Čo sa pre teba stalo na kríži?
Mnohí pohotovo (a správne) odpovedia: „Pán Ježiš zomrel za moje hriechy.“ Napriek tomu, že sa týchto päť krásnych slov vyznačuje jednoduchosťou, často sú nesprávne pochopené a vysvetlené. Kto bol Ježiš a čo bolo Jeho zámerom? Pokiaľ je Božím Synom a Slovom, ktoré sa stalo telom, čo pre neho znamenalo zomrieť? Ako teda chápať hriech a skutočnú cenu zaň?
Pokiaľ si nedáme pozor, naše evanjelium sa ľahko môže stať plytkou a povrchnou zvesťou o tom, ako uľaviť obťaženému svedomiu a ako sa zbaviť strachu z pekla. Kríž tak potom nie je predovšetkým o našom zmierení s Bohom, ale o utíšení Boha a vyhnutí sa trestu. Nakoniec pristúpime na sentimentálne a povrchné porozumenie kríža, ale nie Kristovho kríža. Potrebujeme očami Písma stále viac a viac chápať divuplnosť kríža.
Najkontroverznejším slovom zo všetkých týchto piatich slov je však asi slovo „moje“. Čo znamená, že Kristus za mňa zomrel? Keď bol namiesto mňa pribitý na drevo, kde mu zlyhávali pľúca a tiekla jeho krv, čo mi tým vydobyl?
Čo zaistil kríž?
Čo sa pre teba stalo na kríži? Pán Ježiš nezomrel len preto, aby si mohol byť zachránený. Zomrel, aby ťa zachránil. Kristus nezomrel, aby si ho mohol získať, ale aby ťa bez všetkých pochybností získal. Keď zomrel, spasenie ti nebolo iba umožnené, ale bolo zaistené. V tom spočíva krása a zasľúbenie obmedzeného (alebo konkrétneho) zmierenia. Pokiaľ sa nám toto učenie javí ako okrajové a nedôležité, len ako teologické slovíčkarenie, tak sme doposiaľ nepochopili, ako mŕtvi a beznádejní sme boli vo svojom hriechu.
Definitívne zmierenie (alebo aj obmedzené zmierenie) učí, že Kristus zomrel za konkrétny ľud – konkrétnu cirkev, konkrétne stádo, konkrétnu a vyvolenú nevestu. „Muži, milujte svoje ženy,“ píše Apoštol Pavel, „tak, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal za ňu samého seba“ (Efezským 5:25). Nevydal sa za všetkých, ale za ňu.
„Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce“ (Ján 10:14-15). Za Jeho vlastné, za ovce, za priateľov (Ján 15:13). Za všetkých, ktorých mená sú „od počiatku sveta zapísané v knihe života zabitého Baránka“ (Zjavenie Jána 13:8).
„Spolu s Kristom som ukrižovaný,“ uvádza Apoštol Pavel, „a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa“ (Galatským 2:19-20). Nezomrel za každého, ale za mňa – a za všetkých, ktorí žijú z rovnakej viery.
John Piper hovorí: „Nikdy nepochopíš, ako veľmi ťa Boh miluje, pokiaľ o Jeho láske k tebe budeš premýšľať ako o tej istej láske, ktorú má k svetu“ (From Heaven He Came and Sought Her, s. 640). Pán Ježiš netrpel klince, tŕne a kopiju v boku preto, aby zachránil všetkých ľudí na svete, ale aby zaistil záchranu tým, ktorých si vybral z celého sveta. Nezomrel s obavou, či uveríš. Zomrel, aby si uveril.
Učenie o obmedzenom zmierení je súčasťou päťbodového kalvinizmu, ktorý bol odpoveďou na teologickú vzburu pred štyristo rokmi. Remonštranti, nasledovníci Jacoba Arminia, chybne učili: „Ježiš Kristus, Záchranca sveta, zomrel za celé ľudstvo a za každého človeka.“ Snažili sa presadiť „neobmedzené“ zmierenie a rozšíriť ho na všetkých, nie iba na Bohom vyvolených k záchrane. Paradoxne tým zmierenie obmedzili omnoho viac, než si uvedomovali. Kvôli tomu, že sa snažili zachovať, prehĺbiť a rozšíriť slávu kríža, nevedomky ju umenšili a znížili.
Kríž vykupuje srdce
Neexistuje lepší spôsob, ako sa presvedčiť o tom, že záchranu zaisťuje Boh, než ísť k jadru novozákonných zasľúbení. Tieto vzácne zasľúbenia ukazujú nielen to, že kríž umožňuje spasenie, ale že nás k nemu uschopňuje. Vďaka krížu a „krvi zmluvy“ (Židom 9:20) v nás Boh zvrchovane prebúdza vieru, skrze ktorú nás zachraňuje.
