Verný služobník je usilovný

1. mája 2019

Je skutočne pravdou, že pastoračná služba je nebom pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť ťažkej práci? Pre bežného pozorovateľa, ktorý vidí svojho kazateľa len dve hodiny v nedeľu doobeda, sa to tak môže javiť. Takýto postoj je však veľmi ďaleko od pravdy, keď hovoríme o skutočnom slúžiacom kazateľovi, ktorý vedie Boží ľud.

Služba je určitým spôsobom úsilím o večnosť, no je to rovnako aj pozemská úloha, ktorá si vyžaduje nemalé úsilie. Preto apoštol Pavel opísal svoju každodennú pastoračnú činnosť slovami: „Isteže preto sa unúvame a zápasíme…“ (1. Timoteovi 4:10).

V 2. liste Korintským 5:9 Pavel hovorí: „Preto či prebývame v tele a či sa vysťahúvame z neho, snažíme sa byť Mu príjemní.“ Po týchto slovách nám Pavel dáva dva dôvody, prečo by sme mali tvrdo pracovať. Prvý z dôvodov je napísaný hneď v nasledujúcom 10. verši: „Všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval.“ Takže týmto prvým dôvodom je to, že budem stáť pred Kristom a dostaneme večnú odmenu. Táto odmena bude závisieť od toho, ako verne a usilovne sme slúžili (pozri 1. Korintským 3:11-15).

Potom Pavel hovorí: „Keď teda vieme, čo je bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí“ (2. Korintským 5:11). V tomto verši sa Pavel nepozerá na seba a na veriacich ale na neznovuzrodených ľudí. Pokiaľ nebudú činiť pokánie, tak nikdy nebudú mať možnosť okúsiť spomínanú večnú odmenu, ale čo je najhoršie, budú čeliť súdu. A pokiaľ máme túto vedomosť, tak je našou úlohou ich presviedčať pravdou evanjelia v nádeji, že skrze spasenie sa budú môcť vyhnúť súdu.

A toto je tým druhým dôvodom, ktorý motivuje služobníka pracovať tvrdo. Pavel pracoval tvrdo, pretože si uvedomoval, že dôsledky jeho snahy siahajú až do večnosti. Existuje totiž večné nebo a večné peklo.

V 1. liste Timoteovi 4:10 je pre slovo „unúvame“ použité grécke slovo „kopiaō“, ktoré znamená „pracovať až do úplného vyčerpania“. A pre slovo „zápasíme“ je použité slovo „agōnizomai“, ktoré znamená „trápiť sa v boji s niečím“. Preto pracujeme až do bodu vyčerpania a bolesti, pretože vieme, že naša práca má dosah až do večnosti.

Oswald Sanders raz napísal: „Ak človek pre vodcovstvo nie je ochotný trpieť únavu, vždy bude len priemerný“ (Oswald Sanders, Spiritual Leadership, str. 175). Tak isto povedal: „Skutočný slúžobník musí vždy zaplatiť za vodcovstvo ťažkú daň a čím je viac rastie, tým väčšiu cenu musí zaplatiť“ (Oswald Sanders, Spiritual Leadership, str. 169). Keďže si uvedomuje nevyhnutnosť svojej služby, tak sa len tak ľahko nevzdáme zaplatiť túto cenu. Únava, osamelosť, boj, skoré vstávanie, ponocovanie a odopieranie si svetských rozkoší sú sprievodnými znakmi dokonalosti.

V 1. liste Korintským 9. kapitole Pavel hovorí: „Keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť. Beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium… Preto ja tak bežím, nie ako na neisto, tak zápasím, nie ako by som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem“ (1. Korintským 9:16.26-27). Tieto slová opisujú Pavlovo obrovské úsilie a oddanosť službe Bohu. V 2. liste Korintským 11:24-27 Pavel viackrát hovorí, ako ho jeho nepriatelia a blízki bili a trestali. Pretrpel všetky tieto ťažkosti, pretože bol plne oddaný svojej službe. Prečo? Pretože mal neustále pred očami večnosť. Uvedomoval si, že v stávke sú ľudské duše.

Ďalšou Pavlovou istotou v jeho službe bola skutočnosť, že mal „nádej v živom Bohu“ (1. Timoteovi 4:10). Misionári, ktorí kážu evanjelium Kristovo mnohé roky, pripravujú sa o takmer všetky pozemské rozkoše, pretože ich nádej spočíva v živom Bohu. Veria, že im poskytne život mimo tohto života tu na zemi. Nikto z nás by si nemal zhromažďovať pozemský majetok a oddávať sa mu tu v časnosti (pozri Matúš 6:19-21). Naša nádej musí prameniť z budúcnosti, a nie z časnosti.

Pavel argumentuje takto: Slúžime usilovne a pracujeme tvrdo, pretože si uvedomujeme, že dôsledky našej služby siahajú až do večnosti. Svoju nádej sme vložili do živého Boha a vieme, že On zachráni duše tých, ktorí v Neho uverili a činili pokánie zo svojich hriechov. Toto sú dôvody, prečo pracujeme tak tvrdo.

Raz som čítal rozhovor s Thomasom Cochraneom ohľadom jeho misijnej služby. Jeden z anketárov sa ho opýtal otázku: „Do akej konkrétnej misijnej služby sa cítite byť povolaný?“ On na to odpovedal: „Viem iba to, že chcem tú najťažšiu službu, akú mi viete ponúknuť.“ Služba Bohu nie je pre tých, ktorí za ňou hľadajú bezstarostnosť a pohodlie.

Všetko naše konanie je tvrdou prácou, nie však ľudskou prácou. Pavel jasne vyjadril svoj cieľ slovami: „Jeho zvestujeme my, napomíname a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka učinili dokonalým v Kristovi“ (Kolosenským 1:28). Následne na to povedal: „A ja sa o to aj namáham [gr. kopiaō] a bojujem v Jeho moci, ktorá mocne pôsobí vo mne“ (Kolosenským 1:29). Nedokážeme efektívne pracovať pre Pána, ak sa snažíme konať mocou svojho tela. Najefektívnejší spôsob je, keď Pán napĺňa svojim Duchom tých, ktorí Mu skutočne slúžia.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B190313

Jednotlivé články celej série: