Niekto, koho poznám, mi prednedávnom povedal svoj názor, ktorý ma veľmi prekvapil a zároveň aj dosť sklamal. Vtedy som si povedal: „Myslel som si, že dokáže lepšie rozlišovať.“
Táto skúsenosť ma donútila zamyslieť sa nad dôležitosťou rozlišovania a nad tým, ako nám táto schopnosť v dnešnej dobe vo svete chýba. Vidíme veľmi často, ako mnoho ľudí nedokáže vidieť veci jasne a sú zvedení, pretože nevedia premýšľať biblicky. Čo je však smutnejšie, táto pravda platí stále viac aj v cirkvi.
Väčšina z nás sa nepochybne snaží oddeliť od takzvaných „bláznivých fanatikov“ súčasného kresťanstva. Stojíme neustále v pozore a snažíme sa uchrániť pred tým, aby sme boli zvedení falošnými učiteľmi. Rozlišovanie je však niečo viac ako len toto. Pravé rozlišovanie nie je len o tom, že dokážeme rozlíšiť dobré od zlého. Znamená to vedieť rozlíšiť medzi primárnymi vecami a sekundárnymi, medzi podstatným a nepodstatným, medzi niečím trvalým a krátkodobým. A áno, znamená to aj vedieť rozlíšiť medzi dobrým a lepším a medzi lepším a najlepším.
Rozlišovanie je teda podobné ako naše fyzické zmysly: niektorým sú dané v nezvyčajne hojnej miere ako osobitý dar milosti (1. Korintským 12:10). Avšak v nejakej základnej miere sú nám dané každému a našou úlohou je, aby sme sa v rozlišovaní zdokonaľovali. Každý kresťan musí rozvíjať tento „šiesty zmysel“ duchovného rozlišovania. Práve preto sa žalmista modlí: „Vyuč ma rozvahe a poznaniu, lebo verím Tvojim príkazom.“ (Žalm 119:66)
Podstata rozlišovania
Ale čo je to rozlišovanie? Slovo, ktoré je použité v Žalme 119:66 znamená „vnímať“. Je to schopnosť robiť rázne rozhodnutia, rozlišovať rôzne situácie a rozpoznať ich morálne dôsledky. Zahŕňa to v sebe schopnosť „zvažovať veci“ a vyhodnotiť duchovný stav jednotlivcov, skupín a dokonca aj celých hnutí. Keď nás Ježiš varuje pred pokryteckým súdením, tak zároveň nás vyzýva k tomu, aby sme sa naučili rozlišovať a rozsudzovať, aby sme nehádzali perly sviniam (Matúš 7:1.6)
Neskutočne dobrý príklad takéhoto rozlišovania je opísaný v Evanjeliu podľa Jána 2:24-25: „Ale sám Ježiš im neuveril, lebo poznal všetkých a nepotreboval, aby mu niekto hovoril o človeku, pretože sám od seba vedel, čo bolo v človeku.“
Toto je rozlišovanie bez súdenia. Vyžadovalo si to poznanie Božieho slova a pozorovanie ľudských ciest cez Boží pohľad. Nepochybne sa naša schopnosť rozlišovať zdokonaľuje cez rôzne konflikty a pokušenia, nad ktorými sa snažíme zvíťaziť tým, že ich posudzujeme vo svetle Božieho slova.
Ježišova schopnosť rozlišovať prenikala až do najhlbších miest ľudských sŕdc. Kresťan je povolaný rovnakým spôsobom rozvíjať svoju schopnosť rozlišovať a jediným dobrým spôsobom je to robiť v spojení s Kristom prostredníctvom Ducha a skrze Božie slovo.
Takže rozlišovanie je učenie sa premýšľať nad Božou vôľou a znamená to pozerať sa na veci Božími očami, aby sme ich mohli vidieť „obnažené a odkryté“ (Židom 4:13).
Vplyv rozlišovania
Akým spôsobom rozlišovanie ovplyvňuje to, ako žijeme? Štyrmi spôsobmi:
- Slúži nám ako prostriedok ochrany, chráni nás pred tým, aby sme boli duchovne zvedení. Chráni nás pred tým, aby sme neboli odfúknutí vetrom učenia, ktoré centrálne pravdy evanjelia odsúva na okraj a do centra stavia rôzne druhoradé a nepodstatné veci.
- Rozlišovanie môže slúžiť aj ako nástroj uzdravenia, keď je konané v milosti. Poznám zopár ľudí, ktorí majú ohromnú schopnosť rozpoznať duchovné potreby iných ľudí. Takíto ľudia dokážu preniknúť až do samotného jadra problému niekoho iného lepšie než ten, koho sa ten problém týka. Samozrejme, toto môže byť v niektorých ohľadoch nebezpečný dar, ktorý im Boh zveril. Avšak keď je praktizovaný v láske, je ako chirurgický skalpel, ktorý môže napomôcť k rýchlejšiemu duchovnému uzdraveniu.
- Rozlišovanie slúži kresťanovi ako kľúč k slobode. Zapálený ale nerozlišujúci kresťan sa stáva závislým na iných ľuďoch, na vlastnom nerozumnom svedomí a na nebiblických pravdách. Hlbší rast v poznaní rozlišovania nás oslobodzuje od takéhoto otroctva.
- A nakoniec, rozlišovanie slúži ako katalyzátor nášho duchovného rastu. „Posmešník hľadá múdrosť, ale nadarmo. Avšak pre rozumného je poznania ľahké.“ (Príslovia 14:6). Prečo? Pretože rozlišujúci kresťan ide vždy ku koreňu veci. On vie niečo o všetkom a hlavne to, že všetky veci majú spoločný prameň, ktorým je Boh. Preto ho väčšie poznanie nevedie k väčšej frustrácii ale k hlbšiemu poznaniu súladu všetkých Božích skutkov s Jeho slovom.
Ako je možné získať takúto schopnosť rozlišovať? Môžeme ju získať rovnakým spôsobom ako Kristus: naplnením Duchom Svätým, porozumením Božieho slova, Božou milosťou a postupnou premenou hriešneho stavu našich sŕdc.
Toto je dôvod, prečo by sme sa mali neustále modliť: „Som tvojím sluhom, urob ma chápavým, aby som poznal Tvoje svedectvá.“ (Žalm 119:125)
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/discernment-thinking-gods-thoughts/