Prorok Jeremiáš prehlasuje: „Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom – znie výrok Hospodinov. Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch – znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (Jeremiáš 31:31-33)
Čo je na Novej zmluve také jedinečné? Boh nedá svojmu ľudu zákon, ktorý majú zachovávať, ale zapíše im ho do srdca. Dá im ho do ich vnútra. Pokračuje v ďalšej kapitole: „A dám im jedno srdce a jeden spôsob života, aby sa ma báli po všetky časy pre ich dobro a pre dobro ich synov po nich. Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem dobre činiť, a dám im do srdca bázeň predo mnou, aby neodstúpili odo mňa.“ (Jeremiáš 32:39-40)
Boh nebude čakať, kým sa Ho začnú báť, ale sám dá do ich srdca bázeň pred Ním. Slovami proroka Ezechiela: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“ (Ezechiel 36:26-27)
Tieto pasáže nevyobrazujú Boha ako toho, kto čaká, kým k Nemu prídeme vo viere, ale ako toho, kto preniká stenou všetkého nášho vzdoru a pôsobí, že činíme pokánie, veríme, radujeme sa a poslúchame Ho. K tejto operácii duchovného srdca dochádza v dôsledku krvi novej zmluvy (Matúš 26:28) – teda Kristovej smrti za Jeho nevestu, ovce, cirkev. Tí, ktorí zastávajú neobmedzené zmierenie, ho nerozširujú, ale namiesto toho ho okrádajú o jeho najhlbší význam: dar viery pre všetkých, ktorí uveria.
Záchranca sveta?
Ale nezomrel predsa Pán Ježiš za celý svet? „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“ (Ján 3:16). Arminiáni stavajú svoj argument pre neobmedzené zmierenie na niekoľkých podobných biblických veršoch, ktoré nechceme vytesniť ani umenšiť. Žiadna diskusia nad Písmom by nemala byť založená na tom, ktoré z dôkazných textov sú pravdivejšie, ale na tom, aká pravda drží všetky tieto verše dohromady.
Pretože Ján 3:16 zdanlivo odporuje učeniu o obmedzenom zmierení, musíme si položiť otázku, čo Pán Ježiš myslel „svetom“ a „láskou“. Skutočne svet znamená všetkých ľudí vo všetkých dobách alebo jednoducho ľudí z celého sveta (a nie len židovský národ)? Rovnaká otázka vyvstáva i pri čítaní iných podobných pasáží: „Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom“ (Títovi 2:11). „On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“ (1. Jánov 2:2).
Pavel nám dáva určité vodítko, keď nazýva Pána Ježiša „Spasiteľa všetkých ľudí, najmä veriacich“ (1. Timotejovi 4:10). Pán Ježiš v určitom zmysle miluje všetkých, keď ako jediný Záchranca vydal sám seba. Keby Kristus nezomrel, všetci bez výnimky by sme prepadli hnevu. Keby Kristus nezomrel, nemohli by sme evanjelium ponúkať všetkým ľuďom po celom svete. Pán Ježiš je v určitom zmysle Spasiteľom všetkých ľudí, ale nie v tom istom zmysle pre všetkých. Preto sa tu vyskytuje slovo „najmä“. Nielenže ich zahrňuje všeobecnou milosťou ako všetkých ostatných, ale poskytuje im aj spásonosnú milosť. Ako uviedol J.I. Packer: „Boh miluje všetkých ľudí nejakým spôsobom“ a „niektorých miluje všetkými spôsobmi“ (From Heaven He Came, s. 564).
Miluje Boh svet?
Boh ale skutočne miluje celý svet a všetkých ľudí v ňom. Istým spôsobom túži, aby všetci boli zachránení (Ezechiel 18:23; Matúš 23:37), aj napriek tomu, že určil, že budú zachránení len niektorí. Svet v Jánovi 3:16 je celý svet bez výnimky. Boh miloval svet a celé ľudstvo, keď dal svojho Syna. A pretože zdrtil svojho Syna, všetci bez výnimky, kto v Neho uveria, sú prikrytí Kristovou krvou. Vďaka Kristovi a len kvôli Kristovi je Boh ponúkaný všetkým.
A napriek tomu sa v tej istej kapitole dozvedáme, že sa musíme znovu narodiť (Ján 3:7) a že Duch veje, kam chce (Ján 3:8). Boh miluje všetkých a túži po záchrane všetkých, ale napriek tomu si vybral len niektorých (Rimanom 9:18). Tých miluje viac – všetkými spôsobmi. Pán Ježiš je Spasiteľom celého sveta, avšak najmä veriacich.
Keď podobné texty zmieňujú svet a všetkých, nikdy nemôžu znamenať, že Pán Ježiš skutočne (spasiteľným spôsobom) zomrel za každého človeka na svete. Inak by žiadny hriech nebol potrestaný v pekle. Pokiaľ Pán Ježiš zomrel za tých, ktorí Ho nakoniec odmietnu, ako by mohli skončiť v pekle? Za čo by ešte mali platiť? Napriek tomu, že Jeho smrť ako Božieho Syna by hypoteticky mohla prikryť hriechy celého sveta (a mnohých ďalších svetov), neprikryla ich doslovne, inak by všetci ľudia boli zachránení.
A pokiaľ zamýšľal prikryť hriech všetkých ľudí, zlyhal vo svojej úlohe? Alebo ak zamýšľal prikryť hriechy všetkých ľudí, jednal proti Otcovi, ktorý vyvolil len niektorých k spáse (Efezským 1:3-4), a proti Duchu, ktorý pôsobí znovuzrodenie len u niektorých (Ján 3:3-8)? Ako píše Jonathan Gibson, „dielo osôb Trojice v pláne spasenia nemožno od seba oddeliť. Činnosť Otca, Syna a Ducha je rôzna, ale neoddeliteľná. Každá osoba hrá v pláne spasenia konkrétnu rolu, ale nikdy nie nezávisle na druhých osobách“ (From Heaven He Came, s. 366).
V konečnom dôsledku je najväčším nebezpečenstvom neobmedzeného zmierenia skutočnosť, že rozdeľuje Boha a stavia proti sebe osoby Trojice – konkrétne to, čo Otec, Syn a Duch od založenia sveta spoločne naplánovali a vykonali a čo reálne dosiahli.
Škodí to evanjelizácii?
Ale ak Pán Ježiš zomrel len za vyvolených, ako môžeme každému, koho stretneme, povedať: „Ježiš za teba zomrel“? V tomto ohľade sa daná problematika týka každodenného života. Mnoho arminiánov a amyraldistov (tí, ktorí uznávajú štyri body kalvinizmu, ale odmietajú posledný bod, teda obmedzené zmierenie) jednoducho chce zachovať slobodu hlásať evanjelium všetkým ľuďom. Chcú zachovať „univerzálnu ponuku“ odpustenia a večného života. Ako už zaznelo, napriek tomu, že sa snažia rozšíriť zmierenie, takzvané neobmedzené zmierenie ho paradoxne obmedzuje, pretože oslabuje spásonosnú Božiu ruku – ako vo vzťahu k nám, tak ku všetkým, ktorých milujeme, a chceme, aby prišli k Pánovi Ježišovi.
Keď prichádzame k strateným s vierou, že Pán Ježiš im nevydobyl len možnosť uveriť, ale vydobyl samotnú vieru všetkých tých, ktorí uveria, môžeme zdieľať evanjelium s omnoho pevnejšou istotou – a s omnoho menšou neistotou a strachom z odmietnutia. Spasenie konkrétneho človeka nezávisí predovšetkým na našej presvedčivosti, ale na Kristovom vykúpení. Nie na našej argumentácii, ale na jeho uzmierení. Nie na ich rozhodnutí, ale na Jeho láske, ktorá dáva život, obracia dušu, poráža smrť a prebúdza pokoj.
„Kristova obmedzená obeť zmierenia je významnou súčasťou slávy Božej milosti. Toto vedomie nás pôsobením Božieho Ducha podnecuje k celosvetovej misii a umožňuje nám kázať tak, aby ľudia zakúsili hlbšiu vďačnosť, pevnejšiu istotu, sladšie spoločenstvo s Bohom, silnejšiu náklonnosť vo vzťahoch, väčšiu lásku k ľuďom a väčšiu odvahu a obetavosť v rámci svedectva a služby“ (Piper, From Heaven He Came, s. 637).
Ak hlásame, že Kristus zomrel neobmedzene za všetkých ľudí bez rozdielu (teda rovnakým spôsobom), pripravujeme sa tak o jedno z najväčších požehnaní, ktoré vydobil – vieru, skrze ktorú sme zachránení – a okrádame Boha o plnosť slávy, ktorú si zaslúži. Obmedzené zmierenie v žiadnom prípade neumenšuje lásku, nepodrýva evanjelizáciu, ani neuvádza človeka v neistotu, ale naopak každému dáva novú istotu a horlivosť. Jeho preliata krv „sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov“ (Matúš 26:28). Za mnohých – aj za teba, ak Mu patríš.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/he-died-to-have-her
