Zo všetkých kresťanských doktrín je jedna, ktorá je najčastejšie vyvyšovaná evanjelikálmi, no zároveň aj najviac zanedbávaná v praktickom živote: doktrína Trojice určite nemá súpera. Opýtajte sa akéhokoľvek evanjelikála, či verí v Svätú Trojicu a určite sa dočkáte kladnej odpovede. A potom sa ich opýtajte, ako ovplyvňuje táto doktrína ich praktický život a s najväčšou pravdepodobnosťou sa dočkáte trápneho ticha.
Jednou z reakcií možno bude, že vám niekto povie: „Záleží na tom vôbec? Nezáleží predsa na tom, či sú moje modlitby jednoduchšie? Záleží vôbec na tom, keď sa mi niekedy javí, že Boh Otec a Syn si miestami odporujú? Majú tieto veci vôbec nejaký vplyv na môj kresťanský život?“
Existuje niekoľko odpovedí na túto poslednú otázku:
- Musíte pochopiť, že je nesmierne dôležité mať o Bohu správne a presné predstavy.
Boh zjavil svoj charakter vo svojom slove presne a jasne. Jednou z našich priorít ako kresťanov by mala byť snaha o čo najpresnejšie porozumenie Božieho charakteru tak, ako nám ho samotný Boh zjavil vo svojom slove. Toto je jeden z dôvodov, prečo počúvame dobré kázne, čítame dobré knihy a premýšľame nad učením Písma. Ako kresťania chceme poznať Boha takého, aký skutočne je, aby sme Ho mohli lepšie oslavovať.
- Správne chápanie Božej trojice má významný a okamžitý vplyv na náš praktický život.
Skúste sa napríklad zamyslieť nad tým, ako táto realita výrazne môže ovplyvniť vaše modlitby. Biblia jasne učí, že Ježiš je ten, kto sa prihovára za nás. Ak by sme boli presvedčení o tom, že Boh Otec a Syn sú v akomsi rozpore, tak na základe toho, že sa Ježiš ako Syn prihovára za nás, tak úspech Ježišovej modlitby by závisel na Jeho presviedčacích schopnostiach a na Otcovej ochote nechať sa presvedčiť. Možno dnes Otec vypočuje svojho Syna, ale zajtra to už tak nemusí byť. Takýto pohľad zoslabuje istotu našich modlitieb smerovaných ku Kristovi. Napriek tomu sú naše modlitby veľmi slabé aj bez toho, aby sme k nim pridávali ešte viac neistoty tým, že budeme zle rozumieť vzťahu medzi Otcom a Synom.
Naopak, ak veríme, že Otec a Syn sú tej istej mysle, tak môžeme mať istou, že Ježišovo prihováranie sa pred Otcom za nás bude mať vždy úspech. Keď sa Ježiš modlí k Otcovi, tak sa len pýta na to, čo mu Otec túži dať. Akú ohromnú istotu to dáva veriacemu, ktorý prichádza k Ježišovi v modlitbe.
Kristus ako náš Obhajca berie naše modlitby, zdokonaľuje ich a prezentuje ich Bohu Otcovi tak, aby boli v súlade s Otcovou vôľou. Aj Duch Svätý tu zohráva dôležitú úlohu. Keďže je v úzkom spojení s Kristom, tak je aj úzko spätý s našimi modlitbami. Pavel to pekne vyjadruje v liste Rimanom 8:26 slovami: „A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným.“
Doktrína trojjedinosti je veľmi populárna medzi akademickými teológmi, tak ako aj evanjelikálnymi tak aj liberálnymi, je však dôležitá aj pre bežného kresťana bez akademického titulu. Mnohí evanjelikáli dokážu veľmi veľa hovoriť a diskutovať o trojjedinosti, avšak v ich praktickom živote a zbožnosti sa význam trojjedinosti vytráca.
Napriek tejto skutočnosti je to veľmi dôležitá doktrína pre správne porozumenie zvesti evanjelia a zdravý kresťanský život, najmä čo sa týka modlitby. Kazatelia a pastori musia venovať svoj čas tomu, že budú pripomínať a vyučovať dôležitosť tejto doktríny aj tým najjednoduchším kresťanom.
Carl Trueman
Preložené z: https://corechristianity.com/resource-library/articles/our-confusion-about-god
