21 sa v príbehoch knihy udejú tri dôležité zmeny. Po prvé, text sa pretočí späť ku dňom Mojžišových a Áronových vnukov (Sudcov 18:30; 20:28; viď Numeri 25:7; Józua 22:13). Po druhé, poprvýkrát v knihe sú zmienení Levíti. A po tretie, náš autor začína opakovať predtým neznámy refrén „nebolo kráľa v Izraeli“ (Sudcov 17:6; 18:1; 19:1; 21:25).

Čo nám tieto zmeny chcú povedať? Môj názor je nasledovný: V zmysle doby, keď bol Izrael v Kanaáne, veci začali zle už od samého počiatku. V neprítomnosti kráľa mali byť Božie príkazy dodržiavané Levítmi. Ale Levíti (veľkolepo) zlyhali vo svojich povinnostiach. Radšej než by viedli Izraelcov po Božích cestách, viedli Izraelcov do hrubých skutkov modlárstva (kapitoly 17-18) a násilia (kapitoly 19-21).

Temnota v Gibei

Neskorší príbeh (kapitoly 19-21) je obzvlášť bolestivým príkladom zlyhania Levítov, na ktorý sa pozrieme teraz detailnejšie, keďže v ňom čísla zohrávajú významnú rolu.

V 19. kapitole sa istý Levíta a jeho konkubína (v slovenskom preklade Biblie ide o vedľajšiu ženu – pozn. prekl.) vydali na cestu z Betlehema do ich domova v Efrajime. Ako príbeh pokračuje, (hlavné) čísla v príbehu pomaly klesajú, čo dáva príbehu hrozivý podtón. Čítame o „štvormesačnom“ pobyte v Betleheme (2. verš), „trojdňovom“ pobyte v dome konkubíny (4. verš), „dvoch mužoch“, ktorí jedia a pijú spolu (konkubína bola vylúčená, 6. verš) a nakoniec výberom medzi „jedným“ z dvoch miest: Gibea alebo Ráma (13. verš).

Tá istá špirála / postupnosť čísel smerom nadol sa vyskytuje v 9. kapitole. Najprv Abímelech rozdeľuje svojich mužov do „štyroch skupín“ (34. verš), potom keď sa približuje k Síchemu, rozdeľuje ich do „troch skupín“ (43. verš), ďalej s „dvomi“ z týchto skupín prepadol Síchem (44. verš) a nakoniec je (milosrdne) zabitý „jednou ženou“ (53. verš). A ako 9. kapitola tak aj 19. kapitola skončí tiež smrťou.

Na ceste späť do Efrajimu sa vyššie zmienený Levíta a jeho konkubína zastavia v Gibei, kde strávia noc. Avšak ako sadá tma, gang skazených a hanebných mužov obkľúčil dom ich hostiteľa. Zámer mužov je trestuhodný. Chcú, aby Levíta vyšiel, aby ho mohli „poznať“. (Samozrejme, nechceli spoznať Levítu ako osobu. Chceli ho „spoznať“ tým najhorším možným spôsobom.)

Napriek tomu v hrôzostrašnej zbabelosti a zrade posiela Levíta svoju konkubínu von k mužom Gibei (v jeho mene), ktorí ju zneužívajú počas noci. Našťastie náš rozprávač nás ušetrí detailov o tom, čo sa odohrávalo. Ale konkubína nie je ušetrená. Na ďalší deň, keď Levíta vstane, aby pokračoval vo svojej ceste, nájde ju padnutú na prahu dverí bez pohybu. Je to jedna z najtmavších scén v celom Písme.

V 20. kapitole Levíta oznamuje izraelskému verejnému zhromaždeniu správanie Gibeiských mužov. Jeho verzia udalostí je prinajlepšom neúplná a prinajhoršom úplným klamstvom. Levíta nehovorí vôbec nič o jeho otrasnej zrade a ponechaní konkubíny jej osudu. Namiesto toho zhadzuje celú vinu za jej smrť na Gibeicov. Ako výsledok nasleduje občianska vojna. Izraelci sa vydajú odplatiť Gibeicom za ich zločny, Benjamínci prichádzajú na pomoc svojim príbuzným a bitka sa začína.

