„Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu. Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi.“ Rímskym 6:8-11
V týchto štyroch veršoch sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré hlásame:
1. Prvou skutočnosťou, ktorá je tu veľmi jasne naznačená, je, že Pán Ježiš zomrel. On, ktorý bol božský, a preto nesmrteľný, sklonil svoju hlavu pred smrťou. On, ktorého ľudská prirodzenosť sa snúbila s všemohúcnosťou Jeho božskej prirodzenosti, rád dobrovoľne odovzdal seba meču smrti. On, ktorý bol čistý a dokonalý, a preto si nezasluhoval žiadnu smrť, ktorá je mzdou hriechu, sa aj tak ráčil kvôli nám dať vyniesť na kríž. To je druhá skutočnosť v škále evanjelia. Prvou skutočnosťou je vtelenie: Ježiš Kristus sa stal človekom. Anjeli o tom spievajú chvály a nebo sa rozozvučalo polnočnými melódiami. Druhou skutočnosťou je toto: „Ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži“ (Filipským 2:8). Umrel ako obeť. Mojím zdaním po tom, čo mnohí baránkovia z ľudského stáda vyliali svoju krv k nohám oltára, bolo zvláštne vidieť Božieho Baránka prineseného k tomu istému oltáru na obetu. On je bez hany alebo poškvrny alebo hocijakej inej nečistoty. On je prvotinou stáda, On je jediný veľký Majster, pravý Vládca, nebeský Baránok. Takéhoto Baránka sme nikdy predtým nevideli. On je ten Baránok, ktorý je oslavovaný v nebi a ktorý bude zbožňovaný naveky. Ráči táto svätá Hlava pocítiť sekeru? Bude táto slávna obeť skutočne zabitá? Je možné, že Boží Baránok sa skutočne podriadi smrti? Urobí tak bez boja. Je nemý na bitúnku pred vrahmi. On odovzdáva teplú krv svojho srdca do rúk katov, aby mohol odčiniť Boží hnev.
Povedzte to! Nech nebesá zajasajú hudbou a nech je peklo naplnené zmätkom! Ježiš, Večný Syn Boží, Baránok Jahveho Paschy, zomrel. Jeho ruky boli prepichnuté a Jeho srdce prebodnuté. Aby sme videli opravdivosť tejto smrti, Jeho dve životne dôležité tekutiny sa vyliali na zem – Ježiš zomrel. Ak by o tom bola pochybnosť, bola by pochybnosť aj o tvojom a mojom spasení. Ak by bol akýkoľvek dôvod na pochybovanie o tejto skutočnosti, tak by sme mohli pochybovať aj o možnosti spasenia. Ale Ježiš zomrel a hriech je porazený. Obeť stúpa do neba; Jahve zacítil sladkú vôňu a je potešený skrze Krista. Prijíma modlitby, dary a osoby Svojho ľudu.
No On nezomrel iba ako obeť: On zomrel ako Zástupca. Boli sme pozbieraní ako vojaci do veľkého boja a nemohli sme ísť, pretože sme boli slabí, padli by sme v bitke a naše kosti by boli ponechané na hostinu pre psov pekelných. Ale On, mocný Boží Syn, sa stal naším Zástupcom, vstúpil na bojisko [a] odolal prvým námietkam protivníka v pustatine (Matúš 4:1-11). On trikrát odrazil pochmúrneho diabla a všetky jeho vojská. Zmietol útočníkov mečom Ducha, až kým nepriateľ neutiekol a anjeli neposluhovali unavenému Víťazovi. Konflikt nebol zažehnaný, nepriateľ sa iba dočasne stiahol, aby si pripravil nové zbrane a naverboval svoje roztratené sily na ešte hroznejšie zápolenie. Po tri roky sa ten veľký Zástupca bránil neustálym útokom z prvých radov nepriateľa a zostával premožiteľom v každej zrážke. Vyháňal démonov z mnohých, ktorí boli posadnutí, celá ich horda musela nájsť útočisko v stáde svíň a Lucifer samotný pri Ňom padal ako blesk z neba.
Nakoniec prišiel čas, keď peklo zozbieralo všetky svoje posily a prišla hodina, keď Kristus ako náš Zástupca musel vydržať vo svojej poslušnosti až do najväčšej hĺbky: On musel byť poslušný až na smrť. Doteraz bol Zástupcom. Zahodí teraz svoj vikársky charakter? Vzdá sa svojej zodpovednosti a prehlási, že si pekne krásne máme bojovať sami za seba? Nie, On nie. On to všetko podstúpil a prešiel. Napriek tomu, že potí veľké kvapky krvi, necúvne pred hrôzostrašným útokom. Zranený na rukách a nohách sa stále drží Svojho poslania. A hoci z poslušnosti sklonil svoju hlavu pred smrťou, vo svojom umieraní porazil smrť, stúpil na krk drakovi, rozšliapal hlavu starému hadovi a z našich nepriateľovi ostal len kúdol prachu. Áno, požehnaný Zástupca zomrel. Povedal by som, že keby bola o tomto pochybnosť, tak by sme vari zomreli, ale keďže On zomrel za nás, veriaci nezomrie. Dlh je úplne splatený. Boží meč už nie je vytasený, krv Krista to zaistila. Sme voľní, pretože Kristus bol spútaný! Žijeme, pretože Ježiš zomrel!
