Pesnička „All you need is love“ [Všetko, čo potrebuješ, je láska] bola zverejnená v lete v roku 1967 a rýchlo sa zaradila medzi najväčšie hity kapely The Beatles. Pre mnohých nejde len o skvelú pieseň ale aj o skvelú filozofiu, ktorú nájdeme na tričkách, plagátoch a transparentoch. Vo svete konkurujúcich si vierovyznaní tvrdia, že v tom všetci zlyhávame. Len sa navzájom milujme a príliš to nekomplikujme.
Avšak faktom je, že väčšinou to komplikované je. Heslo „Všetko, čo potrebujeme, je láska“ funguje len vtedy, ak všetci zdieľame rovnaký pohľad na to, čo láska je a ako by mala vyzerať. Vo väčšine prípadov to však tak nie je.
Keď sa nad tým pozastavíme a zamyslíme, nemáme v tom jasno. Vnímame, že práve o tom je život a bez lásky nedokážeme žiť. Prekvapivo ťažko však vyjadrujeme, čo to presne láska je. Vieme, že ju potrebujeme, ale máme problém ju presne definovať.
Ako poznáme lásku
Na tomto nesmierne záleží. Položíme základ z ideológie, politiky a etiky na predpoklade, že daný spôsob jednania je milujúci. Používame hashtagy ako #LoveIsLove [láska je láska] a #LoveWins [láska víťazí], akoby sme tú záležitosť práve vyriešili a všetci vedeli, o čom je reč. Takže ak o láske nevieme až toľko, ako si myslíme, potom nie všetky závery, ktoré o nej robíme, sú tak pravdivé, ako si myslíme. Láska nie je taká priamočiara.
Nová zmluva nám to predkladá, keď tvrdí: „Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu.“ (1. Jána 3:16a). Všimni si, čo je v tom verši obsiahnuté: Mimo príchodu Krista nemôžeme plne pochopiť, čo je to láska. Naše porozumenie bude v najlepšom prípade neúplné. Je to práve evanjelium Ježiša Krista, ktoré nám ju najjasnejšie zjavuje. V nadväznosti na to Ján pokračuje slávnym výrokom o tom, že nie “láska je láska”, ale že “Boh je láska.” (1. Jána 4:8,16)
Falošné pocity
Pokiaľ naše porozumenie lásky nie je založené na osobe a diele Boha samotného, akákoľvek podoba lásky, o ktorej si myslíme, že nás bude viesť, sa obráti na prázdnotu a podvrh. C.S Lewis raz napísal, že láska „sa stane démonom v tej chvíli, keď sa stane bohom.“ Tvrdil, že:
„Každá ľudská láska má na svojom vrchole tendenciu nárokovať si božskú autoritu. Jej hlas má sklony znieť, ako keby išlo o vôľu samotného Boha. Hovorí nám, aby sme nepočítali náklady, vyžaduje od nás absolútny záväzok, neberie ohľad na všetky ostatné tvrdenia a naznačuje, že každý skutok, ktorý sa vykoná „v mene lásky“, je oprávnený a záslužný.“ [Štyri lásky, 7-8]
„Boh je láska“ neznamená, že Boh musí schváliť všetko, o čom som presvedčený, že je láska. Je pre nás veľmi jednoduché zmýliť sa vo všetkých tých intenzívnych a škodlivých pocitoch. „Boh je láska“ znamená, že Boh vie o láske omnoho viac ako my, a preto Ho musíme počúvať, ak sa chceme správnym spôsobom navzájom milovať.
Láska mnohých tvárí
Väčšina z nás chápe, že odlišný kontext nás volá do odlišných prejavov lásky.
Zváž nasledujúce vyjadrenia:
- Milujem svoju mamu.
- Milujem svojho partnera.
- Milujem svojho psa.
- Milujem hamburgery.
Každý výrok obsahuje to isté slovo, ktoré inštinktívne chápeme zakaždým inak vo vzťahu k danému objektu. Láska k partnerovi by mala vyzerať veľmi odlišne ako láska k rodičovi. Láska k partnerovi by zas mala vyzerať inak ako láska k domácemu zvieratku. To je nám jasné. Ľudia, ktorí tomuto nerozumejú, sú námetom pre dokumentárne filmy. Existujú rôzne formy lásky a milovať správne v každej situácii vyžaduje mať tieto lásky správne utriedené.
Občas však môžeme cítiť, že jedna forma lásky prechádza do inej, menej vhodnej formy. To, čo malo byť priateľstvom, prechádza do niečoho romantického. Môžeme pocítiť, že sa stávame príliš závislými na rodičovi nezdravým spôsobom. Vidíme niekoho, kto sa snaží o „ľudský“ vzťah so zvieraťom. Kvôli tomuto potrebujeme Božiu pomoc. On nám ukáže, ako má vyzerať láska v rôznom kontexte.
Lepšia láska ako predtým
To, čo nám Boh ukazuje, je vždy viac milujúce ako akákoľvek náhrada, ktorú si vymyslíme. Poslušnosť voči Nemu nikdy neznamená, že budeme milovať ľudí menej. V niektorých prípadoch sa nám to nemusí zdať, ale to preto, že chceme niekoho milovať nesprávnym spôsobom. Boh nás nepovoláva do toho, aby sme milovali menej, ale aby sme milovali inak, lepšie.
Nedávno som stretol dve ženy, ktoré predtým tvorili lesbický pár. Majú neobvyklý príbeh o tom, ako prišli ku Kristovi a teraz sú blízkymi priateľkami v tom istom zbore. Vzťah, ktorý bol prejavom vzbury voči Bohu, sa stal po výnimočnom obrátení prostriedkom, v ktorom sú obe povzbudené do väčšej zbožnosti a väčšieho posvätenia. Jedna z nich mi povedala: „Naše priateľstvo je teraz oveľa bohatšie, keď sme setrami v Kristovi ako kedykoľvek predtým, keď sme žili v hriechu.“
Ich príbeh nie je typický, ale ich svedectvo je odhaľujúce: Odvrátenie sa od nebiblického vzťahu ku Kristovi nie je odvrátením sa od väčšej lásky k menšej ale od nevhodnej lásky k omnoho lepšej. Nikdy nedokážeme niekoho milovať viac neuposlúchnutím Boha, ktorý je láska.
Povedať „Všetko, čo potrebuješ, je láska“ môžeme jedine vtedy, keď ide o lásku Boha, ktorá je zjavená v Kristovi. Láska je láska môže obhajovať falošnú lásku. Boh je láska nás vedie k niečomu oveľa lepšiemu.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/love-is-not-always-love