Chýbajúci muži Benjamíncov

Avšak na naše prekvapenie Izraelcom (jedenástim kmeňom) sa nevedie veľmi dobre. V ich prvých dvoch bitkách im vznikli ťažké straty. Iba v tretej bitke získavajú navrch nad Benjamíncami. Prečo? Nie je ich vojna proti Benjamíncom oprávnená? Čísla vpletené v bojových scénach 20. kapitoly by nám mohli pomôcť zodpovedať takéto otázky.

Všimnite si najprv, koľko Izraelcov padne v bojoch v prvých dvoch dňoch. Benjamínci zabijú 40 000 zo 400 000 izraelských mužov (Sudcov 20:17-26), čo sa zdá významné. Prítomnosť Levítov v Izraeli by mala Izrael stáť desatinu ich produkcie (Numeri 18:21-24), nie desatinu ich mužov. Niečo je veľmi zle, keď Levíti majú takýto dopad na Izrael.³ Vskutku, skúsenosti Izraelcov v 20. kapitole nám pripomínajú boj ich predkov v Aji v knihe Józuovej, kapitoly 7-8 (viď počiatočnú porážku, fingovaný útek, prepad, kúdol dymu), čo vytvára (literárne) spojenie medzi Levítmi a – predstavte si – Áchánom.

Za čias Józueho napriek obrovskej početnej prevahe boli Izraelci porazení pri Aji a potom sa vrátili k Pánovej arche rozrušení. Tu v 20. kapitole knihy Sudcov sa Izraelci vracajú na to isté miesto vo veľmi podobnom stave (a pre veľmi podobný dôvod). Majú vo svojom strede iného Áchána – muža s nevyznaným hriechom?

Počet Benjamíncov, ktorí padli, je takisto zaujímavý. Armáda Benjamíncov vraj pozostávala z 26 000 mužov vyzbrojených mečom, ktorých budem nazývať „štandardní vojaci“, spolu so 700 vybranými bojovníkmi (doslova „vyvolenými“) z Gibei, ktorých budem nazývať „elitní vojaci“ (Sudcov 20:15).

V treťom dni boja, keď Izraelci vytiahli proti Benjamíncom, 25 100 benjamínskych vojakov je zabitých (Sudcov 20:26-35), čo znamená, že o 900 vojakoch nemáme správu. Čo sa im udialo? (Alebo ak sú stále nažive, čo sa s nimi bude diať?) Nikde o tom nečítame. Namiesto toho náš rozprávač pretočí späť a detailne opisuje porážku Benjamíncov (Sudcov 20:36-48). Aby sme boli presnejší, rozprávač rozdeľuje porážku Benjamíncov na tri etapy.

Keď Benjamínci začínajú bojovať, Izraelci zabijú 18 000 ich štandardných vojakov; keď Benjamínci utekajú, Izraelci zabijú ďalších 5 000 „na púšti“ a na mieste zvanom „Gidóm“ Izraelci zabijú 2 000 ďalších. Na konci týchto udalostí zostáva iba 600 Benjamíncov.

Preto môžeme doplniť otázku položenú vyššie („Prečo text knihy Sudcov 20:26-35 nepodáva správu o 900 chýbajúcich vojakoch?“) o dve ďalšie otázky. Po prvé, prečo je 25 100 mužov zabitých v knihe Sudcov 20:26-35, keď iba 25 000 je zabitých v knihe Sudcov 20:36-48? A po druhé, prečo zostalo len 600 Benjamíncov na konci Sudcov 20:36-48? Plná armáda Benjamíncov pozostáva z 26 700 mužov. A 25 000 z nich bolo zabitých podľa Sudcov 20:36-48, no len 600 zostalo, čo znamená neznámy osud 1 100 vojakov. Prečo?