Je pre nás útechou, že On nezomrel len ako obeť a zástupca, ale aj ako Prostredník medzi Bohom a človekom. Ježiš premostil tú obrovskú priepasť medzi nami a Bohom. Ježiš prichádza oblečený vo veľkňazskom rúchu s náprsníkom a efódom (kňazské rúcho – pozn. prekl.) – je kňazom naveky podľa rádu Melchizedechovho (Židom 5:6). Jeho kráľovský charakter nie je zabudnutý, pretože Jeho hlava je ozdobená trblietajúcou sa korunou a na svojich pleciach nesie plášť proroka. Ako len opísať neporovnateľnú slávu Proroka-Kráľa, kráľovského Kňaza? Skočí do priepasti? Skočí. Do hrobu sa vrhá, bezodná priepasť je zatvorená! Záliv je premostený a Boh môže mať spoločenstvo s človekom!
Vidím pred sebou tú ťažkú oponu, ktorá ľudským očiam zahaľuje miesto, kde žiari Božia sláva. Nijaký človek sa nesmie dotknúť tej opony, inak zomrie. Nájdeme nejakého človeka, ktorý ju môže strhnúť, [tak] že sa človek môže priblížiť trónu milosti? Ó, tá opona, ktorá oddeľuje naše duše od Toho, ktorý prebýva medzi cherubínmi, môže byť strhnutá po celej svojej dĺžke! Silný archanjel, odvážil by si sa ju strhnúť? Ak by si sa na to podujal, stratil by si svoju nesmrteľnosť a musel by si vydýchnuť. Ale prichádza Ježiš, nesmrteľný neviditeľný Kráľ so svojimi mocnými rukami. On roztrháva tú oponu odvrchu až dospodu (Matúš 27:51) a teraz ľudia prichádzajú blízko s dôverou, pretože keď Ježiš zomrel, otvoril cestu života. Spievajte, ó, nebesá a jasaj, ó, zem! Už neexistuje žiadna oddeľujúca stena, pretože ju Kristus rozbil! Skutočnosť, že Ježiš zomrel, je jedným z úžasných záznamov evanjelia. Ó! Ty, ktorý chceš byť zachránený, ver, že Ježiš zomrel! Ver, že Syn Boží vydýchol. Dôveruj tejto smrti, že ťa zachránila a že si zachránený.
2. Ježiš vstáva z mŕtvych: Toto je úžasnou časťou evanjelia. On zomiera. Uložia Ho do novej hrobky, zabalzamujú Jeho telo do korenín. Jeho nepriatelia dávajú pozor na to, aby Jeho telo nebolo ukradnuté: Kameň, pečať, hliadka, to všetko poukazuje na ich ostražitosť. Aha! Aha! No čo, muži? Môžete uväzniť nesmrteľnosť v hrobe? Nepochybujem o tom, že aj pekelní diabli pozorovali hrobku a čudovali sa, čo to všetko môže znamenať. No prichádza tretí deň a s ním posol z neba. Dotýka sa kameňa; ten sa odvaľuje; sadne si naňho, ako keby mal vzdorovať celému svetu, keby chcel ten kameň privaliť naspäť. Ježiš sa prebúdza ako mocný muž zo svojho pokojného spánku, dáva si dolu šatku zo svojej hlavy a ukladá ju vedľa; odvíja ovínadlá, do ktorých Ho zabalila láska a ukladá ich vedľa bez náhlenia. On sa nenáhlil; On neutekal ako zločinec, ktorý uniká z väzenia, ale ako ten, ktorého čas vo väzení sa naplnil a plnoprávne a pomaly opúšťa svoju celu. Vychádza von na vzduch: jasný, žiariaci, slávny a bez poškvrny. On žije! On raz zomrel, no potom On vstal z mŕtvych! Nemusíme to rozoberať. Len sa zastavíme a poznamenáme, že toto je jeden z najradostnejších bodov v celom evanjeliovom posolstve. Smrť je porazená! Našiel sa človek, ktorý svojou vlastnou mocou bol schopný bojovať so smrťou a povaliť ju. Hrob je otvorený! Našiel sa človek schopný roztrhnúť jej putá a vylúpiť jej poklady. A preto, bratia, tým, že sám seba oslobodil, môže oslobodiť aj iných.
Evidentne bol hriech odpustený. Kristus bol vo väzení ako zajatec, držaný ako ručiteľ. Teraz, keď si odtrpel celý trest, na základe Božieho poverenia prehlasuje, že On proti nám nič nemá. Náš Zástupca je oslobodený, my sme oslobodení. Ten, ktorý sa podujal splatiť naše dlhy, pretrpel náš trest a my sme s Ním oslobodení! Vzkriesený na naše ospravedlnenie (Rímskym 4:25). Netreba viac, keďže On vstáva z mŕtvych a podáva dôkaz, že peklo je porazené. Toto bol veľký cieľ pekla: Mať Krista pod kontrolou. „Ty mu schvatneš pätu“ (Genesis 3:15). Dostali pätu Krista, Jeho smrteľné telo pod svoju kontrolu. Avšak táto schvatnutá päta vyšla zo súboja bez zranení. Kristus neutrpel svojou smrťou žiadne zranenia. Milovaní, v tomto zvíťazíme: peklo je zničené, Satan je zmätený a všetky jeho vojská padli pred Emanuelom. Hriešniku, uver tomu! Toto je dobrá správa tvojej spásy. Uver, že Ježiš Nazaretský vstal z mŕtvych a ver Mu, ver Mu na záchranu svojej duše! Pretože On ničí brány hrobu. Ver Mu pre odnesenie tvojich hriechov, pre tvoje ospravedlnenie, pre oživenie tvojho ducha a vzkriesenie tvojho mŕtveho tela – a veru, veru, hovorím ti, budeš zachránený!
Z kázne prednášanej v nedeľu ráno, 5. apríla 1863, v Metropolitan Tabernacle, Newington.
Preložené z knihy: „God’s Gospel of Grace“: https://www.chapellibrary.org/book/ggog/gods-gospel-of-grace
