“Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári. Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú” (Genezis 8:21-22)
Adamov pád ovplyvnil celú ľudskú rasu, pretože bol naším spoločným reprezentantom pred Bohom. Čo urobil Adam, je Bohom považované, akoby sme to urobili my všetci. Adam bol totiž vybraný, aby stál v Édene pred Stvoriteľom na našom mieste. Jeho vina je teda pripísaná všetkým jeho nasledovníkom (okrem Krista) a jediným spôsobom, ako sa z tohto hriešneho stavu vymaniť, je cez ďalšieho ustanoveného reprezentanta, ktorý bude poslúchať Boha Otca na našom mieste a zaplatí za naše hriechy. Tým reprezentantom je samozrejme Ježiš Kristus, Boh a človek, ktorý trpel, zomrel a vstal z mŕtvych, aby zmyl našu vinu a zabezpečil nám spravodlivé postavenie pred naším Tvorcom. (Rimanom 5:12-21; Marek 8:31)
Tento Adamov hriech si vyžaduje božské riešenie, ktoré je zjavné v príbehu Nóacha. V generáciách po Adamovi a Eve sa ľudstvo ponára hlbšie a hlbšie do skazenosti. Vražda bola pravdepodobne tým najviac do očí bijúcim úpadkom, ale bezočivosť voči Pánovi bola preukázaná aj tým, keď Ho muži opúšťali a brali si za ženy pohanky (Genezis 4; 6:1-4). Náš Stvoriteľ videl, že všetko zmýšľanie ľudského srdca bolo „ustavične zlé“ (Genezis 6:5). Ľudia sa túto situáciu nielenže nesnažili napraviť, ale ďalej sa posúvali vo svojej skazenosti. Pán začal konať a vyhladil všetko živé okrem Nóacha a jeho rodiny. (Genezis 6:9-8:19)
Ale potopa nebola tým Božím finálnym riešením problému zla. Keď Nóach so svojou rodinou vystúpili z korábu, Boh opäť zhodnotil situáciu a videl, že ľudské duše sa vôbec nezmenili. Stále platilo, že zmýšľanie ľudí „je zlé od mladosti“ (8:21a). Aby dodržal svoj sľub, že cez semeno ženy porazí hriech a satana raz a navždy, Pán neukončil príbeh ľudstva potopou.
Boh preto uzatvára zmluvu s Nóachom o tom, že už nikdy viac nezničí zem potopou (Genezis 8:20-9:17). V tejto zmluve sa zaväzuje, že zachová zem a ročné obdobia spolu so stabilným prostredím, v ktorom by ľudia mohli žiť a obracať sa na Neho. Nóachova zmluva taktiež zahŕňa zákony platné do konca vekov. Popredným medzi nimi je prikázanie ustanovujúce kapitálne potrestanie vraždy prvého stupňa (Genezis 9:5-6). Takýto príkaz poukazuje na vysokú hodnotu, ktorú Boh vložil do životov stvorených na svoj obraz. Taktiež nám to pripomína závažnosť hriechu. Boh neberie hriech na ľahkú váhu a požaduje od ľudskej spoločnosti, aby sa rovnako postavila na odpor voči zlu.
Rimanom 13:1-7 nám hovorí, že Boh vložil meč do rúk vladárom, aby trestali páchateľov neprávostí. Je to dobré pre stabilitu spoločnosti a aj kvôli tomu, aby mohla cirkev fungovať a volať ľudí do viery a pokánia. Modlime sa pravidelne za našich štátnych predstaviteľov, aby dokázali držať Božie štandardy zjavené vo stvorení. Keď si štát robí svoju prácu, cirkev je lepšie schopná priniesť evanjelium padlým ľuďom.
Pasáže na ďalšie štúdium:
Numeri 35:9-34
2. Kronická 9:8
1. Timoteovi 2:1-2
Židom 1:3a
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/gods-promise-noah/