Odhady a neúplnosti

Takže najprv sa pozrime, či dokážeme určiť historické aspekty týchto otázok. Rozdiel medzi 25 100 Benjamíncami zmienenými v Sudcoch 20:26-35 a 25 000 zmienenými v Sudcoch 20:36-48 sa nezdá byť príliš zložitý na vysvetlenie. Napríklad môže byť výsledkom postupného odhadu. Predpokladajme, že presný počet Benjamíncov, ktorí padli v troch jatkách bolo 18 020, 5 020 a 2 020. Tieto čísla mohli byť brané presne, no aj napriek tomu mohli dať vo výsledku 25 100 v Sudcoch 20:26-35, keďže tam je citované len jedno číslo (t.j. 18 020 + 5 020 + 2 020 zaokrúhlené na najbližšiu stovku) a 25 000 v Sudcoch 20:36-48, kde sú zmieňované aj medzisúčty (teda 18 020 zaokrúhlené k najbližšej stovke + 5 020 zaokrúhlené k najbližšej stovke + 2 020 zaokrúhlené k najbližšej stovke).

Čo sa týka neznámeho osudu 1 100 Benjamíncov (vrátane 200 elitných vojakov), Benjamínci pravdepodobne utrpeli straty v bitkách počas prvých dvoch dní, v tom prípade by tých 1 100 mužov mohlo padnúť pred tým, než sa začnú rozvíjať udalosti v Sudcoch 20:26-35 a 20:36-48.

Zvážme teda možný scenár. V prvých dvoch dňoch padlo 880 štandardných vojakov a 180 elitných vojakov (t.j. zaokrúhlené na najbližšiu stovku je to 1 100 mužov) a na tretí deň padlo 25 060 štandardných vojakov (t.j. zaokrúhlene 25 100 mužov ako v našom príklade vyššie), čo znamená, že nažive ostalo 60 štandardných vojakov a 520 elitných vojakov (t.j. zaokrúhlene 600 mužov), ako to vyžaduje text. (Ak je náš scenár správy, potom miera prežitia u elitných vojakov je oveľa vyššia než u štandardných vojakov, čo dáva zmysel).

A preto môžeme dať do súladu čísla v našom texte bez nejakých väčších problémov a môžeme z nich odvodiť užitočné historické informácie. Ale ešte stále potrebujeme zvážiť otázku, prečo sa náš autor vôbec rozhodol zahrnúť ich do svojho textu? Nebol by mohol nám povedať príbeh bez nich?

Bol by mohol, áno. Ale mohla by uniknúť dôležitá pointa. Spomeňte si na to, čo sme videli pri našich úvahách nad číslami v 20. kapitole. Videli sme dve obete na životoch, ktoré sa nedajú (úhľadne) porovnať jedna s druhou, pretože ich detaily sú len odhady. Videli sme správu z bitky, ktorá vynechala osud 900 jedincov. A videli sme inú správu tej istej bitky, ktorá vynechala osud 1 100 jedincov.

Pripomínajú nám niektoré z týchto detailov niečo? Mali by, keďže sa nájde pozoruhodná paralela v širšom rozprávačskom kontexte nášho textu. Zvážte napríklad dosť náhly úvod do záveru knihy (kapitoly 17–21). V poslednom verši 16. kapitoly čítame o smrti Samsona a v tom bode rozprávanie 17. kapitoly začína nasledovne:

Na Efrajimskom pohorí bol muž menom Mícha. Ten povedal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali – o ktorých si vyslovila kliatbu, aj predo mnou si ju vyslovila – to striebro je u mňa; ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Hospodinom buď požehnaný, môj syn. Keď vrátil matke tisícsto šekelov striebra, matka povedala: Zasväcujem toto striebro Hospodinovi z vlastnej ruky v prospech svojho syna, aby spravili z toho rezbu a zliatinu. Keď vrátil striebro matke, jeho matka vzala dvesto šekelov striebra a dala zlatníkovi, ktorý z nich urobil rezbu a zliatinu; tá bola potom v dome Míchovom. (Sudcov 17:1-4)⁴

