Verný služobník je horlivý

2. mája 2019

Polovičatosť nemá miesto v kresťanskej službe. Apoštol Pavel nám zreteľne hovorí o tom, že kresťanská služba si vyžaduje nesmiernu horlivosť. Skutočného Božieho služobníka opisuje ako toho, ktorý sa neúprosne snaží o pravú biblickú službu. Apoštol Pavel dôrazne hovorí Timoteovi tieto slová: „Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní Písma, napomínaní a vyučovaní“ (1. Timoteovi 4:13). Pavel týmito slovami dáva ľuďom v pastoračnej službe tri veľmi jasné úlohy: vyučovať Písmo, vysvetľovať jeho význam a nabádať ľudí k tomu, aby žili pre Krista podľa Písma.

Boží služobník musí byť neúprosný a neúnavný učiteľ. Puritán John Flavel (1630-1691) napísal: „S nami to nie je ako s bežnými pracovníkmi, ktorí keď odídu poobede z práce, tak ju nájdu tak, ako ju zanechali. Hriech a satan neustále ničia všetku našu prácu. Práca, ktorú sme vykonali pre duše ľudí v jednej kázni, zmizne ešte skôr než sa človek dostane k ďalšej kázni.“ (John Flavel, The Works of John Flavel, str. 569)

Neustále bojujeme proti ničivým procesom. Toto je jeden z dôvodov, prečo tak často opakujem to, čo učím. Každý dobrý pastor a učiteľ vie, že ľudia veľmi ľahko zabúdajú, čo sa naučili a preto mnohé veci musí často opakovať. Rovnako si však musí uvedomiť, že mnohí ľudia si niektoré veci dokážu rýchlo osvojiť. Keď si však uvedomia, že sa učia niečo, čo už vedia, tak mnohí si začnú myslieť, že už o tom vedia všetko a začne ich to nudiť. Tou najjednoduchšou cestou by teda bolo, niesť rovnaké posolstvo vždy inému publiku. Tou skutočnou výzvou pre verného slúžiaceho vodcu je, aby zostal verný medzi svojimi ľuďmi a neustále im opakoval biblické pravdy takým spôsobom, ktorý by sa nestal nudným a opakujúcim sa. A ak študujete Bibliu, tak časom zistíte, že pri jej štúdiu sa deje presne to isté. Duch Svätý neustále dookola opakuje tie isté princípy Písma v inom kontexte a skrze iné situácie, vždy však iným občerstvujúcim spôsobom.

Verný služobník je neúprosne a neúnavne oddaný čítaniu, napomínaniu a vyučovaniu Božieho slova.

V nasledujúcom verši vyzýva apoštol Pavel Timotea slovami: „Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe“ (1. Timoteovi 4:14). V živote pastora existuje mnoho starostí, záležitostí a aktivít, ktoré veľmi ľahko môžu pohltiť jeho čas. Pavel videl veľmi jasne svoje povolanie a povolanie každého jedného služobníka evanjelia. Aj preto v druhom liste, ktorý napísal Timoteovi, ho povzbudzuje slovami: „Spolu so mnou znášaj protivenstvá ako dobrý bojovník Ježiša Krista. Nikto z vojakov sa nepletie do zamestnaní každodenného života, aby sa páčil svojmu vojvodcovi.“ (2. Timoteovi 2:3-4). Verný pastier sústreďuje všetok svoj čas, úsilie a službu na Božie slovo.

Je zaujímavé, že toto je všetko, čo sa hovorí o konkrétnych povinnostiach pastora. Podobne, keď Pavel vysvetľuje v liste Timoteovi požiadavky pre starších zborov a diakonov, tak je tu spomenutá jediná skutočná funkcia a to, aby boli „spôsobní vyučovať“ (1. Timoteovi 3:2). Nie je tu žiadna zmienka o tom, že skutočný pastor by mal byť dynamický vodca, vynikajúci stratég, vizionár alebo akýkoľvek iný model, ktorý je dnes v mnohých zboroch tak populárny. Písmo len jednoducho hovorí, že má byť schopný vyučovať a vykladať Božie slovo.

V dnešnej dobe sú viditeľné v zboroch dva extrémy, kedy sa na pastoračnú službu kladie buď príliš malý dôraz alebo príliš veľký. Častokrát sa od pastorov vyžaduje, aby nahrávali kázne, písali knihy, získavali doktoráty, rozprávali na konferenciách a snažili sa o medzinárodné uznanie… Toto však nie je spôsob, akým sa Boh pozerá na vernosť a úspech kazateľov. Boží štandard je oveľa vyšší. Úlohou pastora je neustále sýtiť Božím slovom stádo, ktoré mu Boh zveril do rúk.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B190322

Jednotlivé články celej série: