My, ľudia 20. storočia, sme nútení robiť rôzne kompromisy. Nemohol si Boh použiť evolúciu ku stvoreniu druhov? Teda netvoríme konflikt, ale snažíme sa o zmierenie oboch názorov – kresťanstva aj evolúcie. Musíme si položiť závažnú otázku: Mohol Boh, ktorého nám Biblia zjavuje, použiť evolúciu ako spôsob stvorenia? Myslím si, že biblické kresťanstvo je rovnako nekompromisné v tejto otázke ako aj v ďalších otázkach.
- Keď Boh stvoril rastliny (Genesis 1:12), zvieratá (Genesis 1:21) a človeka (Genesis 1:32), konštatoval, že to bolo dobré, u človeka dokonca veľmi dobré. Nie je tu priestor na nejaké vylepšovanie a evolúciu.
- Charakter Boha Stvoriteľa aj Pána Ježiša sa nezlučuje s požiadavkami teórie evolúcie, tzn. s prírodným výberom. Čítajme spolu evanjelium podľa Matúša 12,20: „Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí.“ A evanjelium podľa Matúša 5,3.5.9: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo oni sa budú volať Božími deťmi.“ 1. Petra 5,5: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ Evanjelium podľa Lukáša 19,10: „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.“
V boji o život víťazia silní, pyšní a sebavedomí. U Boha ale majú nádej iba slabí, pokorní, tichí a stratení. Syn človeka prišiel, aby hľadal a spasil to, čo bolo zahynulo, čiže úplný opak k prírodnému výberu, ktorý podľa Darwina “hľadá a zachováva to, čo by bolo silné a pokrokové.“
Evolučná teória je myšlienkovým modelom tohto sveta, je naprogramovaná kniežaťom tohto sveta. Kresťan, ktorý uznáva Ježiša a Jeho slovo ako najvyššiu autoritu vo svojom živote, vôbec nemôže robiť nejaké kompromisy. Evolučná teória a Biblia sú nezlučiteľné ako tma a svetlo.
Na záver si musíme spoločne zodpovedať ústrednú otázku: Je evolučná teória veda alebo náboženstvo? Vedu človek tvorí pomocou pokusu a jeho zhodnotenie rozumom. Náboženstvo prijíma vierou. Nikto nevie evolučnú teóriu dokázať experimentom, aby sa stala vedeckým poznatkom. Je ľahké poukázať na to, aké obrovské nároky na vieru si evolučná teória robí. Tak úžasne predbehne všetkých, aj tie najprimitívnejšie prírodné náboženstvá!
Biblia používa dva zvláštne pojmy. Hovorí o bláznoch a bláznovstvách. Bláznom je nazývaný človek, ktorý povedal vo svojom srdci: „Niet Boha!“ (Žalm 53, Žalm 14). Na druhej strane hovorí Biblia o bláznovstve kríža, teda o evanjeliu a viere v nej (1. Korintským 1). Evanjelium je tu nazývané bláznivou zvesťou. Urobme si teraz prehľad o tom, čomu verí blázon v biblickom slova zmysle (teda ateista), a čomu verí človek prijímajúci bláznivú zvesť, čiže evanjelium.
Blázon (teda človek popierajúci existenciu Boha) verí, že tisíc päťstránkových zväzkov jeho genetickej informácie vytvorila číra náhoda.
Bláznivá zvesť (teda evanjelium) učí, že tisíc tristopäťdesiat strán Biblie bolo napísaných z inšpirácie Ducha Svätého.
Blázon v ponímaní Biblie verí, že celá živá hmota bola vzkriesená z neživej čírou náhodou (eventuálne zákony hrajúcej sa prírody).
Človek, ktorý prijal evanjelium, verí, že Ježiš Kristus bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych. Verí taktiež, že on sám má účasť na Kristovom zmŕtvychvstaní skrze vieru.
Čo vyžaduje väčšiu vieru? Dá sa ešte hovoriť z tohto hľadiska o evolučnej teórii ako o vede? Posúďte sami. Zvoľte si dnes, čomu alebo komu chcete slúžiť. Zvoľte si rozumne a v tom vytrvajte.
Štěpán Rucki
Preložené z: http://www.reformace.cz/zod/blazen-rika-v-srdci-svem-buh-tu-neni-cislo-129