Všimite si podobnosti medzi týmito číslami a číslami obsiahnutými v kapitolách 19-20:

• Práve ako (v Sudcoch 20:36-48) 1 100 Benjamíncov zmizne bez stopy predtým, než začne rozprávanie 17. kapitoly, 1 100 šekelov striebra (implicitne) zmizne bez stopy.⁵
• Práve ako text Sudcov 20:36-48 je vnútorne nekompletný do tej miery, že nám nepovie, čo sa stalo 1 100 Benjamíncom, tak rozprávanie kapitoly 17 nám nepovie, ako prišla rodina Levítu k 1 100 šekelom striebra. (Inými slovami, predpokladajú sa udalosti, ktoré nám nie sú známe.)
• Práve ako Sudcov 20:26-35 končia s 900 vojakmi s neznámym osudom, tak kapitola 17 končí s 900 šekelmi striebra s neznámym osudom; Levítova matka sľubuje mu dať 1 100 šekelov striebra, ale minie 200 z nich a o zvyšných 900 nie je zmienky.

A tak náš autor dal svedectvo Levítu (Sudcov 20:4-7) medzi texty, ktoré využívajú čísla veľmi zámerným spôsobom. Konkrétnejšie, náš autor dal svedectvo Levíta medzi texty, ktoré zvýrazňujú problémy spôsobené približnými a/alebo neúplnými informáciami. Prečo? Pretože svedectvo Levítu zahŕňa presne taký istý druh nepresných a neúplných informácií a autor chce, aby sme ich dôkladne zvážili.

Áchán v ich strede

Všimnite si najmä tri spôsoby, v ktorých číselné pozadie Sudcov 20:4-7 vrhá svetlo a pomáha nám interpretovať svedectvo Levítu.

Po prvé, tak ako s počtom obetí Benjamíncov v Sudcoch 20:26-35 a 20:36-48 nie je niečo v poriadku, tak aj v rozprávaní Levítu nie je niečo v poriadku. Ak mužovia Gibei ho prišli zabiť (ako to tvrdí), potom prečo ho nezabili (Sudcov 20:5)? A prečo by znásilnili (a nie zabili) jeho konkubínu? Prišli len tak spraviť niekomu niečo hrozné a nestarali by sa komu a ako? Rozprávanie Levítu niečo vynecháva. V najlepšom prípade je jeho verzia veľmi hrubým odhadom pravdy, čo necháva kľúčovú otázku nezodpovedanú. (Skutočný príbeh dáva oveľa väčší zmysel.⁶)

Po druhé, práve ako rozprávanie kapitol 17 a 20 je neúplné v určitých kľúčových bodoch, také je aj svedectvo Levítu. Levíta sa nezmieni o jeho otrasnej zrade svojej konkubíny a zámerne zahmlieva informáciu o tom, kedy zomrela. Bola konkubína mŕtva, keď ju našiel? Alebo zomrela až neskôr, keď jej nepomohol s jej zraneniami? (Ak nie, prečo potom zmeniť tretiu osobu množného čísla? Prirodzené pokračovanie Levítovho výroku „Ale občania Gibey povstali proti mne a v noci obkľúčili dom so zlým úmyslom: mňa chceli zabiť a moju vedľajšiu ženu zneuctili“ by bolo „a zabili ju.“ Ale namiesto toho Levíta končí dosť zahmlene „takže zomrela.“ Sudcov 20:5⁷)

Ak by Levíta povedal Izraelcom celý príbeh, rozprávanie v kapitolách 19-21 mohlo skončiť úplne inak. Po prvé, Izraelci by neboli schopní obviniť len výlučne mužov z Gibei za smrť konkubíny. Ba čo viac, ak by bol Levíta zobraný na zodpovednosť za svoj hriech, kto vie, aký účinok by to bolo malo? Benjamínci by nemuseli cítiť potrebu ísť na pomoc Gibejcom. Levíti by boli možno obvinení z ich padlého stavu (a zmenili by svoje spôsoby). Tisíce životov bojovníkov by mohlo byť ušetrených na bojovom poli. A stovky žien by mohlo byť ušetrených zneužitia v šílonských viniciach (Sudcov 21:19-23)⁸ No namiesto toho v krutej paródii kríža násilie zvíťazilo nad spravodlivosťou.

Čo je tragické, Izraelci mali ďalšieho Áchána vo svojom strede (Levítu), čo si mali aj uvedomiť,⁹ najmä keď sa bitka nevysvetliteľne obrátila proti nim („Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc ľudí a dvaja na útek zahnať desaťtisíc ľudí? Iba ak by … Hospodin ich vydal napospas!“ Deuteronomium 32:20.)

Po tretie, ako čísla v rozprávaní kapitol 19-20, Levítov príbeh mohol poskytnúť Izraelcom dôležité informácie, ak by ich podrobili kritickému skúmaniu. Keďže máme viacero správ z poslednej bitky v kapitole 20, sme schopní doložiť jej detaily, čo je to, čo mali urobiť Izraelci (alebo sa o to mali aspoň pokúsiť) v prípade Levítovho svedectva (Deuteronomium 19:15). Kde bol starý muž z Gibei? A kde bol sluha Levítu, ktorý by bol schopný potvrdiť (alebo vyvrátiť) Levítovo svedectvo, no je nevysvetliteľne neprítomný v udalostiach kapitoly 20? Inými slovami, kde boli „dvaja alebo traja svedkovia“, ktorí boli potrební na to, aby boli Gibejci obžalovaní? (Je zaujímavé, že kniha Sudcov je prvou knihou v Biblii, v ktorej sa nevyskytuje slovo svedok.¹⁰)

Také sú otázky, ktoré Izraelci mali zvážiť a také sú otázky, ktoré autor chce, aby sme zvážili my. Kým to nespravíme, neoceníme pohľad nášho autora na udalosti z kapitol 19-20, ktorý je v širšom ponímaní pohľadom Boha na ne. Čo sa týka nášho autora, nikto nevyjde víťazne z udalostí kapitol 19-20 – ani Benjamínci (ktorí sa rozhodli pomôcť svojim príbuzným), ani Levíti ani Izraelci ako celok – a to všetko nám autor sprostredkúva skrze používanie čísel.

Ďalšie úvahy a odvodené princípy

V diskusii vyššie som sa pokúsil ukázať, ako kniha Sudcov používa čísla. Robí tak, priznávam, dvomi hlavnými spôsobmi. Po prvé, použitím čísel zdôrazňuje kľúčové aspekty rozprávania. Napríklad 11 a jeho násobky v knihe zvýrazňujú skutočnosť, že niečo je veľmi zle v celej spleti izraelskej spoločnosti. Po druhé, použitím čísel spája spolu špecifické texty a tak nás povzbudzuje čítať a vykladať tieto texty vo svetle jedného s druhým. Napríklad kniha spája číselné medzery v kapitolách 17-20 s medzerami v svedectve Levítu, čo nám dovoľuje prísť k hlbšiemu a autorsky viac informovanému pohľadu na text.

Samozrejme, moje návrhy na to, čo autor Sudcov chce, aby sme si odvodili z použitia špeciálnych čísel, nie sú zrejmými výrokmi Písma, iba návrhmi. Možno sa vám niektoré budú zdať diskutabilné alebo možno máte lepšie nápady. Tak či tak, dúfam, že som ukázal dosť na to, aby som vás presvedčil o mojej úvodnej téze. Čísla obsiahnuté v Písme nie sú náhodné. Sú relevantné pre našu interpretáciu textu a v širšom zmysle pre náš kresťanský život.

Rovnako dôležité je všimnúť si, ako kniha Sudcov nepoužíva čísla. Kniha nemá skryté numerické kódy, kde, povedzme, päť má dočinenia s Pentateuchom a je preto dobrým číslom, pričom trinásť je zlým číslom. Ide skôr o to, že konkrétne čísla sú vložené do konkrétneho rozprávania a majú – alebo prinajmenšom môžu mať – význam špecifický pre daný kontext. Aby sme správne vykladali čísla obsiahnuté v knihe Sudcov (alebo v akejkoľvek inej knihe Biblie), potrebujeme poznať knihu dobre, aby sme mohli premýšľať o tom, ako sa každé číslo vzťahuje na kontext a na iné čísla v knihe a majúc to na pamäti, aby sme prišli na to, prečo ich autor knihy možno zahrnul.

Preto máme svoj diel práce pri študovaní Písma. Neplánujem sa prepracovať cez Bibliu a určiť význam každého čísla, ktoré je v nej obsiahnuté (iba pokiaľ by som mal dostatok času urobiť tak v nových nebesách a novej zemi.) Ale samozrejme, Biblia je knihou, ktorá sa má čítať v spoločenstve. A kým žiadna osoba sama pravdepodobne neodhalí význam každého čísla v Písme, vytrvalé úsilie mnohých študentov Písma, ktorí sa učia jeden od druhého a zdieľajú svoje postrehy jeden s druhým, môže vskutku dosiahnuť tento cieľ a tak odkryť viac z bohatstva Božieho slova.

1. Ďakujem Codymu Kinghamovi za výpočty zo Starej zmluvy a postreh, a Allenovi Hutchinsonovi za výpočty z Novej zmluvy.
2. Avšak text je ťažký a ja som sledoval grécke preklady v Sudcoch 14:15.
3. Všimnite si ako je číslo 40 000 spájané s negatívnymi udalosťami v Sudcoch 5. kapitole: Izrael si zvolí „nových bohov“, „vojna“ sa strhne v krajine a 40 000 Izraelcov je bezbranných (Sudcov 5:8).
4. Činy kňaza nereprezentujú prvý krát, že kliatba padla na Izrael ako výsledok 200 šekelov striebra (viď Achánove činy v Józuem 7:22). Text kapitoly 17 upevňuje ďalšie prepojenie medzi záverom knihy Sudcov a bitkou pri Aji.
5. Všimnite si podobnosť textu Sudcov 9:1-5, kde máme ďalšiu zhodu medzi ľuďmi a šekelmi striebra. Abímelech najíma skupinu žoldnierov za 70 šekelov striebra, aby zabili Gideonových 70 synov.
6. Medzitým Levítovo zahrnutie podrobností, ktoré naznačuje, že jeho život bol v ohrození, zapríčiňuje, že jeho výrok sa číta dosť divne. Hovorí, že muži „obstali dom proti mne,“ (doslovný preklad anglického znenia Biblie – pozn. prekl.), čo je zvláštny spôsob vyjadrenia (Sudcov 20:5). Ako presne môžete „obstať dom proti niekomu“?
7. Pre bližšie informácie pozrite vynikajúce vlákno od Petra Williamsa tu: https://twitter.com/DrPJWilliams/status/1273009653677527040. ↩
8. Že nájdeme Levítov Chfního a Pinchása ako sa podieľajú na zneužívaní žien v Šíle na začiatku prvej knihy Samuelovej iste nie je žiadna náhoda (1. Samuelova 2:13-14.22).
9. Príbehy Áchána a Levítu rezonujú jeden s druhým aj jazykovo. V obcho prípadoch si Izraelci uvedomia, že poburujúci čin (nəḇālāh) bol spáchaný (‘āśāh) niekým v Izraeli a izraelská armáda trpí ako výsledok toho všetkého. Čo Izraelci nevedia (v obidvoch prípadoch) je, kto je zodpovedný za tento poburujúci čin.
10. Že sú Izraelci vyzvaní konať „ako jeden muž“ (Sudcov 20:1.8), môže byť ich pejoratívnym opisom. Namiesto toho, aby vyhľadali dvoch alebo troch svedkov, konali „ako jeden“.

James Bejon

Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/counting-with-god